Platon (pov. Aristokles)

Čo jesť?

(v ideálnom štáte) živiť sa budú tak, že z jačmeňa si budú pripravovať hrubú múku a z pšenice jemnú, budú ju miesiť a piecť, výborné koláče a chleby poukladajú na trstinové liesky alebo na čisté listy a rozložení na podstieľke z tisových a myrtových vetiev budú hodovať so svojimi deťmi, budú piť k tomu víno a ovenčení spevom chváliť bohov...

Platon (pov. Aristokles)

Zabudol som, že budú mať aj príkrm, zrejme totiž soľ, olivy, syr, cibuľu a kapustu, z ktorých si budú pripravovať jedlá svojej vidieckej kuchyne. Predložíme im aj zákusky z fíg, šošovice a bôbu a na ohni si budú piecť myrtové plody a žalude a mierne to budú zapíjať. A takto zrejme budú tráviť život v pokoji a v plnom zdraví, budú umierať vo vysokom veku a zanechávať podobný život svojim potomkom.

Platon (pov. Aristokles)

(v neideálnom štáte) Budeme ďalej potrebovať aj pastierov svíň; tých sme totiž v predchádzajúcom (zdravom) štáte nemali, lebo sme ich nepotrebovali, ale v tomto bude aj toto potrebné a budeme potrebovať aj mnoho iných zvierat slúžiacich za pokrm.. Budeme teda potrebovať pri tomto spôsobe života aj oveľa viac lekárov ako prv..

Prečo ne/študovať filozofiu?

Platon (pov. Aristokles)

Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti.

Platon (pov. Aristokles)

Nezdá sa ti, že dialektika ako strecha korunuje celú stavbu náukovej sústavy, takže už nijakú náuku nemožno postaviť nad ňu, lebo sa tu už dosiahol vrchol všetkých náuk? ....Nie je už to veľmi dôležitým pravidlom opatrnosti, že im nedáme v rannej mladosti ochutnať dialektiku? Myslím, že ti neušlo, že holobriadkovia, keď prvý raz okúsia dialektické umenie, robia si z neho hračku, využívajúc ho neprestajne v sporoch a napodobňujúc počínanie svojich dialektických kritikov, sami kritizujú druhých a ako štence majú radosť, keď môžu svojím umením diskusie vláčiť a trhať tých, čo sú práve nablízku.

Platon (pov. Aristokles)

Keď teda prekonajú mnohých svojou dialektikou a mnohí zasa ich prekonajú, náhle a rýchlo sa dostanú do stavu, že nebudú veriť v to, v čo verili predtým, tým sa dá vysvetliť, že aj oni sami, aj všetko čo súvisí s filozofiou, má u ostatných ľudí zlú povesť.

Platon (pov. Aristokles)

Ak však poslucháč naozaj miluje múdrosť a je príbuzný tej veci ... myslí si, že počul o obdivuhodnej ceste a že musí teraz napnúť sily a že by inak nemohol žiť; a potom napnúc všetky svoje sily i sily svojeho sprievodcu, na tejto ceste nepovoľuje, pokým všetko nedokončí, alebo nenadobudne sily, aby mohol bez sprievodcu viesť samého seba..

Platon (pov. Aristokles)

Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov.

Piť či nepiť?

Platon (pov. Aristokles)

No, napime sa! Ale iba toľko, aby sme mohli vychutnávať ešte aj rozhovor so Sokratom.

Čo je múdrosť?

Platon (pov. Aristokles)

Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti.

Ako vychovávať deti?

Platon (pov. Aristokles)

Či nie preto je hudobná výchova najúčinnejšia, že pri nej rytmus a harmónia najviac vnikajú do vnútra duše a najsilnejšie sa jej zmocňujú, lebo prinášajú so sebou ladnosť a robia človeka ladným, ak je správne vychovaný, ak však nie naopak?

Platon (pov. Aristokles)

Aj v gymnastike ich treba starostlivo vychovávať od detstva po celý život. Podľa mňa je to takto, ale uvažuj aj ty: nezdá sa mi totiž, že by zdatné telo touto svojou dokonalosťou robilo aj dušu dobrou, ale naopak, že dobrá duša svojou dokonalosťou robí telo čo najlepším.

Platon (pov. Aristokles)

Isteže badám, že tí, čo sa venujú výlučne gymnastike sa stávajú nadmieru hrubými, tí však, čo múzickému umeniu, stávajú sa zmäkčilejšími, ako je pre nich želateľné....Musia byť teda obidve navzájom v harmonickom pomere..

Platon (pov. Aristokles)

Ale aká náuka ešte ostáva, ak vylúčime múzické vzdelanie, gymnastiku a technické zamestnania (ručné práce)? Nuž ak okrem nich už nič nemôžeme nájsť, vezmime čosi z toho, čo sa vzťahuje na všetky... Taká maličkosť, správne rozoznať jedno, dve, tri, nazývam to stručne znalosťou čísel a počtárskeho umenia.

Platon (pov. Aristokles)

Nezdá sa ti, že dialektika ako strecha korunuje celú stavbu náukovej sústavy, takže už nijakú náuku nemožno postaviť nad ňu, lebo sa tu už dosiahol vrchol všetkých náuk? ....Nie je už to veľmi dôležitým pravidlom opatrnosti, že im nedáme v rannej mladosti ochutnať dialektiku? Myslím, že ti neušlo, že holobriadkovia, keď prvý raz okúsia dialektické umenie, robia si z neho hračku, využívajúc ho neprestajne v sporoch a napodobňujúc počínanie svojich dialektických kritikov, sami kritizujú druhých a ako štence majú radosť, keď môžu svojím umením diskusie vláčiť a trhať tých, čo sú práve nablízku.

Platon (pov. Aristokles)

Keď mladý človek vychovávaný spôsobom, ako sme práve opísali, bez pravého vzdelania a v skupánstve, okúsi med trúdov a stretne sa s divými a nebezpečnými zvermi, ktoré mu vedia poskytnúť pestré a rozmanité rozkoše ...

Platon (pov. Aristokles)

Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov.

Ako filozofovať?

Platon (pov. Aristokles)

Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien..

Ako sa rozhodovať ?

Platon (pov. Aristokles)

Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti.

Čo kupovať?

Platon (pov. Aristokles)

(v ideálnom štáte) živiť sa budú tak, že z jačmeňa si budú pripravovať hrubú múku a z pšenice jemnú, budú ju miesiť a piecť, výborné koláče a chleby poukladajú na trstinové liesky alebo na čisté listy a rozložení na podstieľke z tisových a myrtových vetiev budú hodovať so svojimi deťmi, budú piť k tomu víno a ovenčení spevom chváliť bohov...

Platon (pov. Aristokles)

Zdá sa totiž, že niektorým ľuďom nebudú stačiť tieto veci ani tento spôsob života, ale pribudnú k tomu aj pohovky, stoly a iné náradie, prirodzene, aj zákusky, vonné masti, kadidlá, neviestky, jemné pečivo, všetko čo najrozmanitejšie. A nemusíme už ani uvádzať nevyhnutné veci, ktoré sme vymenovali na začiatku, totiž domy, odev a obuv, ale musíme uviesť do obehu aj maliarstvo a vyšívanie a zadovážiť si aj zlato, slonovinu, a všetky podobné veci.

Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Platon (pov. Aristokles)

Vládnuť by mali filozofi.

Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu?

Platon (pov. Aristokles)

Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res /

Platon (pov. Aristokles)

Idey sú oddelené od duše alebo ducha i od fyzických a prírodných vecí a sú mimo nich. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. Mnohosť ideí je zhrnutá v jednej idey dobra a krásy, ktorá ako idea všetky ostatné idey prevyšuje. Táto idea je absolútnom (božstvom).

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Platon (pov. Aristokles)

Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien..

Platon (pov. Aristokles)

Každý z nás má v duši voskovú tabuľu, čistejšiu, špinavejšiu, tvrdšiu, mäkšiu. Pripad, kedy sa môžem mýliť: Keď poznám Teodora i Teateita, mám na voskovej doske ich znaky, ale vidím ich zdiaľky, preto ich zle zaradím.

Platon (pov. Aristokles)

Čo je to vedenie? Je to byť majiteľom vedenia, ako keď niekto chytá divé vtáky a chová ich doma v klietke. Je to dvojaký lov - dostať vtáky do vlastníctva - dostať vtáka z klietky do rúk - može pritom chytiť iného - namiesto jedenástky, dvanástku.

Platon (pov. Aristokles)

Tak, že každá rozkoš a zármutok akoby mali klince, ktorým pribíjajú dušu k telu a robia ju telesnou, a duša sa domnieva, že pravdivé je to, čo telo hovorí.

Čo je to dobro?

Platon (pov. Aristokles)

Predmety poznania majú od dobra nielen to, že sú poznávané,ale majú od neho aj bytie a podstatu, hoci dobro nie je podstatou, vyniká však nad ňu dôstojnosťou a mocou.

Platon (pov. Aristokles)

Slnko dáva viditeľným veciam schopnosť nielen byť videný, ale aj vznik, rast a výživu ... rovnako dobro umožnuje rozumovo poznateľným veciam (ideám) to že sú, a že môžu byť poznané.

Platon (pov. Aristokles)

Niektoré činy nie sú dobré len preto, že si ich praje Boh, ale Boh si praje niektoré činy preto, že sú dobré.

Platon (pov. Aristokles)

Predstav si teda, že idea dobra a slnko, ako sme povedali, sú dve mocnosti; jedna z nich vládne nad rodom a oblasťou mysliteľného, druhá nad rodom a oblasťou viditeľného...

Čo je láska?

Platon (pov. Aristokles)

.. je treba byť po vôli skôr nemilujúcemu, než milujúcemu.....Lebo milovníci vtedy, keď ich túžba ustane, ľutujú svoje dobrodenia, kým u tých druhých nie je doby, kedy by mohli zmeniť svoje zmýšľanie....taktiež odvracajú milovaných od styku s druhými ľuďmi, obávajúc sa jednak tých, ktorí majú majetok, aby ich nepredčili peniazmi, jednak vzdelaných, aby nenadobudli prevahu rozumom.....tak i pri súkromných hostinách je zle pozývať nie priateľov,ale tých, ktorí silno žobrajú a tých, ktorí potrebujú nasýtenie....ale bezpochyby náleží vyhovovať nie tým, ktorí sa silno dožadujú, ale tým, ktorí sa najskôr môžu odvďačit.

Platon (pov. Aristokles)

Kedysi pradávno sme boli jedno. A tá mučivá túžba vrátiť sa k jednote, to je láska.

Platon (pov. Aristokles)

Milujúci je totiž niečo božskejšie než milovaný, lebo je v ňom boh.

Čo je spravodlivosť?

Platon (pov. Aristokles)

Toto teda, priateľ môj, ak sa deje určitým spôsobom, je spravodlivosť: totiž robiť si svoje

Platon (pov. Aristokles)

Ak vsetky zlozky duse vykonavaju to co im nalezi ,dusa je spravodliva.

Platon (pov. Aristokles)

Spravodlivosť je dávať každému, čo je jeho.

Odkiaľ prichádza zlo?

Platon (pov. Aristokles)

Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti.

Platon (pov. Aristokles)

Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov.

Čo je človek?

Platon (pov. Aristokles)

Telo a duša človeka sú od seba ostro oddelené, pričom duši náleží panstvo na telom.

Platon (pov. Aristokles)

Samotná duša sa delí na tri časti. Jednu božskú časť -rozum a dve časti vztiahnuté k zmyslovo vnímateľnému svetu -srdnatá myseľ (vznešenejšia časť) a žiadostivosť (nižšia, odporujúca časť). Toto trojité členenie duše vyjadruje Platon obrazom záprahu - Rozum odpovedá pohoničovi, srdnatá myseľ povoľnému a žiadostivosť vzpurnému koňu.

Platon (pov. Aristokles)

Mýtus anamnézie - Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním.

Platon (pov. Aristokles)

Človek je neoperený dvojnohý živočích.

Čo je to pravda?

Platon (pov. Aristokles)

Tak, že každá rozkoš a zármutok akoby mali klince, ktorým pribíjajú dušu k telu a robia ju telesnou, a duša sa domnieva, že pravdivé je to, čo telo hovorí.

Čo je poznanie?

Platon (pov. Aristokles)

Mýtus anamnézie - Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním.

Platon (pov. Aristokles)

Mýtus methexie - Vesmír vznikol pôsobením tvorcu sveta (demiurgos). Ten vytvoril prírodné veci z pralátky podľa idejí. Ako obrazy ideí majú preto prírodné veci účasť na ideách. Podieľajú sa na ideách.

Platon (pov. Aristokles)

Všetko poznávanie je spomínanie.

Platon (pov. Aristokles)

Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res /

Platon (pov. Aristokles)

Čo je to vedenie? Je to byť majiteľom vedenia, ako keď niekto chytá divé vtáky a chová ich doma v klietke. Je to dvojaký lov - dostať vtáky do vlastníctva - dostať vtáka z klietky do rúk - može pritom chytiť iného - namiesto jedenástky, dvanástku.

Čo je to filozofia?

Platon (pov. Aristokles)

Pokiaľ ide o filozofické povahy, musíme uznať, že neprestajne túžia po poznaní, ktorým sa im môže zjaviť niečo z onoho bytia, stále jestvujúceho a ostávajúceho nedotknuté vznikaním a zanikaním..

Platon (pov. Aristokles)

Filozofia je láska k múdrosti.

Platon (pov. Aristokles)

Povieme teda aj o filozofovi, že túži po múdrosti, a to nielen po jednej jej časti, ale aj po celej.

Platon (pov. Aristokles)

Pokiaľ ľudia žijú nekriticky v každodennej skúsenosti, žijú vo svete zdania (jaskyne) a nevedia nič o vlastnom bytí. Filozofia oslobodzuje človeka z jaskyne zdania a privádza ho ku slnku pravdy. Tým je dané rozlíšenie medzi púhym zdaním a pravým bytím.

Platon (pov. Aristokles)

Preto sú praví milovníci múdrosti umiernení a statoční, nie preto, čo hovoria ľudia...duša filozofa si myslí,že ju má oslobodiť filozofia a nemôže sa oddávať rozkošiam a zármutkom, aby ju opäť zväzovali..

Ako môžu slová vystihovať realitu?

Platon (pov. Aristokles)

Ke každému ze jsoucen náleží tři věci, jimiž musí vznikati vědění,čtvrtá věc pak je vědní samo a za pátou je třeba pokládati samo to, co lze opravdu poznati a co jest opravdové jsoucno Z těch věcí jedna je jméno, druhá výměr, třetí obraz, čtvrtá pak vědení......A co se týče jména,žádna věc nemá meno stálé a nic nebrání, aby to, co se teď nazýva kulaté, nebylo nazváno přímym a příme kulatým..A také o výmeru lze říci totéž; vždyť se skládá ze jmen a výrokú a proto ani při něm není nic dost pevně stáleho.

Platon (pov. Aristokles)

natural kind terms express the essence of the objects they name and words are appropriate to their referents insofar as they describe what their referents are.

Platon (pov. Aristokles)

Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien..

Aké sú základné filozofické otázky?

Platon (pov. Aristokles)

Čo je pravda? Čo je dobro? Čo je krása?

Ako sa rozhodujeme?

Platon (pov. Aristokles)

Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti.

Ako vzniká nenávisť?

Platon (pov. Aristokles)

Mizantropia vzniká v človeku, ak k niekomu pojme silnú dôveru bez príslušnej znalosti a verí, že ten človek je úplne pravdivý, poctivý a verný, ale o niečo neskôr zistí, že je to človek zlý a nespoľahlivý, a ak sa mu to stane aj s iným... Keď niekto zažije takú skúsenosť častejšie, a najmä s ľuďmi, ktorých považoval za najbližších a najdôvernejších priateľov, zanevrie nakoniec na všetkých a domnieva sa, že na nikom nie je nič dobrého.

Ako žiť ekologicky?

Platon (pov. Aristokles)

(v ideálnom štáte) živiť sa budú tak, že z jačmeňa si budú pripravovať hrubú múku a z pšenice jemnú, budú ju miesiť a piecť, výborné koláče a chleby poukladajú na trstinové liesky alebo na čisté listy a rozložení na podstieľke z tisových a myrtových vetiev budú hodovať so svojimi deťmi, budú piť k tomu víno a ovenčení spevom chváliť bohov...

Platon (pov. Aristokles)

Zabudol som, že budú mať aj príkrm, zrejme totiž soľ, olivy, syr, cibuľu a kapustu, z ktorých si budú pripravovať jedlá svojej vidieckej kuchyne. Predložíme im aj zákusky z fíg, šošovice a bôbu a na ohni si budú piecť myrtové plody a žalude a mierne to budú zapíjať. A takto zrejme budú tráviť život v pokoji a v plnom zdraví, budú umierať vo vysokom veku a zanechávať podobný život svojim potomkom.

Čo bolo skôr?

Platon (pov. Aristokles)

Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res /

Čo existuje?

Platon (pov. Aristokles)

Idea špiny neexistuje.

Čo je čistota?

Platon (pov. Aristokles)

Mýtus anamnézie - Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním.

Platon (pov. Aristokles)

Idea špiny neexistuje.

Čo je duša?

Platon (pov. Aristokles)

Duch je najvyššia súčasť duše, sila myslieť (LOGISTIKON).

Platon (pov. Aristokles)

Veskerá duše je nesmrtelná. Neboť co se stále pohybuje, je nesmrtelné; co však pohybuje niečím iným a jest pohybováno od niečoho iného, to má ustání pohybu a tím i ustání života. Jedine to, co pohybuje samo sebe, nikdy se neprestáva pohybovat, protože neopouští samo sebe, nýbrž toto jest i všem jiným vecem, které se pohybují, zdrojem a počiatkem pohybu.

Platon (pov. Aristokles)

Rovnaké sa poznáva rovnakým a pretože duša poznáva idey, je im podobná a je toho istého pôvodu.

Platon (pov. Aristokles)

Duša je ako melódia na strunovom nástroji. Ak struny prasknú, melódia napriek tomu existuje, pretože je nehmotná,večná a božská. Strunový nástroj bol stvorený pre melódiu a nie naopak.

Platon (pov. Aristokles)

Mýtus anamnézie - Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním.

Platon (pov. Aristokles)

Každý z nás má v duši voskovú tabuľu, čistejšiu, špinavejšiu, tvrdšiu, mäkšiu. Pripad, kedy sa môžem mýliť: Keď poznám Teodora i Teateita, mám na voskovej doske ich znaky, ale vidím ich zdiaľky, preto ich zle zaradím.

Platon (pov. Aristokles)

Platonove tri zlozky duše -- Aristotelova vyzivovacia, senzitivna(zmyslova) a intelektualna -- Schopenhauerove druhy zaujmov -jedlo (sex), jazda na koni, veda --- Freudovo id, ego, superego.

Platon (pov. Aristokles)

Úlohou rozumnej zlozky duše je stat sa múdrou.

Platon (pov. Aristokles)

Ulohou srdnatej zlozky duse je energicky dodrzovat prikazy rozumu.

Platon (pov. Aristokles)

Ziadostiva zlozka duse sa musi stat umiernenou

Platon (pov. Aristokles)

Ak vsetky zlozky duse vykonavaju to co im nalezi ,dusa je spravodliva.

Čo je myslenie?

Platon (pov. Aristokles)

Pokiaľ ľudia žijú nekriticky v každodennej skúsenosti, žijú vo svete zdania (jaskyne) a nevedia nič o vlastnom bytí. Filozofia oslobodzuje človeka z jaskyne zdania a privádza ho ku slnku pravdy. Tým je dané rozlíšenie medzi púhym zdaním a pravým bytím.

Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie?

Platon (pov. Aristokles)

Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res /

Čo je smrť?

Platon (pov. Aristokles)

Keď sa však duša oddeľuje od tela poškvrnená a nečistá, pretože bola s ním v ustavičnom styku, starala sa oň, milovala ho a bola ním, ako aj jeho žiadosťami a rozkošami taká omámená, že sa jej iba to zdalo pravidvým, čo je telesné... ale k tomu, čo je pre oči nejasné a neviditeľné, iba mysliteľné a filozofiou pochopiteľné zvykla mať odpor... taká duša bude preniknutá telesnosťou.

Čo je svet?

Platon (pov. Aristokles)

Vesmír nevznikol z ničoho. Jestvuje Demiurgos, boh ktorý tento svet usporiadal. Boh Demiurgos nestvoril svet z ničoho, iba ho usporiadal z chaosu. Kozmos je dokonalý ako môže byť a Demiurgos je dobrý. Demiurgos ho vytváral so zreteľom na súcno, a aj tento viditeľný svet je stvorený ako napodobenina pravého súcna- sveta ideí.

Platon (pov. Aristokles)

Boh Demiurgos nestvoril svet z ničoho, iba ho usporiadal z chaosu.

Čo je to číslo?

Platon (pov. Aristokles)

Čísla sú formy, druhy ideí, ktoré tiež existujú v ríší ideí mimo priestor a čas a sú nepoznateľné zmyslami iba rozumom.

Čo je to technika?

Platon (pov. Aristokles)

To, čo remeselníci robia pri výrobe artefaktov, je napodobňovaním remeselného umenia prírody. Prírodné predmety a predmety vytvorené človekom vznikajú podobným spôsobom, pričom obe sú vyrobené agentom podľa vopred určených plánov.

Čo kupujeme?

Platon (pov. Aristokles)

Zdá sa totiž, že niektorým ľuďom nebudú stačiť tieto veci ani tento spôsob života, ale pribudnú k tomu aj pohovky, stoly a iné náradie, prirodzene, aj zákusky, vonné masti, kadidlá, neviestky, jemné pečivo, všetko čo najrozmanitejšie. A nemusíme už ani uvádzať nevyhnutné veci, ktoré sme vymenovali na začiatku, totiž domy, odev a obuv, ale musíme uviesť do obehu aj maliarstvo a vyšívanie a zadovážiť si aj zlato, slonovinu, a všetky podobné veci.

Čo sú univerzálie?

Platon (pov. Aristokles)

Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res /

Existuje Boh?

Platon (pov. Aristokles)

Niektoré činy nie sú dobré len preto, že si ich praje Boh, ale Boh si praje niektoré činy preto, že sú dobré.

Existuje číslo?

Platon (pov. Aristokles)

Čísla sú formy, druhy ideí, ktoré tiež existujú v ríší ideí mimo priestor a čas a sú nepoznateľné zmyslami iba rozumom.

Existuje nejaká ustálená, jasne a presne vytýčená definícia slov?

Platon (pov. Aristokles)

čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále.

Existuje posmrtný život?

Platon (pov. Aristokles)

Veskerá duše je nesmrtelná. Neboť co se stále pohybuje, je nesmrtelné; co však pohybuje niečím iným a jest pohybováno od niečoho iného, to má ustání pohybu a tím i ustání života. Jedine to, co pohybuje samo sebe, nikdy se neprestáva pohybovat, protože neopouští samo sebe, nýbrž toto jest i všem jiným vecem, které se pohybují, zdrojem a počiatkem pohybu.

Platon (pov. Aristokles)

Duša je ako melódia na strunovom nástroji. Ak struny prasknú, melódia napriek tomu existuje, pretože je nehmotná,večná a božská. Strunový nástroj bol stvorený pre melódiu a nie naopak.

Platon (pov. Aristokles)

A blúdia tak dlho, kým nie sú z túžby po telesnom ktoré na nich uľpieva, opäť zavreté do tela; uzavreté sú, ako je pravdepodobné do zvierat takých vlastností, akým v živote holdovali...Napríklad ti, čo hodovali labužníctvu, chlípnosti a pijanstvu a nevedeli sa toho vystríhať, pravdepodobne berú na seba podobu oslov a takých zvierat... Tí však, čo sa nadmieru oddávali nespravodlivosti, tyranstvu a chamtivosti, berú na seba podobu vlkov, jastrabov a supov...

Platon (pov. Aristokles)

Z tých ostatných sú pomerne najšťastnejší a na najlepšie miesto idú tí, čo sa usilovali o všeobecne ľudskú a občiansku cnosť, ktorú nazývame rozvážnosť a spravodlivosť a ktorá vznikla z návyku a cvičenia bez filozofie a rozumového poznania..je pravdepodobné, že prichádzajú opäť do takých družných a krotkých tvorov, možno do včiel, ôs a mravcov, alebo opäť do toho istého rodu ľudí a v tom prípade sa z nich zasa rodia riadni muži.

Platon (pov. Aristokles)

Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti.

Platon (pov. Aristokles)

Povedal, že jeho duša, keď z neho vyšla, vydala sa na cestu s mnohými inými a prišli na akési čudné miesto, kde boli bezprostredne vedľa seba dva otvory v zemi a naproti na nebi zasa dva iné otvory......duše po vynesení rozsudku nad nimi odchádzali jedným otvorom do neba a jedným do zeme, kým druhými sa vracali;

Existujú univerzálie?

Platon (pov. Aristokles)

Idea špiny neexistuje.

Prečo musíme zomrieť?

Platon (pov. Aristokles)

Skutoční filozofi pokladajú telo za prekážku pri hľadaní poznania a zmyslu života. Potreba starať sa o telo prináša početné rozptýlenia pri úsilí o poznanie. Preto je pre skutočného filozofa hlavným cieľom byť slobodným od tela a jeho zápletok, aby mohol ísť za poznaním. Smrť je konečným oddelením duše od tela. Telo je pre dušu väzením a smrť je spôsobom akým sa duša oslobodzuje. V živote skutočného filozofa, smrť nenastáva vtedy, keď prestanú telesné funkcie. Skutočný filozof je akosi mŕtvy už predtým než zomrie, predtým než telesné funkcie prestanú.

Prečo sú vojny?

Platon (pov. Aristokles)

Keď si (tyran) zabezpečí mier pred vonkajšími protivníkmi tým, že s jednými sa dohodne a druhých zničí, myslím, potom bude neprestajne pripravovať nejaké vojny, aby ľud potreboval vodcu.

Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Platon (pov. Aristokles)

Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti.

Sú veci tvorené na základe ideí?

Platon (pov. Aristokles)

Vesmír nevznikol z ničoho. Jestvuje Demiurgos, boh ktorý tento svet usporiadal. Boh Demiurgos nestvoril svet z ničoho, iba ho usporiadal z chaosu. Kozmos je dokonalý ako môže byť a Demiurgos je dobrý. Demiurgos ho vytváral so zreteľom na súcno, a aj tento viditeľný svet je stvorený ako napodobenina pravého súcna- sveta ideí.

Platon (pov. Aristokles)

Boh Demiurgos nestvoril svet z ničoho, iba ho usporiadal z chaosu.

Žil som v minulých životoch?

Platon (pov. Aristokles)

A blúdia tak dlho, kým nie sú z túžby po telesnom ktoré na nich uľpieva, opäť zavreté do tela; uzavreté sú, ako je pravdepodobné do zvierat takých vlastností, akým v živote holdovali...Napríklad ti, čo hodovali labužníctvu, chlípnosti a pijanstvu a nevedeli sa toho vystríhať, pravdepodobne berú na seba podobu oslov a takých zvierat... Tí však, čo sa nadmieru oddávali nespravodlivosti, tyranstvu a chamtivosti, berú na seba podobu vlkov, jastrabov a supov...

Platon (pov. Aristokles)

Z tých ostatných sú pomerne najšťastnejší a na najlepšie miesto idú tí, čo sa usilovali o všeobecne ľudskú a občiansku cnosť, ktorú nazývame rozvážnosť a spravodlivosť a ktorá vznikla z návyku a cvičenia bez filozofie a rozumového poznania..je pravdepodobné, že prichádzajú opäť do takých družných a krotkých tvorov, možno do včiel, ôs a mravcov, alebo opäť do toho istého rodu ľudí a v tom prípade sa z nich zasa rodia riadni muži.

Platon (pov. Aristokles)

Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti.

Platon (pov. Aristokles)

Povedali o ňom

Čo jesť?

Prečo ne/študovať filozofiu?

Piť či nepiť?

Čo je múdrosť?

Ako vychovávať deti?

Ako filozofovať?

Ako sa rozhodovať ?

Čo kupovať?

Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu?

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Čo je to dobro?

Čo je láska?

Čo je spravodlivosť?

Odkiaľ prichádza zlo?

Čo je človek?

Čo je to pravda?

Čo je poznanie?

Čo je to filozofia?

Ako môžu slová vystihovať realitu?

Aké sú základné filozofické otázky?

Ako sa rozhodujeme?

Ako vzniká nenávisť?

Ako žiť ekologicky?

Čo bolo skôr?

Čo existuje?

Čo je čistota?

Čo je duša?

Čo je myslenie?

Čo je prvotné? Hmota alebo vedomie?

Čo je smrť?

Čo je svet?

Čo je to číslo?

Čo je to technika?

Čo kupujeme?

Čo sú univerzálie?

Existuje Boh?

Existuje číslo?

Existuje nejaká ustálená, jasne a presne vytýčená definícia slov?

Existuje posmrtný život?

Existujú univerzálie?

Prečo musíme zomrieť?

Prečo sú vojny?

Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Sú veci tvorené na základe ideí?

Žil som v minulých životoch?