evolucionizmus

Filozofi školy

Výroky v duchu tejto školy:

Niekto : Zmyslom života a najväčším úspechom v živote je splodiť čo najviac potomkov. >>

Niekto : Islam je možno obdobou génoveho komplexu mäsožravcov, zataľčo budhizmus je ako komplex bylinožravcov. >>

Niekto : Zmyslom života a najväčším úspechom v živote je splodiť čo najviac potomkov. >>

Niekto : Evolúcia vybavila človeka takým rozumom, aby sa vedel rozhodovať rýchlo a aby bol svojimi odhadmi na bezpečnej strane. Prežil človek, ktorý hneď za každým hlukom hneď videl hneď nebezpečenstvo (napr. leva) hoci to podľa pravdy nebolo vždy nebezpečenstvo . >>

Herbert Spencer : Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti. >>

Niekto : Naše emocionálne predispozície vedú k tomu, že „vykonávame ‚projekcie‘ morálnych kvalít na veci vo svete a následne svet vnímame tak, akoby on sám týmito kvalitami disponoval .Ľuďom, konaniam a stavom vecí, ku ktorým naše činy vedú, pripisujeme morálne kvality preto, lebo sme evolučne predisponovaní im tieto kvality pripisovať, no v skutočnosti žiadne entity morálnymi kvalitami nedisponujú. My sme len vďaka procesu prírodného výberu a potrebe zabezpečiť kooperáciu v rámci spoločenstva predisponovaní byť o existencii morálnych kvalít presvedčení. >>

Niekto : Podstatou lásky je nutnosť vytvorenia spoločného projektu medzi mužom a ženou na reprodukciu a zachovanie potomstva. Prirodzený výber vybavil samcov a samice vzájomným zhodnocovacím mechanizmom, ktorý musí u oboch vytvoriť nielen dostatočnú emocionálnu väzbu k potomstvu, ale aj voči sebe. Emócie sú len vykonávatelia evolúcie. Ľudia k sebe cítia racionálne nezhodnotiteľný vzťah, založený na emóciích, ktoré sú produktami dlhého pôsobenia selekce v prospech najúspešnejších génov >>

Niekto : V prípade človeka platí, že schopnosť prežiť a reprodukovať sa závisí od prežitia skupiny, ktorej je členom, a prežitie skupiny zvyčajne závisí od toho, či jej jednotliví členovia dokážu v dostatočnej miere kooperovať. Platilo a naďalej aj platí, že väčšiu šancu prežiť má to spoločenstvo, ktorého členovia sú schopní spojiť sily, aby skolili také zviera, ktoré nie sú schopní skoliť samostatne (napr. mamuta) a sú dostatočne vyspelí na to, aby sa oň vedeli spravodlivo rozdeliť. Ak sa aj objaví jedinec, ktorému sa na love participovať nechce, alebo by si chcel prisvojiť väčšiu časť koristi, ako mu právom patrí, životaschopné spoločenstvo si s tým jednoducho poradí tak, že tohto člena ostrakizuje, alebo ho nejakou inou formou potrestá. Práve morálne normy umožňujú týchto previnilcov identifikovať a poskytujú tak evolučnú výhodu voči spoločenstvám, ktoré žiadnymi morálnymi normami nedisponujú >>

Niekto : Človek je potomkom opíc, ktoré sa státisíce rokov vyvíjali. >>

Niekto : V prapolievke (v ktorej život vznikol) dochádzalo časom k nedostatku surovín. Preto medzi mikroorganizmami nastal boj o existenciu, potreba štiepenia svojich konkurentov a chránenia sa stenou. Tak vznikali bunky s metabolizmom a bunkovou stenou a po dlhom vývoji viacbunkový veľký nemotorný robot s trávením a kožou - človek. >>

Niekto : Na rozdiel od iných druhov, ľudské mláďa sa rodí nedovivinuté. Je to zrejme hlavne preto, lebo naši prapredkovia zostúpili zo stromov do stepí, začali chodiť na zadných končatinách, čo si od samíc vyžaduje užšiu panvu, pričom hlava plodu mala naopak tendenciu získavať na objeme, aby bola schopná spracovať nárast sociálnych interakcií. O nedovivinuté mláďa sa treba dlhšie starať, a to už samotná matka nezvládne. Je nutná spolupráca otca. V etológii sa to nazýva vysoká miera samčích rodičovských investícií (male parental investments, MPI), čo značí mieru "obete", ktorú musí samec budúcemu potomstvu obetovať. >>

Niekto : Dá sa povedať, že u väčšiny druhov samci preferujú kvantitu. Samice naopak môžu mať iba obmedzený počet potomkov, preto z ich pohľadu nie je jedno, ktorý samec ich oplodní. Preto u samíc pozorujeme veľmi často snahu o starostlivý výber otca svojich potomkov. >>

Niekto : V záujme žien je teda hľadať mužov, ktorí majú dostatočne dobrý genofond, alebo sú ochotní poskytnúť vysoké MPI (ochotu podieľať sa na výchove detí). Najlepšie oboje súčasne. Ženy sú preto pri výbere partnera na dlhodobý vzťah génmi vystavané tak, aby zhodnocovali schopnosť mužov postarať sa o potomstvo. Pri rôznych výzkumoch sa ukázalo, že ženy rozlišujú typ muža pre dlhodobý a pre krátkodobý vzťah. Pre krátkodobý obyčajne uprednostňujú typických machov (dobré gény), no pre dlhodobý radšej citlivých, inteligentných a spoľahlivých mužov. >>

Niekto : Muži preferujú u žien mladistvý zjav, pretože to značí dlhšie plodné obdobie. Veľké oči, malý nos, malé uši, pevné prsia, červené pery, pružná chôdza - to všetko sú znaky mladosti, na ktoré muži vizuálne reagujú. Pomer pása k bokom 0,75, schopnosť udržať si bohaté vlasy - to sú znaky telesného zdravia a schopnosti plodiť. V podstate celý kozmetický a farmaceutický priemysel zameraný na ženy sa zameriava na vytvárania ilúzie mladosti a plodnosti do vysokého veku. >>

Niekto : Dvojaká reprodukčná stratégia mužov musí viesť aj k rozlišovaniu medzi ženami na tie, s ktorými je výhodné vytvoriť dlhodobé rodičovské projekty a na tie, do ktorých sa oplatí investovať iba spermie. Tento jav sa nazýva rozlišovanie žien na madony a radodajky a bol preukázaný u väčšiny skúmaných kultúr. Madony sú ženy pre dlhodobé projekty a radodajky pre púhu investíciu spermií. >>

Niekto : Obdobie zbližovania so ženou je vlastne obdobím rozhodovania sa, či je partnerka madona, alebo radodajka. Priebeh rozhodovania prebieha približne takto: skúmaný objekt je po genetickej stránke vhodný pre MPI, preto je vhodné sa mu venovať. Ak má objekt rovnaký záujem, a napriek tomu odoláva pokusom o pohlavný styk, je vysoká pravdepodobnosť, že ide o madonu. Ak naopak je ochotná k rýchlemu pohlavnému styku - ide o radodajku, a tá môže byť aj v spoločnom projekte ochotnejšia aj k pohlavnému styku s inými mužmi. V tomto prípade je výhodné okamžité investovanie spermií. >>

Niekto : Islam je možno obdobou génoveho komplexu mäsožravcov, zataľčo budhizmus je ako komplex bylinožravcov. >>

Niekto : Teda pri tvorbe vajíčka či spermie nastala v dedičnom materiáli prasliepky dedičná zmena – mutácia, odlišujúca prasliepku od sliepky – a tá sa dostala do oplodneného vajíčka. Toto vajíčko je teda už slepačie. Zniesla ho síce prasliepka, ale vyliahne sa z neho sliepka! Čo teda bolo skôr, vajce či sliepka? Teraz už vieme – určite vajce. >>

Niekto : Boh musel povedať plodte a množte sa a napľnte zem už molekulám a baktériám. Resp. tie to začali robiť samé od seba, bez príkazu. >>

Niekto : Samec paviána pokladá samicu svojho druhu za sexuálne príťažlivú, no v skutočnosti samica paviána sexuálne príťažlivá nie je, jej sexuálna príťažlivosť existuje len v mysli paviána, ktorý je evolučne predisponovaný, aby mu sexuálne príťažlivá pripadala. V opačnom prípade by sa nerozmnožoval a proces prírodného výberu by jeho gény rýchlo eliminoval. >>

Niekto : Naša schopnosť vytvárať morálne súdy a osvojovať si morálne normy je evolučne nadobudnutá adaptácia. Morálka existuje len preto, lebo pomáha zabezpečovať kooperáciu medzi jednotlivými členmi spoločenstva. >>

Niekto : V prípade človeka platí, že schopnosť prežiť a reprodukovať sa závisí od prežitia skupiny, ktorej je členom, a prežitie skupiny zvyčajne závisí od toho, či jej jednotliví členovia dokážu v dostatočnej miere kooperovať. Platilo a naďalej aj platí, že väčšiu šancu prežiť má to spoločenstvo, ktorého členovia sú schopní spojiť sily, aby skolili také zviera, ktoré nie sú schopní skoliť samostatne (napr. mamuta) a sú dostatočne vyspelí na to, aby sa oň vedeli spravodlivo rozdeliť. Ak sa aj objaví jedinec, ktorému sa na love participovať nechce, alebo by si chcel prisvojiť väčšiu časť koristi, ako mu právom patrí, životaschopné spoločenstvo si s tým jednoducho poradí tak, že tohto člena ostrakizuje, alebo ho nejakou inou formou potrestá. Práve morálne normy umožňujú týchto previnilcov identifikovať a poskytujú tak evolučnú výhodu voči spoločenstvám, ktoré žiadnymi morálnymi normami nedisponujú >>

Niekto : Naše emocionálne predispozície vedú k tomu, že „vykonávame ‚projekcie‘ morálnych kvalít na veci vo svete a následne svet vnímame tak, akoby on sám týmito kvalitami disponoval .Ľuďom, konaniam a stavom vecí, ku ktorým naše činy vedú, pripisujeme morálne kvality preto, lebo sme evolučne predisponovaní im tieto kvality pripisovať, no v skutočnosti žiadne entity morálnymi kvalitami nedisponujú. My sme len vďaka procesu prírodného výberu a potrebe zabezpečiť kooperáciu v rámci spoločenstva predisponovaní byť o existencii morálnych kvalít presvedčení. >>

Herbert Spencer : Zložitosť moderného života zväčšila množstvo výnimiek tomuto pravidlu, ale spravidla slasť indikuje biologicky užitočné a bolesť biologicky nebezpečné činnosti. >>

Niekto : Život je vystavaný na chémii uhlíka. Uhlík dokáže vytvárať 4 vazby s ostatnymi prvkami a vytvárať tak zložité a rôznorodé molekuly, kt. sú pre život potrebné. Uhlíkový obal je akási trojnožka, kt. môžno hocijak postaviť. >>

Niekto : Život bol uvarený v horúcich vodných plochách zeme. Z jednoduchých chem. zlúčšnín polymerizovali zložitejšie. >>

Niekto : Život vznikou súhrou vlastností troch typov molekúl - bielkovín s ich schopnosťou urýchľovať reakcie, DNA molekúl vytvárať svoje kópie a lipidov obaľovať predchádzajúce dva typy mokekúl. >>

Niekto : Prirodzený výber urobil kalkuláciu nákladov a ziskov pre mužov, a vyšlo mu, že také správanie sa mužov, ktoré vedie ku starostlivosti o mláďatá má v konečnom dôsledku viac potomkov, ako také správanie sa, ktoré ponecháva mláďatá iba na ženy. >>

Niekto : Biblia je kniha, osvedčená generáciami, ktorej sa podarilo rozmnožiť do veľa kópií, a ktorá aj mnohým svojim čitateľom pomohla rozmnožiť sa : tým že spája ľudí, najmä mladých, ktorí sa potom spájajú aj v telesnom styku. To že je biblia evolučne úspešná ale ešte neznamená, že je pravdivá. >>

Niekto : Biblia nie je pravdivá. Ľudstvo sa nevyvinulo z dvoch prvých ľudí Adama a Evy. >>

Niekto : Životný cyklus organizmov je lievikovo zúžený na začiatku a na konci (1 bunka --> trilión buniek (slon) --> 1 bunka (spermia). Výhodou tohto lievikového zúženia je návrat k plánu, k rysovacej doske. Ľahšie sa zmení (mutuje) jedna bunka ako naraz trilión buniek. Zároveň je zabezpečená bunečná jednotnosť, všetky sestry mutujúcej bunky (tých trilión buniek u slona) sú jej podobné. >>

Niekto : Prirodzený výber urobil kalkuláciu nákladov a ziskov pre mužov, a vyšlo mu, že také správanie sa mužov, ktoré vedie ku starostlivosti o mláďatá má v konečnom dôsledku viac potomkov, ako také správanie sa, ktoré ponecháva mláďatá iba na ženy. >>

Niekto : V prapolievke (v ktorej život vznikol) dochádzalo časom k nedostatku surovín. Preto medzi mikroorganizmami nastal boj o existenciu, potreba štiepenia svojich konkurentov a chránenia sa stenou. Tak vznikali bunky s metabolizmom a bunkovou stenou a po dlhom vývoji viacbunkový veľký nemotorný robot s trávením a kožou - človek. >>

Niekto : Prečo sa gény spojili v bunkách? - Vo farmaceutických firmách vyžaduje syntéza užitočnej látky celú linku. V bunke sa vyrába rad enzýmov, pričom každý enzým je kódovaný jedným génom. Bunečná stena predstavuje nástroj na udržanie užitočných látok pohromade. >>

Niekto : Prečo sa bunky spojili v mnohobunečné organizmy? - Malých baktérií v porovnaní so slonmi je oveľa viac. Ak životný priestor zaplnia baktérie zostáva priestor už len pre viacbunkové organizmy. Zvýšenie schopností je umožnené špecializáciou buniek, ktoré sú všetky klonom jednej bunky. >>

Niekto : V prípade človeka platí, že schopnosť prežiť a reprodukovať sa závisí od prežitia skupiny, ktorej je členom, a prežitie skupiny zvyčajne závisí od toho, či jej jednotliví členovia dokážu v dostatočnej miere kooperovať. Platilo a naďalej aj platí, že väčšiu šancu prežiť má to spoločenstvo, ktorého členovia sú schopní spojiť sily, aby skolili také zviera, ktoré nie sú schopní skoliť samostatne (napr. mamuta) a sú dostatočne vyspelí na to, aby sa oň vedeli spravodlivo rozdeliť. Ak sa aj objaví jedinec, ktorému sa na love participovať nechce, alebo by si chcel prisvojiť väčšiu časť koristi, ako mu právom patrí, životaschopné spoločenstvo si s tým jednoducho poradí tak, že tohto člena ostrakizuje, alebo ho nejakou inou formou potrestá. Práve morálne normy umožňujú týchto previnilcov identifikovať a poskytujú tak evolučnú výhodu voči spoločenstvám, ktoré žiadnymi morálnymi normami nedisponujú >>

Niekto : Náš mozog je usporiadaný tak, aby sme pociťovali hnev, ak nám niekto odmietne dať časť koristi, o ktorej sme presvedčení, že nám právom patrí, a naopak, pociťovali vďačnosť, ak nám niekto nezištne pomôže... týmito a mnohými podobnými emocionálnymi predispozíciami disponujeme len preto, lebo nás efektívne motivujú k morálnemu kooperatívnemu správaniu. >>