Platon (pov. Aristokles)

-427 až -347

klasická grécka filozofia,Ateny,Grecko.

Filozofická škola: klasická grécka filozofia realizmus v otázke univezálií veľkí aténčania aristokracia idealizmus politicka filozofia

Diela :

Povedali o ňom

Alfred North Whitehead : Cele dejiny filozofie nie su nicim inym nez komentarom ku Platonovi.(ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Alfred North Whitehead : The safest general characterization of the European philosophical tradition is that it consists of a series of footnotes to Plato.(ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Arno Anzenbacher : Platón vychádza z kritiky každodennej skúsenosti. Pokiaľ ľudia žijú nekriticky v každodennej skúsenosti, žijú vo svete zdania (jaskyne) a nevedia nič o vlastnom bytí. Filozofia oslobodzuje človeka z jaskyne zdania a privádza ho ku slnku pravdy. Tým je dané rozlíšenie medzi púhym zdaním a pravým bytím.(ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Niekto : Kto nepochopil koncepciu filozofie (umenia, dobra) ako plodenia v kráse, nepochopil polovicu Platóna. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Niekto : Ak stratime tento moment z Platonovho diela - tvorenie v krase - pol Platona sme nepochopili. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Platon (pov. Aristokles)
na otázku Predchádza myšlienka jej zhmotnenie - realitu?

Idey sú oddelené od duše alebo ducha i od fyzických a prírodných vecí a sú mimo nich. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. Mnohosť ideí je zhrnutá v jednej idey dobra a krásy, ktorá ako idea všetky ostatné idey prevyšuje. Táto idea je absolútnom (božstvom).

Platon (pov. Aristokles)
na otázku Čo je poznanie?

Mýtus anamnézie - Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním.

Platon (pov. Aristokles)
na otázku Prečo musíme zomrieť?

Skutoční filozofi pokladajú telo za prekážku pri hľadaní poznania a zmyslu života. Potreba starať sa o telo prináša početné rozptýlenia pri úsilí o poznanie. Preto je pre skutočného filozofa hlavným cieľom byť slobodným od tela a jeho zápletok, aby mohol ísť za poznaním. Smrť je konečným oddelením duše od tela. Telo je pre dušu väzením a smrť je spôsobom akým sa duša oslobodzuje. V živote skutočného filozofa, smrť nenastáva vtedy, keď prestanú telesné funkcie. Skutočný filozof je akosi mŕtvy už predtým než zomrie, predtým než telesné funkcie prestanú.

Platon (pov. Aristokles)
na otázku Existuje posmrtný život?

Do spoločnosti bohov však môže prísť len ten, kto bol filozofom a odchádza úplne čistý, len milovník múdrosti.

Platon (pov. Aristokles)
na otázku Existuje posmrtný život?

Z tých ostatných sú pomerne najšťastnejší a na najlepšie miesto idú tí, čo sa usilovali o všeobecne ľudskú a občiansku cnosť, ktorú nazývame rozvážnosť a spravodlivosť a ktorá vznikla z návyku a cvičenia bez filozofie a rozumového poznania..je pravdepodobné, že prichádzajú opäť do takých družných a krotkých tvorov, možno do včiel, ôs a mravcov, alebo opäť do toho istého rodu ľudí a v tom prípade sa z nich zasa rodia riadni muži.