Koreňom všetkého zla je nedostatok poznania.

A čo je, žiaci, utrpenie byť oddelený od milého? To čo sú pekné, lahodné a potešujúce tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy, alebo to čo chce pomôcť, chrániť, spríjemniť a sbratřit, s takým sa nestretnúť, nesblížit, rozísť, rozdvojiť, rozoprieť - tomu sa, žiaci , hovorí utrpenie byť oddelený od milého.

A čo je zhubné (akusala), čo je koreňom neprospešnej Kammy? činy telom (kája–kamma) 1. Ničenie živých bytostí je zhubné. 2. Kradnutie je zhubné. 3. nestriedma zmyselnosť je zhubná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Klamstvo je zhubné. 5. Ohováranie je zhubné. 6. Hrubá reč je zhubná. 7. pochabá reč je zhubná. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Chamtivosť je zhubná. 9. zlovôľa je zhubná. 10. Bludné názory sú zhubné.

Je horšie robiť zle ako trpieť zlo.

Šťastnejší je človek, ktorý je za svoje zločiny potrestaný ako ten čo tomu unikne

Cnost je jedine dobro a nerest jedine zlo.

Zlo je nemiernosť (chýbajúca miera), neviazanosť (bezhraničnosť) , beztvárnosť (chybný, nejasný, nedokončený tvar), stála potreba niečoho (nesebestačnosť) .

Zlo duše je telesného druhu. Je to časť duše, ktorá nie je úplne oddelená od hmoty a je ponorená v tele (urobenom z hmoty). Hmota napľňa zlobou nielen to, čo je v nej, ale i to, čo hľadí na ňu.

Princíp zla predchádza hmote a je to absolútny nedostatok.

Všetko, čo vyplýva z týchto emanácií, je dobré, dobrá je aj hmota, ale zdrojom zla je nerozoznanie toho, čo je božské v hmote.

Dobro a zlo sú protiklady. Krivka a priamka su tiež protiklady. Krivka s nekonečným polomerom zakrivenia sa stáva priamkou. V nekonečnu teda protiklady zanikajú. V nekonečnu dobro a zlo sú jedno.

Rozlišujeme 3 druhy zla: -1. metafyzické zlo, vznikajúce zo stvorenosti; všetko je stvorené ako nedokonalé, lebo inak by bolo dokonalé tak ako jeho stvoriteľ. 2.fyzické zlo (napr. bolesť a utrpenie) sa oprávňuje svojou funkciou; môže byť užitočné (napr. k zachovávaniu individua) alebo služiť ako trest, ktorý privodí zlepšenie. 3.mravné zlo, t.j hriech, ktoré je dôsledkom ľudskej slobody a základom kresťanského vykúpenia.

Rozdvojenie vôle a boj vôle voči sebe samej.

Zlo dopúšťa na nás evolúcia, núti nás ísť za dobrom, nie však aby sme sa zla zbavili, ale aby sme sa pomocou neho zachovávali. Zlo, nedostatok nás naučil tvoriť, myslieť, byť proti zlu a zdokonaľovať sa. Oslava človeka si vyžaduje predovšetkým oslavu zla, ktoré urobilo z neho to, čím je.

Co je zle? - Vsetko,co prameni zo slabosti

Oba protisebestojace hodnoty "dobrý ako protiklad neschopného,slabého" a "dobrý ako protiklad neposlušného,zlého" bojovali proti sebe po stáročia; a hoci má druhá hodnota už dlhý čas prevahu, ani dnes nechýbajú miesta na ktorých boj pokračuje. (Die beiden entgegensetzten Werthe "gut und schlecht", "gut und böse" haben einen fruchtbare, Jahrtausende langen Kampf auf Erden gekämpft..)

dôsledky postupného ničenia pred-pokladov života v dôsledku industrializácie a urbanizácie, teda ako vedľajšieho dôsledku zvyšovania životnej úrovne, sú pomalé, doslova plazivé, takmer nepostrehnuteľné ľudskými zmyslami. Príčina a následok týchto javov sú v čase i priestore tak vzdialené, že sú ľudskému vedomiu bez hlbšej vedeckej prípravy zväčša nedostupné. Inými slovami, cestu lietadlom na dovolenku v exotickej destinácii alebo nákup tropického ovocia si len málokto spája s predstavou ničenia samotných predpokladov života na planéte a takto dovolenkujúci či nakupujúci človek len veľmi ťažko pripustí, že svojím konaním pácha ekologický zločin prinajmenšom na budúcich generáciách

Morálny kompas každého človeka je plný zla a hriechu, nie je šanca, aby bol človek sám schopný pochopiť dobro.

To, že sa mi zdá niečo zlé, neznamená, že to zlé je. Ak biblia prikazuje konať niečo, čo sa mi zdá zlé, aj tak to urobím.

Viem, že Boh je dobrý resp. biblia je dobrá.

Ak by Boh dal človeku rozkazy a človek by sa ich len slepo držal, nekonal by morálne, pretože na to, aby človek konal morálne si musí spraviť svoj osobný úsudok, musí byť schopný povedať - To je správne.

Ak nepoužívaš vlastnú morálku a robíš len to, čo ti je povedané, tak nie si morálny, ale len vycvičený ako pes, ktorého naučili, že si nemá sadať na gauč.

Autorita prichádza zhora, cez oblaky, od bohov, v politike (králi majú autoritu od Boha) a etike - bohovia majú povedať, ako sa máme správať, čo je dobré a zlé.

Autorita prichádza zvnútra človeka. To čo hovoria jeho pocity a rozum je správne (dlhou evolúciou overené). Nepýtame sa už kráľovnej, či arcibiskupa, ale každého jedného občana, čo je správne.

Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je.

Skrze zenu prisel na svet hrich. Zena je hrich. Jeji luno je brana do pekel. Vsechno se deje z telesne zadostivosti, ktera je u nich nenasytna. Naruci se rovna osidlu lovce. Zena provozuje kejkle s dablem, protoze dabel se zjevuje v muzske podobe.

Stvoril Boh všetko, čo existuje? Ak Boh vsetko stvoril, tak potom stvoril aj zlo. To znamená, že Boh je zlý.

Existuje chlad? Nie, chlad v škutočnosti neexistuje, podľa zákonov fyziky je to, čo vnímame ako chlad iba nedostatok tepla. A existuje tma? Nie, tma je iba neprítomnosť svetla. Možeme merať svetlo, ale tmu nie. Zlo neexistuje, presne tak ako chlad a tma. Boh zlo nestvoril, je to iba výsledkom toho, čoho sa Božie srdce nedotklo.

Sama existencia je dobro, neexistencia je zlo.

Čin je zlý, ak spôsobuje dlhodobú bolesť/utrpenie. Môže mu predchádzať krátkodobá radosť/slasť, ale nie hodná toho utrpenia. (napr. nadužívanie alkoholu)

Zlo neexistuje, to sa nám iba tak zdá. Napr. smrť pokladáme za zlú, za koniec všetkého, ale v skutočnosti žijeme aj po smrti, preto sa nám len zdá, že smrť je zlá, ale v skutočnosti na nej nič zlé nie je.

Clovek je plný protikladov a len na základe protikladov si dokáže uvedomiť aj dobro. Aby sme vedeli vychutnať jedlo, musíme byť najprv hladní. V nebi sa väčšmi radujú zo strateného navráteného hriešnika.

Moc je preto zlá, lebo jej chceme stále viac.

Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.

Horšie je trpieť zlo ako robiť zle.

I ten, kto robí zlo, je štastný ak unikne trestu.

“Pred mnohými rokmi žil jeden starý farmár, ktorý mal jediného syna a starého koňa. Jedného dňa sa však kôň dostal z ohrady a utiekol do hôr. „Čože? Ušiel ti kôň?“ pýtali sa susedia. „To je ale smola!“„Smola alebo šťastie? Ktohovie.“ Odvetil starý muž. O týždeň neskôr sa kôň vrátil do ohrady, aby sa napil a nejedol. A priviedol so sebou aj stádo dvanástich divokých koní. Farmárov syn to uvidel a rýchlo utekal zavrieť ohradu. Keď sa to susedia dopočuli, nemohli tomu uveriť. Okamžite svojmu susedovi gratulovali: „Trinásť koni?! To je neuveriteľné! Ty máš ale šťastie!“ Ale starý farmár len opäť zopakoval: „Šťastie alebo smola? To nikdy neviete.“ O niekoľko dní na to sa farmárov syn rozhodol, že divoké kone skrotí a pokúsil sa osedlať jedného z nich. Ako však vysadal na jeho chrbát, kôň ho nešťastne zhodil. Mladý farmár spadol a zlomil si nohu. Ešte v ten večer sa susedia ponáhľali k farmárovi, aby ho poľutovali a povedali mu: „To je ale obrovská smola!“ Ale múdry starček znova len povedal: „Smola či šťastie? Ktovie?“ A mal pravdu. O niekoľko dní všetkých mladých zdravých mužov odviedli bojovať vo vojne. Z nej sa už mnohí k svojim rodinám nevrátili. Farmárov syn sa vďaka svojej zlomenej nohe zachránil a zostal so svojím otcom. Bola to teda smola alebo šťastie? Ktovie.”

Sedem hlavných hriechov: Pýcha Lakomstvo Závisť Hnev Smilstvo Obžerstvo Lenivosť