evolucionizmus

Iné zobrazenie filozofických škôl


evolucionizmus

Kategória: náuka o bytí

predchádzajúca škola      nasledujúca škola







Filozofi školy :

Daniel Dennett


Výroky v duchu tejto školy:

Na otázku Ako žiť?

Niekto : Zmyslom života a najväčším úspechom v živote je splodiť čo najviac potomkov. >>

Na otázku Čo jesť?

Niekto : Islam je možno obdobou génoveho komplexu mäsožravcov, zataľčo budhizmus je ako komplex bylinožravcov. >>

Na otázku Aký má život zmysel?

Niekto : Zmyslom života a najväčším úspechom v živote je splodiť čo najviac potomkov. >>

Na otázku Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?

Niekto : Evolúcia vybavila človeka takým rozumom, aby sa vedel rozhodovať rýchlo a aby bol svojimi odhadmi na bezpečnej strane. Prežil človek, ktorý hneď za každým hlukom hneď videl hneď nebezpečenstvo (napr. leva) hoci to podľa pravdy nebolo vždy nebezpečenstvo . >>

Na otázku Čo je to dobro?

Herbert Spencer : Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti. >>

Niekto : Naše emocionálne predispozície vedú k tomu, že „vykonávame ‚projekcie‘ morálnych kvalít na veci vo svete a následne svet vnímame tak, akoby on sám týmito kvalitami disponoval .Ľuďom, konaniam a stavom vecí, ku ktorým naše činy vedú, pripisujeme morálne kvality preto, lebo sme evolučne predisponovaní im tieto kvality pripisovať, no v skutočnosti žiadne entity morálnymi kvalitami nedisponujú. My sme len vďaka procesu prírodného výberu a potrebe zabezpečiť kooperáciu v rámci spoločenstva predisponovaní byť o existencii morálnych kvalít presvedčení. >>

Na otázku Čo je to zlo?

Niekto : V prípade človeka platí, že schopnosť prežiť a reprodukovať sa závisí od prežitia skupiny, ktorej je členom, a prežitie skupiny zvyčajne závisí od toho, či jej jednotliví členovia dokážu v dostatočnej miere kooperovať. Platilo a naďalej aj platí, že väčšiu šancu prežiť má to spoločenstvo, ktorého členovia sú schopní spojiť sily, aby skolili také zviera, ktoré nie sú schopní skoliť samostatne (napr. mamuta) a sú dostatočne vyspelí na to, aby sa oň vedeli spravodlivo rozdeliť. Ak sa aj objaví jedinec, ktorému sa na love participovať nechce, alebo by si chcel prisvojiť väčšiu časť koristi, ako mu právom patrí, životaschopné spoločenstvo si s tým jednoducho poradí tak, že tohto člena ostrakizuje, alebo ho nejakou inou formou potrestá. Práve morálne normy umožňujú týchto previnilcov identifikovať a poskytujú tak evolučnú výhodu voči spoločenstvám, ktoré žiadnymi morálnymi normami nedisponujú >>

Na otázku Čo je spravodlivosť?

Niekto : Pozícia, podľa ktorej by sme mali niekoho trestať,pretože si myslíme, že si to zaslúži, je nesprávna. Naša morálna intuícia, že si niekto zaslúži byť potrestaný, nie je spôsobená reálne existujúcou morálnou kvalitou, ktorou by zločin disponoval. Za túto morálnu intuíciu v konečnom dôsledku vďačíme procesu prírodného výberu a potrebe brániť sa voči tým, čo nás ohrozujú. Vďaka procesu prírodného výberu sme nadobudli emocionálnu predispozíciu, aby v nás zločiny vyvolávali hnev, a preto platí, že „ľudia majú tendenciu vymerať výšku trestu priamo úmerne tomu, ako veľmi ich zločin nahnevá a nie priamo úmerne odsúdeniu hodnosti spáchaného zločinu. >>

Na otázku Čo je človek?

Niekto : Človek je potomkom opíc, ktoré sa státisíce rokov vyvíjali. >>

Na otázku Budhizmus áno či nie?

Niekto : Islam je možno obdobou génoveho komplexu mäsožravcov, zataľčo budhizmus je ako komplex bylinožravcov. >>

Na otázku Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce?

Niekto : Teda pri tvorbe vajíčka či spermie nastala v dedičnom materiáli prasliepky dedičná zmena – mutácia, odlišujúca prasliepku od sliepky – a tá sa dostala do oplodneného vajíčka. Toto vajíčko je teda už slepačie. Zniesla ho síce prasliepka, ale vyliahne sa z neho sliepka! Čo teda bolo skôr, vajce či sliepka? Teraz už vieme – určite vajce. >>

Na otázku Čo je krása?

Niekto : Samec paviána pokladá samicu svojho druhu za sexuálne príťažlivú, no v skutočnosti samica paviána sexuálne príťažlivá nie je, jej sexuálna príťažlivosť existuje len v mysli paviána, ktorý je evolučne predisponovaný, aby mu sexuálne príťažlivá pripadala. V opačnom prípade by sa nerozmnožoval a proces prírodného výberu by jeho gény rýchlo eliminoval. >>

Na otázku Čo je to morálka?

Niekto : Naša schopnosť vytvárať morálne súdy a osvojovať si morálne normy je evolučne nadobudnutá adaptácia. Morálka existuje len preto, lebo pomáha zabezpečovať kooperáciu medzi jednotlivými členmi spoločenstva. >>

Niekto : V prípade človeka platí, že schopnosť prežiť a reprodukovať sa závisí od prežitia skupiny, ktorej je členom, a prežitie skupiny zvyčajne závisí od toho, či jej jednotliví členovia dokážu v dostatočnej miere kooperovať. Platilo a naďalej aj platí, že väčšiu šancu prežiť má to spoločenstvo, ktorého členovia sú schopní spojiť sily, aby skolili také zviera, ktoré nie sú schopní skoliť samostatne (napr. mamuta) a sú dostatočne vyspelí na to, aby sa oň vedeli spravodlivo rozdeliť. Ak sa aj objaví jedinec, ktorému sa na love participovať nechce, alebo by si chcel prisvojiť väčšiu časť koristi, ako mu právom patrí, životaschopné spoločenstvo si s tým jednoducho poradí tak, že tohto člena ostrakizuje, alebo ho nejakou inou formou potrestá. Práve morálne normy umožňujú týchto previnilcov identifikovať a poskytujú tak evolučnú výhodu voči spoločenstvám, ktoré žiadnymi morálnymi normami nedisponujú >>

Niekto : Naše emocionálne predispozície vedú k tomu, že „vykonávame ‚projekcie‘ morálnych kvalít na veci vo svete a následne svet vnímame tak, akoby on sám týmito kvalitami disponoval .Ľuďom, konaniam a stavom vecí, ku ktorým naše činy vedú, pripisujeme morálne kvality preto, lebo sme evolučne predisponovaní im tieto kvality pripisovať, no v skutočnosti žiadne entity morálnymi kvalitami nedisponujú. My sme len vďaka procesu prírodného výberu a potrebe zabezpečiť kooperáciu v rámci spoločenstva predisponovaní byť o existencii morálnych kvalít presvedčení. >>

Na otázku Čo je to slasť?

Herbert Spencer : Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti. >>

Na otázku Čo je život?

Niekto : Život je vystavaný na chémii uhlíka. Uhlík dokáže vytvárať 4 vazby s ostatnymi prvkami a vytvárať tak zložité a rôznorodé molekuly, kt. sú pre život potrebné. Uhlíkový obal je akási trojnožka, kt. môžno hocijak postaviť. >>

Niekto : Život bol uvarený v horúcich vodných plochách zeme. Z jednoduchých chem. zlúčšnín polymerizovali zložitejšie. >>

Niekto : Život vznikou súhrou vlastností troch typov molekúl - bielkovín s ich schopnosťou urýchľovať reakcie, DNA molekúl vytvárať svoje kópie a lipidov obaľovať predchádzajúce dva typy mokekúl. >>

Na otázku Je biblia pravdivá?

Niekto : Biblia je kniha, osvedčená generáciami, ktorej sa podarilo rozmnožiť do veľa kópií, a ktorá aj mnohým svojim čitateľom pomohla rozmnožiť sa : tým že spája ľudí, najmä mladých, ktorí sa potom spájajú aj v telesnom styku. To že je biblia evolučne úspešná ale ešte neznamená, že je pravdivá. >>

Na otázku Prečo musíme zomrieť?

Niekto : Životný cyklus organizmov je lievikovo zúžený na začiatku a na konci (1 bunka --> trilión buniek (slon) --> 1 bunka (spermia). Výhodou tohto lievikového zúženia je návrat k plánu, k rysovacej doske. Ľahšie sa zmení (mutuje) jedna bunka ako naraz trilión buniek. Zároveň je zabezpečená bunečná jednotnosť, všetky sestry mutujúcej bunky (tých trilión buniek u slona) sú jej podobné. >>

Na otázku Prečo? Aká bola príčina?

Niekto : Prečo sa gény spojili v bunkách? - Vo farmaceutických firmách vyžaduje syntéza užitočnej látky celú linku. V bunke sa vyrába rad enzýmov, pričom každý enzým je kódovaný jedným génom. Bunečná stena predstavuje nástroj na udržanie užitočných látok pohromade. >>

Niekto : Prečo sa bunky spojili v mnohobunečné organizmy? - Malých baktérií v porovnaní so slonmi je oveľa viac. Ak životný priestor zaplnia baktérie zostáva priestor už len pre viacbunkové organizmy. Zvýšenie schopností je umožnené špecializáciou buniek, ktoré sú všetky klonom jednej bunky. >>

Na otázku Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Niekto : V prípade človeka platí, že schopnosť prežiť a reprodukovať sa závisí od prežitia skupiny, ktorej je členom, a prežitie skupiny zvyčajne závisí od toho, či jej jednotliví členovia dokážu v dostatočnej miere kooperovať. Platilo a naďalej aj platí, že väčšiu šancu prežiť má to spoločenstvo, ktorého členovia sú schopní spojiť sily, aby skolili také zviera, ktoré nie sú schopní skoliť samostatne (napr. mamuta) a sú dostatočne vyspelí na to, aby sa oň vedeli spravodlivo rozdeliť. Ak sa aj objaví jedinec, ktorému sa na love participovať nechce, alebo by si chcel prisvojiť väčšiu časť koristi, ako mu právom patrí, životaschopné spoločenstvo si s tým jednoducho poradí tak, že tohto člena ostrakizuje, alebo ho nejakou inou formou potrestá. Práve morálne normy umožňujú týchto previnilcov identifikovať a poskytujú tak evolučnú výhodu voči spoločenstvám, ktoré žiadnymi morálnymi normami nedisponujú >>

Niekto : Náš mozog je usporiadaný tak, aby sme pociťovali hnev, ak nám niekto odmietne dať časť koristi, o ktorej sme presvedčení, že nám právom patrí, a naopak, pociťovali vďačnosť, ak nám niekto nezištne pomôže... týmito a mnohými podobnými emocionálnymi predispozíciami disponujeme len preto, lebo nás efektívne motivujú k morálnemu kooperatívnemu správaniu. >>


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk