Nevychádza z úst Najvyššieho dobré i zlé? Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech.

Príčinou zla je nevernosť Bohu, slúženie iným bohom v starom zákone, modloslužobníctvo, slúženie mamome v novom zákone.

V tých dňoch už viec nepovedia: Otcovia jedli trpké hrozno a synom stŕpli zuby. Ale každý zomrie pre svoju vlastnú vinu. Každému človeku, ktorý je trpké hrozno, stŕpnu jeho vlastné zuby.

Koreňom všetkeho zlého je zaiste milovanie peňazí, po ktorých mnohí zatúžili a tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolesti. lat: Radix omnium malorem est cupiditas.

Prvu genocídu nariadil Židom boh, keď obsadzovali zasľúbenú zem: "Avšak z miest tých národov, ktoré ti dáva Hospodin tvoj Boh, do vlastníctva, nenechaj na žive nič čo dýcha, lebo musíš ich podrobiť hubiacej kliatbe: Chetejcov, Amorejcov, Kaáncov..., ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh."

Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť, dom Izraela?‘

Ako sa Hospodin radoval z vás, keď vám dobre činil a rozmnožoval vás, tak sa bude radovať Hospodin, keď vás vyhubí a vykynoží.

Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.

Príčinou zla je vírus antisemitizmu, ktorý zasiahol už prvotných kresťanov, tak že začali vidieť židov ako tých, čo zavraždili Ježiša. Antisemintizmus sa potom stal príčinou mnohých ziel, nevyhol sa mu ani Martin Luther a vyvrcholil v Nemecku počas 2. svetovej vojny.

Požehnaný, ktorý žehná Izrael, prekliaty, kto ho preklína.

Neviem si predstaviť jedinú vec, ktorá, keď nie je rozvinutá, vedie k takej veľkej ujme, ako je myseľ. Myseľ, keď nie je rozvinutá, vedie k veľkej ujme./ I don't envision a single thing that, when undeveloped, leads to such great harm as the mind. The mind, when undeveloped leads to great harm.

Neviem si predstaviť ani jednu vec, ktorá - ak je neskrotená, nestrážená, nechránená, nezdržanlivá - vedie k takej veľkej ujme ako myseľ. Myseľ - keď je neskrotená, nestrážená, nechránená, nezdržanlivá - vedie k veľkej ujme. / I don't envision a single thing that — when untamed, unguarded, unprotected, unrestrained — leads to such great harm as the mind. The mind — when untamed, unguarded, unprotected, unrestrained — leads to great harm.

Kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov bojujú králi s kráľmi, vojvodcovia s vojvodcovia, kňazi s kňazmi, občania s občanmi; matka sa háda so synom, syn s matkou, otec so synom, syn s otcom, brat sa háda s bratom, brat so sestrou, sestra s bratom, priateľ s priateľom. Takto v hádke, rozkolu a boji napádajú jeden druhého päsťami, palicami či zbraňami. A tým podliehajú smrti alebo smrteľné bolesti. A ďalej, tiež kvôli zmyslovej žiadostivosti, na jej základe a ňou vedení, úplne ovládaní žiadostivosťou zmyslov ľudia vnikajú do obydlia, kradne, plienia, vykrádajú celé domy, prepadajú a znásilňujú. Načo sú stíhaní vladári a trestaní rôznymi formami násilia. A tým podliehajú smrti alebo smrteľnej bolesti. V tom spočívajú biedne dôsledky zmyslovej žiadostivosti, tak vzniká ona celá hromada utrpenia v tomto prítomnom živote kvôli zmyslové žiadostivosti, na jej základe a pod vedením žiadostivosti zmyslov.

Všetky bytosti sú vlastníkmi svojich činov, dedičia svojich činov (KAMMA, v sanskrte karma): ich činy sú lonom, z ktorého sa zrodili, sú zviazané so svojimi činmi a činy sú ich útočiskom. Aké činy vykonajú - dobré alebo zlé - také bude ich dedičstvo. A kdekoľvek sa tieto bytosti znovuzrodia, tam ich činy dozrejú; a kdekoľvek ich činy dozrejú, tam budú žať ovocie týchto činov, či už v tomto živote, alebo v nasledujúcom živote, alebo v niektorom z budúcich životov.

Žiadostivosť (tanhá) však nie je tou jedinou príčinou zlých činov - a nimi spôsobeného utrpenia - v tomto alebo budúcom živote; ale kdekoľvek je táto žiadostivosť, tam v závislosti na nej vzniká závisť, hnev, nenávisť a mnoho ďalších zlých vecí rodiacich biedu a utrpenie. Všetky tieto pohnútky a činy sebecky potvrdzujúci život spoločne s rôznymi druhmi nešťastia, ktoré pôsobia buď teraz, alebo v budúcnosti, a dokonca všetkých päť skupín javov vytvárajúcich život - to všetko má svoje hlbšie korene v zaslepenosti a nevedomosti (avidždžá).

Sami sebe robíme zlo; samých seba poškvrňujeme. sami zlo odčiňujeme; sám sa stáva človek čistý. Čistota a nečistota závisia od nás samých; nikto nemôže očistiť niekoho druhého .

Ako hovori Empedokles, veci sa nachadzaju raz v pohybe a raz v pokoji, pohybuju sa , ked laska vytvara z mnohosti jednotu alebo Svar z jednoty mnohost, naproti tomu v medziobdobiach odpocivaju.

Väčšina ľudí si myslí, že hoci mnohí vedia, čo je dobré a zlé, robia predsa zlé, lebo podliehajú príjemnosti a pod.. Prečo?.. Lebo sú ako deti, ktoré si myslia, že keď je vec ďalej, je menšia,teda radšej zoberú menšiu príjemnosť hneď, ako by počkali na väčšiu príjmenosť v budúcnosti, prípadne sa im budúca nepríjemnosť nevidítaká veľká. Vedenie je akési meračské umenie, ktoré vie oceniť veľkosť príjemného i keď sa nachádza vo vzdialenej budúcnosti.

Buď Boh chcel zabrániť zlu, ale nemohol, alebo to mohol urobiť, ale nechcel. Ak chcel ale nemohol, potom nie je všemocný. Ak mohol ale nechcel, potom nie je dobrý. Ak je všemocný a chcejúci dobro, odkiaľ potom prichádza zlo? Ak nie je ani všemocný ani dobrý, prečo ho potom volať Bohom?

Základnou príčinou utrpenia je náš všadeprítomný strach zo smrti. Desivá predstava nevyhnuteľnej smrti narušuje radosť zo života a neponecháva bez narušenia žiadne potešenie.

Casto je clovek sam sebe najvacsim nepriatelom.

Ľud musí veriť bez toho aby chápal, filozofi nepotrebujú k chápaniu vieru, teológovia veria, že chápu. Ničia istotu viery, bez toho aby ju nahradili istotou vedy.

Dôsledkom toho všetkého je, že ľudí dohnali k nenávisti, vzájomnému zhnusenia a vojnám, že roztrhali Písmo na cári a úplne rozdelili národ. /suniti, siiti, katolici, protestanti...

Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti.

Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení.

Co chce vola? Vola chce stale viac. A preto casom naraza jedna na druhu.

Načo ten hurhaj okolo toho? Načo ten tlak, to zúrivé nutkanie, ten strach, tá nepostrádateľnosť (ľubostného života)? Veď sa jedná len o to, aby si každý Janko našiel svoju Marienku, prečo má takáto banalita hrať takú významnú úlohu a prinášať neustále neusporiadanosť a zmätky do usporiadaného ľudského života? .... Lebo to nie je žiadna maličkosť o ktorú sa jedná..

Svet je tak zlý, ako len môže byť. Nie najlepší z možných, ale najhorší z možných. Naše sily sú len natoľko dobré, aby sme prežili. Dinosaury boli len o trochu horšie, ako je najhoršie možné a preto neprežili.

V presvedčení, že vlastnia celú pravdu, neberú jednotlivé malé pravdy tak vážne, a privádzajú svojich lepšie oboznámených protivníkov k rozumu morálnym a ak je to nutné tak aj fyzickým nátlakom. (o komunistoch, ale mohlo by to platiť aj o kresťanoch)