Kráľova myseľ je v rukách Jahveho ako potôčik, obracia ju, kam sa mu zachce.

Na rozdiel od Demokrita okrem priamočiareho pohybu atómov uznávam aj ich deklinácie aby som zachránil slobodu a šťastie človeka.

Ľudia sa domnievajú, že sú slobodní, pretože sú si vedomí svojho chcenia a svojich pudov, ale ani v snoch nemyslia na príčiny, ktoré vyvolávajú ich túžbu niečo chcieť a k niečomu zameriavať svoj pud, pretože im nie sú známe.

Povedal som, že slobodný je len ten, koho vedie len rozum.... Kedže však človek uveril, že zvieratá sú mu podobné, ihneď začal napodobňovať ich afekty a strácať svoju slobodu, ktorú neskoršie patriarchovia získali vedení Kristovým duchom, t.j. ideou boha, od ktorej jedinej závisí, aby bol človek slobodný a aj ostatným ľuďom želal dobro, po ktorom sám túži..

V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna.

Stoici sa však domnievali, že afekty sú absolútne závislé na našej vôli a že naša vláda nad nimi je absolútna. Donútení skúsenosťou, nie svojimi zásadami, museli priznať, že k obmedzeniu a zmierneniu afektov je treba veľa cviku a úsilia. (ad stoicizmus)

V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom.

Pokročilá industriálna spoločnosť je charakterizovaná komfortnou, hladkou, rozumnou, demokratickou neslobodou. Je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese.

Sloboda od nedostatku a rastúca životná úroveň spôsobujú, že sa stráca zmysel búriť sa voči systému i keby bol autoritatívny i totalitný. Pôvodné slobody (myslenia, reči a svedomia) strácajú na význame.

Upokojovanie nepravých potrieb, daných obchodnými silami, ktorým záleží na podrobení si človeka, udržuje u človeka eufóriu v nešťastí.

Rovnaké tovary a služby si v dnešnej dobe dokážu dopriať vykorisťovatelia i vykorisťovaný. Ide tu o zdanlivé odstránenie tried. Ale vykorisťovaní si to musia oddrieť a množstvo potrieb ich udržuje v otroctve.

Staršie donucovacie prostriedky k práci ako strata platu, súdne postihy a polícia boli doplnené novými - odmietavé správanie je označené za neurotické a choré. Vnútorná dimenzia človeka, v ktorej by mohla vniknúť opozícia je označená za chorú.

Odbúranie ťažkej práce (človek úž zapája viac nervy ako svaly), produkcia, ktorá už nie je závislá od výkonu človeka, ale výkonu stroja (ak sa zvýši produkcia 3-násobne, prečo sa nezvýšia i platy 3-násobne?), zmena panovania na riadenie výroby - To všetko spôsobuje zneviditeľnenie otroctva v dnešnej spoločnosti.

Nie je to prekvapujúce, že väzenia pripomínajú fabriky, školy, internáty, nemocnice a všetko pripomína väzenia? / Is it surprising that prisons resemble factories, schools, barracks, hospitals, which all resemble prisons?

Človek je povahy zlej a nerestnej a nemá slobodu voliť to čo je správne. Ľudská vôľa je ťeľaťom medzi dvoma. Ak si naňho sadne Boh, chce a ide, kam chce Boh, ak si naňho sadne satan, chce a ide ako chce satan. Nie je v moci jeho vlastnej vôle voliť, ku ktorému jazdcovi prebehne, ani ktorého bude hľadať.; jazdci však zápasia, kto ho bude mať a podrží si ho.

A opäť a znova, ak hovoríme o pravej slobodnej vôli človeka, tak táto je spojená práve z našim duchom. S našou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Je spojená so slobodnou vôľou nášho ducha, ktorý v nás sám zo svojej slobodnej vôle túži po Svetle a po Bohu.

Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach.

Človek nemá slobodnú vôľu. Slobodná vôľa je mýtus z čias ranného kresťanstva a skorších dôb.

naše rozhodovanie je ovplyvnené našou minulosťou (čiže aj momentálnym duševným rozpoložením, ktoré vyplýva z minulosti)

Boh sposobil, ze Lenka dostala ponuku na rande od Petra a Igora. Lenka sa moze slobodne rozhodnut. Ale Boh je pricinou vsetkeho, teda aj Lenkinho rozhodnutia. Lenka sa rozhodla pre Petra, lebo Boh sa tak rozhodol. Slobodna vola neexistuje.

The deterministic world-view holds that the history of the universe can be exhaustively represented as a progression of events following one after as cause and effect.[9] The incompatibilist version of this holds that there is no such thing as free will. Compatibilism, on the other hand, holds that determinism is compatible with, or even necessary for, free will.

Necítime to, že v našej hlave milióny neutrónov počítajú pravdepodobnosti prežitia a reprodukcie, a tak sa mylne domnievame, že náš strach z hadov, náš výber sexuálneho partnera, alebo naše názory o Európskej únii sú výsledkom nejakej mysterióznej slobodnej vôle.

Nie sme slobodní.

Moc je najefektívnejšia tam, kde je najmenej viditeľná, ak ju pociťujeme ako slobodu, t.j. keď si myslíme, že konáme zo slobodnej vôle.