predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof
Niekto
Pozri tiež: Jeho odpovede na otázkyDiela : ??????
Povedali o ňom
Moritz Schlick : Podľa niektorých je filzofia vedou o hodnotach, lebo veria, že najvšeobecnejšie problémy, ku ktorým všetky otázky napokon vedú, takým či onakým spůsobom súvisia s hodnotou. Podľa iných je epistemológiou, lebo sa predpoklada, že teória poznania sa zaoberá najvšeobecnejšími princípmi, na ktorých spočívajú všetky jednotlivé pravdy. Jeden z dôsledkov, ktorý z toho vyvodzujú je, že filozofia je buď zčasti alebo úplne metafyzikou. (s čím Schlick nesúhlasí) >>
Jacques Derrida : Niektorí sovietski filozofi mi povedali v Moskve pred niekoľkými rokmi, že najlepším prekladom slova perestrojka je určite "dekonštrukcia". Jacques Derrida >>
Richard Rorty : Witgenstein povazoval filozofiu za druh terapie, za usilie vyslobodit muchu z flase. Filozofia nebola pre neho tym, cim bola pre Heideggera - novym premyslenim tradicie. Pokusal sa skor novym sposobom premysliet niektore s cudnych otazok, ktore si filozofi kladu a priviest ich k tomu, aby si ich prestali klast.(ad Ludwig Wittgenstein) >>
Niekto : Kto robí Marxa zodpovedného za politické procesy, je to podobné ako keď niekto robí zodpovedného Ježiša za inkvizíciu. (ad Karol Marx) >>
Aristoteles : Niektorí tvrdia, že duša je vmiešaná do vesmíru: Táles možno preto veril, že všetko je plné bohov. (ad Thales z Miletu) >>
Herbert Marcuse : Socializmus sa nerozvinul v najrozvinutejších západných spoločnostiach, ako to zamýšľal Marx. V niektorých najrozvinutejších spoločnostiach sa namiesto neho rozvinul fašizmus. >>
Niekto : Napriek významu jeho práce pri vytváraní základov pre neskorších asociacionistov, Locke nepovažuje asociáciu za vysvetľujúcu myseľ vo všeobecnosti. Považuje ju za neschopnosť správne uvažovať a jeho záujem o ňu je nielen vysvetľujúci, ale aj normatívny. Z týchto dôvodov si niektorí položili otázku, či by sa s Lockom malo zaobchádzať ako s asociacionistom (ad John Locke) >>
Niekto : Za pozornosť tiež stojí, že ak si za východiskový bod etických úvah zvolíme našu zraniteľnosť, a nie snahu dosahovať šťastie, dospejeme k takej pozícii, ktorá bude imúnna voči námietke, ktorá sa často vznáša voči utilitarizmu, a síce že vykonávanie rozhodnutí na základe utilitaristických princípov by mohlo viesť k tomu, že niektorí ľudia budú v mene zvýšenia celkového šťastia jednoducho obetovaní (ad etika starostlivosti, konzekvencionalizmus) >>
Niekto : Napriek významu práce Johna Locka pri vytváraní základov pre neskorších asociacionistov, Locke nepovažuje asociáciu za vysvetľujúcu myseľ vo všeobecnosti. Považuje ju za neschopnosť správne uvažovať a jeho záujem o to je nielen vysvetľujúci, ale aj normatívny. Z týchto dôvodov si niektorí položili otázku, či je potrebné zaobchádzať s Lockom ako s asociacionistom, pretože asociacionisti považujú asociáciu za ústredný vysvetľujúci predpoklad teórii mysle. (ad asocianizmus) >>
Niekto : Pri interpretácii Spinozu treba mať na zreteli Spinozov panlogizmus (či prinajmenšom tendenciu k nemu), ktorý spôsobuje, že mu splýva princíp kauzality s logickým princípom dôvodu. Príčinnosť ale treba chápať dvojako: „Vo svete jednotlivých vecí je to bežná príčinnosť, vedúca k predstave kauzálneho reťazca a interpretovaná mechanisticky. Vo vzťahu substancie a modov ide o podmieňovanie, ontické určovanie a pod., takže o causa efficiens tu možno hovoriť iba v prenesenom zmysle, i keď niektoré výroky by mohli podnecovať i doslovné chápanie. Ale to by bolo v rozpore so skutočným obsahom a zmyslom Spinozovej filozofie. (ad Benedictus de Spinoza) >>
Slavoj Žižek : Karol Marx bol zaujímavým žiakom Hegela. Rozpoznal niektoré veci, ktoré Hegel nerozpoznal. Napríklad veľmi hegeliánsky prečítal kapitál, ako samu seba reprodukujúcu sa ideu. Myslím si ale, že dnes je čas vrátiť sa od Marxa ku Hegelovi.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>
Niekto : Robert Nozick si požičal aj po jednej myšlienke od John Lockea a Adam Smitha, ktorí neboli radikálny anarchisti a excetrici. Od Locka si požičal ideu prirodzených práv (natural rights), právo na naše telá, právo na naše názory, ale tiež na veci do ktorých sme investovali našu prácu, produkty našej práce. Od Adam Smitha si požičal ideu "neviditeľnej ruky trhu". Niektorí ľudia sú dobrí ochrancovia a prirodzene si ich ľudia v prirodzenom stave najímajú na ochranu, pred krádežov ich chleba. Ľudia časom zobchodujú niektoré svoje práva, vytvoria tzv. ochranné spoločenstvá, ktoré poskytujú kolektívnu ochranu, kedže sú zraniteľní. Pomocou neviditeľnej ruky trhu sa časom vyberie to najlacnejšie a najefektívnejšie ochranné spoločenstvo... >>
Arthur Schopenhauer : Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo) >>
Pierre Teilhard de Chardin : Kresťanstvo je par excelence náboženstvom nepominuteľného a osobného. Jeho Boh myslí, miluje, hovorí, trestá ako Niekto. Jeho vesmír kulminuje v nesmrteľných dušiach, navždy zodpovedných každá za svoj osud. Nebo, ktoré pred humanistickými panteistami zostávalo ľahostajné a uzatvorené, nad veriacimi kresťanmi ožíva a otvára sa dokorán. Toto rozžiarenie vrcholkov má nesmiernu príťažlivosť. Dlho sa mi však zdalo, že cesta k nim je odrezaná od Zeme - akoby som sa mal šplhať po mrakoch. >>
Niekto na otázku Čo je to dobro? | Autorita prichádza zhora, cez oblaky, od bohov, v politike (králi majú autoritu od Boha) a etike - bohovia majú povedať, ako sa máme správať, čo je dobré a zlé. |
Niekto na otázku Homosexualita je dobrá alebo zlá? | Je jedno, čo je napísané v biblii. Rozhodujúce je ako to ľudia cítia. Keď sa dvaja muži ľúbia a nikomu neškodia, čo na tom môže byť zlé? |
Niekto na otázku Čo je to dobro? | Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je. |
Niekto na otázku Čo jesť? | Jesť by sa malo iba to, čo sa dopestuje lokálne. Teda v našom podnebí by sa nemalo konzumovať exotické ovocie ako banány alebo pomaranče. |
Niekto na otázku Čo bude existovať? | kolektívne aktivity ľudstva podkopávajú či priamo odstraňujú environmentálne predpoklady existencie civilizácie |
Niekto na otázku Čo je to dobro? | Morálny kompas každého človeka je plný zla a hriechu, nie je šanca, aby bol človek sám schopný pochopiť dobro. |
Niekto na otázku Čo je to dobro? | Viem, že Boh je dobrý resp. biblia je dobrá. |
Niekto na otázku Čo je to dobro? | To, že sa mi zdá niečo zlé, neznamená, že to zlé je. Ak biblia prikazuje konať niečo, čo sa mi zdá zlé, aj tak to urobím. |
Niekto na otázku Kto je Ježiš? | Ježiš nie je Boh. |
Niekto na otázku Čo bude existovať? | r.2200 - Ľudia splynú so svojimi počítačmi. Už nebudú mať smartfon, ale počítač bude ich častou. Budú čiastočne cybordami. |
Niekto na otázku Sú ľudia dobrí alebo zlí? | Človek dokáže byť solidárny aj keď mu je to na škodu. Dokáže dať svoje veci, deliť sa o ne, cvičiť sa v odriekaní pre blaho všetkých. |
Niekto na otázku Kapitalizmus či socializmus? | Socializmus je najlepší systém, len mu treba dať šancu, treba ho dotiahnuť do dokonalosti. |
Niekto na otázku | Existuje spravodlivosť |
Niekto na otázku Existuje posmrtný život? | Existuje posmrtný život. |
Niekto na otázku Čo je to dobro? | Čo je dobré? - Úcta k bohom. |
Niekto na otázku Odkiaľ prichádza zlo? | Zlo pochádza z neúcty k bohom. |
Niekto na otázku Čo je šťastie? | Ľudia nie sú šťastný pretože šťastie závisí od očakávaní a nie od objektívnych životných podmienok. |
Niekto na otázku Aký je vzťah vedy a náboženstva? | Niet dôvodu, prečo by mali v prírode platiť univerzálne matematické zákony. Fyzika je v tomto podobná s teológiou vo svojom založení. |
Niekto na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť? | Bezpodmienečný základný príjem je suma peňazí - kultúrne minimum,ktorá by bola vyplácaná každému bez podmienok.... |
Niekto na otázku Čo je sloboda? | Individuálna sloboda znamená, že mám vo svojich rukách to, že môžem splniť svoje zámery. |
Niekto na otázku Čo je sloboda? | Odriekanie v mene druhých je neslobodné |
predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof