Povaha je cloveku osudom.

Každý tvor sa pasie pod bičom (t.j. nevyhnutnosti)

Kto osud sám chce je ním vedený. Kto ho nechce, je ním strhnutý. Priestor ľudskej slobody teda spočíva v spolu pôsobení.

Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách.

Otroci strácajú všetko vo svojich okovách, dokonca aj túžbu vyslobodiť sa z nich. / Slaves lose everything in their chains, even the desire of escaping from them.

V mysleni som slobodny, pretoze nie som v niecom inom, ale ostavam uplne pri sebe samom... moj pohyb v pojmoch je pohybom vo mne samom.

Pokročilá industriálna spoločnosť je charakterizovaná komfortnou, hladkou, rozumnou, demokratickou neslobodou. Je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese.

Sloboda od nedostatku a rastúca životná úroveň spôsobujú, že sa stráca zmysel búriť sa voči systému i keby bol autoritatívny i totalitný. Pôvodné slobody (myslenia, reči a svedomia) strácajú na význame.

Upokojovanie nepravých potrieb, daných obchodnými silami, ktorým záleží na podrobení si človeka, udržuje u človeka eufóriu v nešťastí.

Rovnaké tovary a služby si v dnešnej dobe dokážu dopriať vykorisťovatelia i vykorisťovaný. Ide tu o zdanlivé odstránenie tried. Ale vykorisťovaní si to musia oddrieť a množstvo potrieb ich udržuje v otroctve.

Staršie donucovacie prostriedky k práci ako strata platu, súdne postihy a polícia boli doplnené novými - odmietavé správanie je označené za neurotické a choré. Vnútorná dimenzia človeka, v ktorej by mohla vniknúť opozícia je označená za chorú.

Odbúranie ťažkej práce (človek úž zapája viac nervy ako svaly), produkcia, ktorá už nie je závislá od výkonu človeka, ale výkonu stroja (ak sa zvýši produkcia 3-násobne, prečo sa nezvýšia i platy 3-násobne?), zmena panovania na riadenie výroby - To všetko spôsobuje zneviditeľnenie otroctva v dnešnej spoločnosti.

Nie je to prekvapujúce, že väzenia pripomínajú fabriky, školy, internáty, nemocnice a všetko pripomína väzenia? / Is it surprising that prisons resemble factories, schools, barracks, hospitals, which all resemble prisons?

Moderný človek je svojím vlastným riaditeľom väznice. (z vedomosti o tom, že stále môže byť sledovaný, sám sa disciplinuje)

Človek sa síce snažil cez osvietenstvo a ďalej aj cez vedy dokázať, že sme slobodné bytosti, v porovnaní so zvieratmi, ale vedci nikdy nenašli našu slobodu rozhodovania a stále len jej opak, nachádzali stále len štruktúry v ktorých sa nerozhodujeme slobodne.

Keď sa v psychológii začal skúmať človek ako vedecký objekt.. narazilo sa pritom na "nevedomie", ovládané plne inštinktmi a pudmi.. ktoré nemalo nič spoločné s tým, čo očakávame od ľudskej slobody.

..v bioĺogii sa zistilo, že chromozómy nesú všetky informácie, ktoré sú pre vývoj kokrétneho živého jedinca potrebné.

Človek je povahy zlej a nerestnej a nemá slobodu voliť to čo je správne. Ľudská vôľa je ťeľaťom medzi dvoma. Ak si naňho sadne Boh, chce a ide, kam chce Boh, ak si naňho sadne satan, chce a ide ako chce satan. Nie je v moci jeho vlastnej vôle voliť, ku ktorému jazdcovi prebehne, ani ktorého bude hľadať.; jazdci však zápasia, kto ho bude mať a podrží si ho.

A opäť a znova, ak hovoríme o pravej slobodnej vôli človeka, tak táto je spojená práve z našim duchom. S našou najvnútornejšou duchovnou podstatou. Je spojená so slobodnou vôľou nášho ducha, ktorý v nás sám zo svojej slobodnej vôle túži po Svetle a po Bohu.

Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach.

Človek nemá slobodnú vôľu. Slobodná vôľa je mýtus z čias ranného kresťanstva a skorších dôb.

naše rozhodovanie je ovplyvnené našou minulosťou (čiže aj momentálnym duševným rozpoložením, ktoré vyplýva z minulosti)

Boh sposobil, ze Lenka dostala ponuku na rande od Petra a Igora. Lenka sa moze slobodne rozhodnut. Ale Boh je pricinou vsetkeho, teda aj Lenkinho rozhodnutia. Lenka sa rozhodla pre Petra, lebo Boh sa tak rozhodol. Slobodna vola neexistuje.

The deterministic world-view holds that the history of the universe can be exhaustively represented as a progression of events following one after as cause and effect.[9] The incompatibilist version of this holds that there is no such thing as free will. Compatibilism, on the other hand, holds that determinism is compatible with, or even necessary for, free will.

Necítime to, že v našej hlave milióny neutrónov počítajú pravdepodobnosti prežitia a reprodukcie, a tak sa mylne domnievame, že náš strach z hadov, náš výber sexuálneho partnera, alebo naše názory o Európskej únii sú výsledkom nejakej mysterióznej slobodnej vôle.

Nie sme slobodní.

Moc je najefektívnejšia tam, kde je najmenej viditeľná, ak ju pociťujeme ako slobodu, t.j. keď si myslíme, že konáme zo slobodnej vôle.

Každé moje konanie je kauzálne predurčené. Všetko je od prvopočiatku všetkého (od veľkého tresku) determinované teda všetko čo sa deje dnes a teda aj všetko čo konám je len a len kauzálnym výsledkom niečoho čo sa stalo dávno.