Nevychádza z úst Najvyššieho dobré i zlé? Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech.

Príčinou zla je nevernosť Bohu, slúženie iným bohom v starom zákone, modloslužobníctvo, slúženie mamome v novom zákone.

V tých dňoch už viec nepovedia: Otcovia jedli trpké hrozno a synom stŕpli zuby. Ale každý zomrie pre svoju vlastnú vinu. Každému človeku, ktorý je trpké hrozno, stŕpnu jeho vlastné zuby.

Prvu genocídu nariadil Židom boh, keď obsadzovali zasľúbenú zem: "Avšak z miest tých národov, ktoré ti dáva Hospodin tvoj Boh, do vlastníctva, nenechaj na žive nič čo dýcha, lebo musíš ich podrobiť hubiacej kliatbe: Chetejcov, Amorejcov, Kaáncov..., ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh."

Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚nemám záľubu v smrti bezbožného, ale v tom, že sa bezbožný odvráti od svojho spôsobu života a bude žiť. Odvráťte sa, odvráťte od svojich zlých spôsobov života! Prečo máte vymrieť, dom Izraela?‘

Ako sa Hospodin radoval z vás, keď vám dobre činil a rozmnožoval vás, tak sa bude radovať Hospodin, keď vás vyhubí a vykynoží.

Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.

Požehnaný, ktorý žehná Izrael, prekliaty, kto ho preklína.

Päť farieb oslepuje oči. Päť tónov ohlušuje uši. Päť chutí dráždi jazyk. Dostihy a hony zdivočujú myseľ. Vzácne skvosty zvádzajú ľudí k páchaniu zla.

Boj je otcom všetkých i kráľom všetkych, jedných robí bohmi, druhých ľudmi, jedných otrokmi, druhých slobodnými.

Každý by mal zaobchádzať s cudzími krajinami ako s vlastnou, s cudzími rodinami ako so svojou rodinou a s druhými ako zo sebou samým. Nerešpektovanie tejto požiadavky je príčinou všetkých spoločenských problémov. Kto miluje druhých, bude sám milovaný.

Kršna, čo vedie človeka k tomu, aby konal zlé skutky, dokonca i proti svojej vôli : pod určitým nátlakom? ŠRÍ KRŠNA : Guna radžas má dve tváre, hnev a žiadostivosť - dravosť a ničenie. Poznaj ich - sú to tvoji nepriatelia. Dym skrýva oheň, prach pokrýva zrkadlo, lono skrýva zárodok. Žiadostivosť skrýva átmana vo svojich nenávistných plameňoch, ktoré sú večným nepriateľom múdrych.

Ale je jediný spôsob liečenia zármutku i ostaných nemocí duše: ukázať, že všetky sú založené na predstave a vôli a že sa im ľudia poddávajú preto, že sa im zdá, že je to správne. Tento omyl, ktorý je koreňom všetého zla, sľubuje radikálne odstrániť filozofia.

Múdrosť jediná je schopná zahnať z duše smútok a nedovoliť, aby sme sa triasli strachom. Vďaka jej poučovaniu, ktoré pomôže uhasiť oheň všetkých vášní, sa dá žiť v pokoji. Vášne sú totiž neukojiteľné a zapríčiňujú zkazu nielen jednotlivcov, ale celých rodín, často dokonca rozvracajú celý štát. Vášne dávajú vzniknúť nenávisti, sporom, nesvornosti, vzburám, vojnám; a nezúria len mimo nás a nevrhajú sa v slepej nenávisti len na iných, ale i vnútri našich duší e medzi nimi stály svár a spor. To nevyhnutne musí mať za následok život plný horkosti, takže len mudrc, ktorý sa úplne zbavil všetkých jalových a mylných názorov a je spokojný s tým, čo mu jeho prirodzenosť dovoľuje, môže žiť bez zármutku a strachu.

Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň?

Ako je to teda, že duše zabudli na boha, svojho otca, a že aj keď sú jeho časťami celkom, nepoznajú ani seba, ani jeho? Počiatkom ich zla je pochabá odvaha, vznik, prvý rozdiel a snaha chcieť byť pre seba. Pretože sa veľmi tešili svojej samostatnosti, používajúc svoju schopnosť samy od seba sa pohybovať, a pretože bežali opačnou cestou...

..úcta k veciam tohto sveta a neúcta k sebe samým sú príčinou, že vôbec nepoznajú boha. Lebo hnať sa za nejakou vecou a obdivovať ju znamená pre toho, kto ju obdivuje a za ňou sa ženie, byť nižším než ona. Keď sa však duša sama stáva nižšou než veci, ktoré vznikájú a zanikajú, a keď seba samu pokladá za najbezcennejšiu a najsmrteľnejšiu z vecí, ktoré nachádza, už nikdy nebude schopná prijať do seba prirodzenosť alebo silu boha.

Tento pohyb nás často dostáva do stretov jedných voči druhým, pretože sa často viacerí naháňame za jednou vecou a tak jeden môže byť prekážkou druhému.

Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti.

Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení.

V novom stave sa život zjednodušil a zospoločenštil, vyznačoval sa úzko vymedzenými potrebami, ktoré ľudia dosahovali pomocou nástrojou, ktoré vynašli... a nevedomky na seba vzali prvé bremeno z ktorého vytryskol prvý prameň zla, čím zaťažili vlastné potomstvo, lebo vinou pohodlia im začalo ochabovať telo i duch, zvyk ich obral o všetok pôvab a zaroveň posunul hranicu nevyhnutných potrieb, radosť z nadobudnutých vecí nevyvažovala krutosť ich straty, cítili sa nešťastní, keď o svoje pohodlie prišli, ale nie šťastnejší, keď ho dosiahli.

Co chce vola? Vola chce stale viac. A preto casom naraza jedna na druhu.

Načo ten hurhaj okolo toho? Načo ten tlak, to zúrivé nutkanie, ten strach, tá nepostrádateľnosť (ľubostného života)? Veď sa jedná len o to, aby si každý Janko našiel svoju Marienku, prečo má takáto banalita hrať takú významnú úlohu a prinášať neustále neusporiadanosť a zmätky do usporiadaného ľudského života? .... Lebo to nie je žiadna maličkosť o ktorú sa jedná..

Svet je tak zlý, ako len môže byť. Nie najlepší z možných, ale najhorší z možných. Naše sily sú len natoľko dobré, aby sme prežili. Dinosaury boli len o trochu horšie, ako je najhoršie možné a preto neprežili.

Aké ohromné množstvo zla vzniká následkom toho, že si ľudia priznávajú právo predchádzať zlu, ktoré sa môže stať. 99 percent zla na svete, od inkvizície až k dynamitovým bombám, popravám a utrpeníu desaťtisícov takzvaných politických zločincov sa zakladá na tomto úsudku.

Základní příčinou problémů na světě je, že hloupí jsou velice suverénní, zatímco inteligentní jsou plní pochybností.

V presvedčení, že vlastnia celú pravdu, neberú jednotlivé malé pravdy tak vážne, a privádzajú svojich lepšie oboznámených protivníkov k rozumu morálnym a ak je to nutné tak aj fyzickým nátlakom. (o komunistoch, ale mohlo by to platiť aj o kresťanoch)

Z dehumanizácie mám obrovský strach, pretože práve z nej vznikol holokaust a genocídy. Uvedomil som si, že aj my Slováci sa dokážeme na ľudí pozerať ako na zvieratá. A to je pre mňa niečo neprijateľné.

Nositeľom zla je predovšetkým telo.

Druhý zákon termodynamiky hovorí, že všetko smeruje k neusporiadanosti, preto je evolúcia sama od seba nemožná.

The second law of thermodynamics says no such thing. It says that heat will not spontaneously flow from a colder body to a warmer

Vlastnosť ľudského mozgu je reagovať na splnenie želania nie spokojnosťou ale želaním ešte po niečom lepšom. Hocičo dosiahneme, chceme viac.

Keby ľudia boli spokojní, kapitalizmus by krachol. Táto nespokojnosť sa prejavovala aj vo feudalizme - Kráľ nebol spokojný so svojím kráľovstvom, preto chcel aj susedné, až z toho vznikali impériá.

Slovenská ľudovo rozprávková odpoveď na to, prečo sa niekomu darí a niekomu nie: Sudičky mu nadelili.

Zlo pochádza z neúcty k bohom.

Všetko dobro pochádza od Boha. Zlo znamená odvrátenie sa od Boha.

Zážitky slasti a bolesti presne zodpovedajú našim dobrým a zlým skutkom. Na začiatku je teda dôležité rozvinúť porozumenie. príčinám a následkom činov, teda karme, založenej na znalosti, že dobré skutky sú výsledkom ukáznenej mysle a zlé skutky mysle neukáznenej.

Ludia si konaju zlo z roznych dovodov: nestastnou nahodou, z nevedomosti, z neschopnosti, z lenivosti, zo zavisti...

Mame vseobecnu uchylku hladat univerzalne riesenia v absurdnych nabozenstvach.

Dnes sa akosi vsetci viac ponahlame.

Odkial prichadza zlo? - Lenivost, ziadostivost, chamtivost (lakomost),strach, nevedomost....

Zlo pochadza z roznosti jazykov (vojny, genocidy) a roznosti nabozenstiev. Naprava je v zjednoteni jazyka. Ak Boh tak zmiatol jazyky, boh je zdrojom zla. Amazonsky kmen hovori cudzincom - krive hlavy. Nemec - nemy.

Všetci sa snažíme o to najlepšie. Ale to najlepšie pre nás, nie je často najlepšie vzhľadom na naše okolie či celok a v konečnom dôsledku ani pre nás.

Páni sú všetkému na vine.

Skutočná príčina zla spočíva v tragickej zámene dvoch základných zložiek našej osobnosti! V ovládnutí ľudskej psychiky zložkou materiálne rozumovou a v potlačení zložky citovo duchovnej. Náprava sveta a odstránenie zla spočíva jedine v zmene tejto, v súčasnosti zle nastavenej, vnútornej hierarchie. Lebo v každom človeku má vládnuť iba to ľudsky citovo duchovné! Rozum má duchu slúžiť! Nikdy to nesmie byť naopak, pretože inak budeme kráčať cestami zla a nešťastia tak, ako je tomu dnes.

Základnou príčinou násilia je pripútanosť k extrémnym názorom, napríklad ku spravodlivosti a morálke. Táto pripútanosť obvykle vzniká, ak sa necháme pohltiť dualistickými náhľadmi ako sú dobro a zlo, krása a škaredosť, morálka a nemorálnosť. Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. (ad dualizmus)

Ľudia na pokraji spoločnosti, sociálne a ekonomicky vylúčení, majú váčšiu potrebu pridať sa k extrémistom, väčší sklon extrémnym názorom a riešeniam.

V dejinách často konali zlo ľudia, ktorí boli na tom ekonomicky a sociálne dobre (napr. kolonializmus)

Príčinou zla je vírus antisemitizmu, ktorý zasiahol už prvotných kresťanov, tak že začali vidieť židov ako tých, čo zavraždili Ježiša. Antisemintizmus sa potom stal príčinou mnohých ziel, nevyhol sa mu ani Martin Luther a vyvrcholil v Nemecku počas 2. svetovej vojny.

Na počiatku všetkého zlého bol strach.

Dobré veci sa stávajú dobrým ľuďom a zlé veci sa stávajú zlým ľuďom.

"Dobré veci sa stávajú dobrým ľuďom a zlé veci sa stávajú zlým ľuďom." je predsudok, vďaka ktorým si ľudia myslia, že ak sa človeku stane niečo zlé, tak si za to môže sám, lebo bol zlý. Napr. ak ženu znásilnia, tak si za to môže sama, lebo mala príliš vyzývavé oblečenie a pod.

Ekonomický zápas medzi ľuďmi nie je primárnou príčinou našich problémov. To že bojujeme o prežitie s krutou a drsnou prírodou, si Marx nevšíma, u Marxa ako keby príroda neexistovala.

Marxistická idea boja dvoch tried bola veľmi zlá idea.

Idea, že všetko dobro je na strane proletariátu a všetko zlo na strane buržoázie je klasický príklad myslenia skupinovej identity, kde jedna skupina je dobrá, druhá zlá a zodpovedná za všetko zlo.

Médiá vnášajú do spoločnosti nasranú náladu. ...... Z tých médií srší nenávisť, zloba a nasranosť. Tak ako môžete byť spokojný, keď všade okolo seba zlobu a nenávisť...A kedy môžu politici robiť svoju robotu, keď sa majú stále brániť obvineniam druhých alebo obviňovať druhých?

Nie peniaze sú koreňom všetkého zla ale nedostatok peňazí je koreňom všetkého zla.

Karma sa netýka iba jednotlivca, ale súvisí i s rodinou človeka - s manželom, manželkou, deťmi, rodičmi, ba aj so zosnulými príbuznými. ...ak sa niekto dopustí niečoho zlého, spôsobí tým veľkú bolesť a utrpenie nielen živým, ale aj predkom, ktorí prebývajú v nebi - môžu totiž zo svojich príbytkov vypadnúť.

Mnohí bohatí, alebo ich predkovia získali peniaze tak že ich ukradli.

Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty.

Človek si začal myslieť, že stojí nad prírodou, že nie je jej súčasťou, začal ju nadmieru využívať a tým jej začal škodiť.

Keď vyhodím do výšky kameň a zabudnem na to, tak keď mi potom kameň spadne na hlavu, pýtam sa prečo mi spadol kameň na hlavu

Spoločenské zlá pochádzajú v dnešnej dobe z prílišnej ekonomizácie všetkých oblastí života, od napr. kúpalísk, ktoré boli kedysi spoločenským miestom veľmi využívaným mládežou a v dnešnej dobe sú buď tieto kúpaliská zanedbané alebo príliš drahé až po bývanie, ktoré je takisto pre mladých ľudí ťažko dostupné.

Spoločenské a ekologické zlá pochádzajú v dnešnej dobe z imperatívu rastu, z úsilia produkovať stále viac rozličných produktov.

Diabol má potenciál dotknúť sa života človeka, ak mu na to dá človek legálne právo. Ak sa človek otvorí voči nejakej zlej veci, hriešnej veci, diabolskej veci, dáva mu tým legálne právo dotknúť sa života človeka. Toto nie je nejaké bububu, toto je z božieho slova

Na svete sú od narodenia postihnutí ľudia, ktorí sa v tomto živote ešte nemali ako prehrešiť.

To riadením osudu, všetko na horšie sa zvrháva a upadá, k poklesu späť sa rúti, podobne ako keď muž svojím veslo poháňa člnok oproti návalu vĺn, akonáhle mu však ochabnú ruky, rázom strmhlav dolu ho prúdom strháva rieka.

Zlo niekedy robíme preto, že si neuvedomujeme, že robíme zlo. Moment uvedomenia si sa niekedy rovná aj momentu zanechania zla. V budhizme sa tomu povie osvietenie, v kresťanstve priznanie si hriechov.

Za všetko zlé v našej civilizácii môže biely muž.

Zlé je ak sa to preklopí čisto na jednu stranu. Konzervatívci uprednostnia stabilitu, liberáli zmenu. Čo však spoločnosť skutočne potrebuje je zmena na podklade stability. (ad liberalizmus, konzervativizmus)

Poväčšine sme vyrastali pod dusivým tlakom paradigmy nulového súčtu, teda presvedčenia, že keď niekto vyhrá, niekto iný musí prehrať. Koncept hry s nulovým súčtom nám vnútil súperenie ako základný princíp fungovania sveta. Bez konkurencie by sme sa však nemohli pochváliť množstvom hospodárskych a spoločenských úspechov, ktoré sme za stáročia dosiahli. Podotýkam, zdravej konkurencie.

Ak dovolíme, aby mala súťaživosť hlavné slovo pri prijímaní rozhodnutí, prídeme o pevnú pôdu pod nohami a začneme vidieť nedostatok aj tam, kde nič nechýba.

Dojem nedostatku značne ovplyvňuje náš pohľad na svet. Tieto limity možno posunúť dvomi spôsobmi. Môžeme si uvedomiť, že dojem nedostatku často nevychádza zo skutočnosti, ale vytvárame si ho sami. Alebo sa môžeme rozhodnúť, že sa na hre s nulovým súčtom nebudeme vôbec zúčastňovať.

Ak jeden človek niečo získa, neznamená to, že druhý nevyhnutne niečo stratí. Záleží na zornom uhle. Spôsob, aký vnímame svet, je taký mocný, že nám vie nanútiť dojem nedostatku a zbytočne v nás vyvoláva súťaživosť, až napokon skutočne vytvorí nedostatok, ktorého sme sa sprvu obávali.

To řízením osudu,
všechno v horší se zvrhá a upadá,
k poklesu nazpět se řítí,
nejinak, než když mž svým veslem,
pohání člunek naproti návalu vln,
však jakmile ochabnou ruce,
rázem střemhlav dolu jej proudem strhne řeka.