Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať.

Sláva je radosť sprevádzaná ideou nejakého nášho činu, o ktorom si predstavujeme, že ho iní chvália.

Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom.

Samozřejmě přitom hrají roli pocity moci a uznání, jež jsou garantovány už pouhým faktem vlastnictví

Ostáva ešte vysvetliť dôležité evolučne psychologické hľadisko tejto symbiózy, teda zodpovedanie otázky, akú odmenu dostáva sapient za ochotu symbiovať s K-mémplexom. Jedinec, ktorý je sociálne deviantný iba zriedkavo postráda kognitívne moduly napríklad sociálnej hierarchizácie. Aj on potrebuje mať pocit, že nie je na najnižšom stupienku spoločenskej hierarchie. Nie je preto náhodné, že súčasťou všetkých mémplexov s K-reprodukčnou stratégiou je mém spoločenskej výlučnosti. Všetci filozofi, teológovia a podobne sa cítia byť nadradení nad ostatnou societou, považujúm ju za hlúpu, menejcennú a podobne, aj keď to z taktických príčin explicitne nehovoria, ale replikujú mémy, ako: „ľudia sú ohlupovaní médiami“, „ľudia nemajú rovnaký prístup ku kultúre“, „škola (rodina) nesprávne vychováva“, atď, teda, že oni sú tí neohlúpení, správne vychovaní a majú dostatočný prístup ku kultúre. Zvyšovaním vlastného sociálneho statusu zvyšujú aj svoj reprodukčný úspech, čo je v zájme ich génov (pravda ak súčasťou replikovaného mémplexu nie je mém celibátu).

Po niekoľkominútovom surfovaní na facebooku sa cítime lepšie, akoby nám to niečo dalo. Fungujú tu dopamínové slučky v našom mozgu.