Najvšeobecnejšie je to obraz reálneho sveta.

Informácia môže byť buď údaj (stav, miera, hodnota, t.j. približne správa) alebo inštrukcia (akcia, návod, t.j. približne význam) alebo ich zloženie.

Význam má informácia buď pre človeka, ak ju dokáže interpretovať, alebo pre počítač, ak ju dokážu spracovať algoritmi.

Najmenšou jednotkou informácie je 1 bit, t.j. správa o realizácii jedného z dvoch možných stavov.

Vlastnosti informácie: merateľnosť, adresovateľnosť (má adresáta), dostatočnosť (nedostatočná vs. nadbytočná, presýtenosť informáciami), relevantnosť (či súvisí s danou úlohou), vierohodnosť, pochopiteľnosť, presnosť, aktuálnosť, včasnosť, frekvencia poskytovania informácií.

Information is often approached from three perspectives: information as reality (e.g. as patterns of physical signals, which are neither true nor false), also known as ecological information; information about reality (semantic information, which is alethically qualifiable and an ingredient in the constitution of knowledge); and information for reality (instruction, like genetic information, algorithms and recipes)..

data (n.) - 1640s, "a fact given or granted," classical plural of datum, from Latin datum "(thing) given," neuter past participle of dare "to give" (from PIE root *do- "to give"). In classical use originally "a fact given as the basis for calculation in mathematical problems." From 1897 as "numerical facts collected for future reference." Meaning "transmittable and storable information by which computer operations are performed" is first recorded 1946. Data-processing is from 1954; data-base (also database) "structured collection of data in a computer" is by 1962; data-entry is by 1970.

Data are characteristics or information, usually numeric, that are collected through observation.[1] In a more technical sense, data are a set of values of qualitative or quantitative variables about one or more persons or objects, while a datum (singular of data) is a single value of a single variable.[2] Although the terms "data" and "information" are often used interchangeably, these terms have distinct meanings. In some popular publications, data are sometimes said to be transformed into information when they are viewed in context or in post-analysis.[3] However, in academic treatments of the subject data are simply units of information.

Údaje, informácie, vedomosti a múdrosť sú úzko spojené pojmy, ale každý z nich má svoju vlastnú rolu vo vzťahu k druhému a každý pojem má svoj vlastný význam. Podľa všeobecného názoru sa údaje zhromažďujú a analyzujú; údaje sa stávajú informáciami vhodnými na prijímanie rozhodnutí, až keď sú nejakým spôsobom analyzované. [8] Dá sa povedať, že miera, do akej je súbor údajov pre niekoho informačný, závisí od toho, do akej miery je to pre danú osobu neočakávané. Množstvo informácií obsiahnutých v dátovom toku možno charakterizovať jeho Shannonovou entropiou.

Poznanie je porozumenie založené na rozsiahlych skúsenostiach s informáciami o predmete. Napríklad výška Mount Everestu sa všeobecne považuje za údaj. Výšku je možné presne zmerať výškomerom a vložiť do databázy. Tieto údaje môžu byť obsiahnuté v knihe spolu s ďalšími údajmi o Mount Evereste, ktoré popisujú horu spôsobom užitočným pre tých, ktorí sa chcú rozhodnúť o najlepšej metóde na jej výstup. Pochopenie založené na skúsenostiach s výstupom na hory, ktoré by mohlo ľuďom poradiť pri ceste na vrchol Mount Everestu, sa dá považovať za „poznanie“. Praktické stúpanie na vrchol Mount Everestu založené na tomto poznaní možno považovať za „múdrosť“.

Dáta sú zbierkou faktov, ako sú čísla, popisy a pozorovania, ktoré sa používajú pri rozhodovaní. Dáta (Údaje) môžete klasifikovať ako štruktúrované, pološtruktúrované alebo neštruktúrované.

Informácie sú symbolické aktefakty, ktoré v môžeme v mysli chápať, predstavovať si, zhromažďovať a triediť (niektoré z týchto činností možno robiť aj pomocou počitača)