Citáty filozofov

Čo je človek?   

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Platon (pov. Aristokles) : Človek je neoperený dvojnohý živočích.
----
Niekto : Veľkosť ženskej delohy je obmedzená zachovaním funkcie pohybu na dvoch nohách..preto sa všetky ľudské deti sa rodia nezrelé a predčastne, aby rast hlavy mohol nasledovať aj po pôrode.... Mozog dieťaťa sa nevyvíja v nemennom a bezpečnom prostredí maternice. Rastúci mozog dostáva neustále podnety vo forme pachov, zvukov, dotykov a obrazov z vonkajšieho sveta. Táto fáza vývoja nemajúca obdobu pri iných živočíšnych druhoch, robí ľudské mláďa neobyčajne vnímavým a učenlivým. A kedže dieťa sa rodí do špecifickej kultúry svojich rodičov, nie je to už príroda, ale kultúra, ktorá dobudováva konštrukciu ľudského mozgu. Tu sa začína aj napätie medzi prírodou a kultúrou.
----
Niekto : Podstata človeka je práve tak kultúrna ako prírodná. Toto dvojité zaradenie predstavuje paradox ľudskej existencie. Človek je nekonzistentný živočích vystavený napätiu medzi prírodou a kultúrou. Je pod diktátom oboch.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Platon (pov. Aristokles)    
Človek je neoperený dvojnohý živočích.
O
Benedictus de Spinoza : Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom.
Diogenes zo Sinopy : Diogenes vraj oškubal kura a vypustil ho na ulicu a povedal : "Hľa Platonov človek"
O
Benedictus de Spinoza : .. vysvetlím krátko príčinu termínov nazývaných transcendentálnymi, ako sú jestvujúcno, vec, niečo atď. Tieto termíny pochádzajú z toho, že ľudské telo je schopné si pri svojej obmedzenosti súčasne zreteľne si vytvoriť len určitý počet predstáv... Ak sa tento počet prekročí, začnú tieto predstavy navzájom splývať.... Keď však predstavy v tele celkom splynú, aj myseľ si bude predstavovať všetky telesá konfúzne bez akéhokoľvek rozlišovania a bude ich chápať akosi v zmysle jedného atribútu, napríklad atribútu súcna, veci atď....Napokon z podobných príčin vznikli aj pojmy, ktoré sa volajú všeobecné, ako človek, kôň, pes atď....všetci ľudia si nevytvoria tieto pojmy tým istým spôsobom, ale každý inak podľa toho, čo najčastejšie pôsobilo na jeho telo, čo si jeho myseľ najľahšie predstaví, alebo na čo si najľahšie spomenie.Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom.
----

Zdroj:
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk