Koreňom všetkého zla je nedostatok poznania.

A čo je, žiaci, utrpenie (stres) byť oddelený od milého? To čo sú pekné, lahodné a potešujúce tvary, zvuky, pachy, chuti, predmety hmatu a javy, alebo to čo chce pomôcť, chrániť, spríjemniť a sbratřit, s takým sa nestretnúť, nesblížit, rozísť, rozdvojiť, rozoprieť - tomu sa, žiaci , hovorí utrpenie (stres) byť oddelený od milého.

A čo je zhubné (akusala), čo je koreňom neprospešnej Kammy? činy telom (kája–kamma) 1. Ničenie živých bytostí je zhubné. 2. Kradnutie je zhubné. 3. nestriedma zmyselnosť je zhubná. činy rečou (vačí–kamma) 4. Klamstvo je zhubné. 5. Ohováranie je zhubné. 6. Hrubá reč je zhubná. 7. pochabá reč je zhubná. činnosť mysle (mano–kamma) 8. Chamtivosť je zhubná. 9. zlovôľa je zhubná. 10. Bludné názory sú zhubné.

Je horšie robiť zle ako trpieť zlo.

Šťastnejší je človek, ktorý je za svoje zločiny potrestaný ako ten čo tomu unikne

Cnost je jedine dobro a nerest jedine zlo.

Nepovažuj za výhodne nič, čo by mohlo spôsobiť, že stratíš úctu k sebe samému.

Čo však nerobí horším človeka samého, ako by mohlo urobiť horším jeho život?

Ale smrť a život, sláva a hana, strasť a rozkoš, bohatstvo a chudoba, všetky tieto veci rovnako môžu prísť k dobrým i zlým, lebo nie sú ani pekné, ani špatné. Nie sú teda ani dobrom, ani zlom.

Ľudská duša sa potupuje najväčšmi vtedy, keď sa svojou vlastnou vinou stáva odpadkom a akoby vredom svetového tela; pretože nespokojnosť s ktoroukoľvek životnou udalosťou je odpadlíctvo od prírody, lebo v jej čiastke sú zahrnuté prirodzenosti všetkých ostatných bytostí. Po druhé sa duša potupuje, kedykoľvek sa s nevôľou odvracia od niekoho z ľudí alebo sa dokonca obracia proti nemu s úmyslom mu uškodiť, ako to robievajú duše rozhnevaných. Po tretie sa znižuje, ak sa dáva premôcť rozkošou alebo bolesťou. Po štvrté, ak sa pretvaruje a jedná alebo hovorí pokrytecky a nepravdivo. A po piate, ak svoje skutky a snahy nezameriava k určitému cieľu, ale koná naslepo a nedôsledne, hoci sa predsa aj najnepatrnejšie veci majú diať so zreteľom k cieľu. Konečný potom cieľ rozumných bytostí je poslúchať rozumu a zákony štátu s najúctihodnejšou ústavou.

Za výhodné nepovažuj nič, čo by ťa mohlo donútiť porušiť vernosť, stratiť česť, zanevrieť na niekoho, prejaviť upodozrievanie voči niekomu či ho preklínať, pretvarovať sa alebo sa roztúžiť po niečom, čo potrebuje stenu alebo záclonu! Kto dá prednosť rozumu, svojmu to božstvu, a posvätnej službe jeho vznešenosti, nebude hrať divadlo, nebude nariekať, nebude túžiť ani po samote, ani po hlučnej spoločnosti, a čo je najdôležitejšie – nebude ani na živote lipnúť, ani z neho utekať.. a iba toho sa bude po celý život vystríhať, aby svoju dušu nevydával napospas zmenám, ktoré nepristanú bytosti rozumnej a spoločenskej.

Čierna duša - nemužná povaha, neústupná povaha, zvieracia, detinská, tupá, hlúpa, neúprimná, podlízavá, podvodnícka, tyranská povaha.

Čo je v tebe zlom, nemá svoj koreň v duši niekoho iného a samozrejme tiež v žiadnej premene a pretvorení toho, čo ťa obklopuje. Kde teda? V onej tvojej časti, ktorá vytvára predstavy o zlu. Nech teda nevytvára také predstavy, a všetko je dobré! A aj keby jej najbližší sused, tvoje chatrné telo, bolo rezané a pálená, aj keby hnisalo a hnilo, nech napriek tomu ona časť, ktorá si o tom tvorí predstavy, zachová svoj pokoj, to jest: nech je presvedčená, že nie je ani zlo ani dobro, čo sa môže rovnako prihodiť človeku zlému ako dobrému.

Pre vyhodený kameň nie je nijakým zlom, že padne nadol, ako ani nie je dobrom, že vyletel hore.

Zabijú ťa, trhajú z teba mäso, kliatbami ťa prenasledujú. Čo to má spoločného so zachovávaním čistej, rozumnej, rozvážnej a spravodlivej myšlienky? Ako keby sa niekto postavil pri jasnom a sladkom prameni a zlorečil mu, no on by neprestával prúdiť pitnou vodou....

Čo nie je osožné úľu, neprospieva ani včele.

Ak budeš pokladať za dobro alebo za zlo to, čo sa ti môže nepredvídane prihodiť, tak kedykoľvek sa ti prihodí takéto zlo alebo sa ti nedostane takéhoto dobra, zaiste sa pohoršíš na bohov a prejavíš nenávisť voči ľuďom, už či budú naozaj príčinou nehody a nezdaru, alebo ich len budeš upodozrievať... Ale ako budeme pokladať za dobro a zlo len veci, ktoré sú v našej moci, nezostáva nám nijaká príčina ani nič bohom vyčitovať ani zaujať nepriateľský postoj voči ľuďom.

Zlo nema vlastnú podstatu, zlo je len nedostatkom dobra.

Bytie je dobro. Existujú rôzne stupne dobra (bytia). Zlé je, keď povýšim nižší stupeň dobra nad vyšší, napr. peniaze nad človeka.

Dobre je pre nás, že občas mávame nejaké ťažkosti a protivenstvá, lebo vďaka nim sa často človek spamätá a poznáva, že na zemi je len akoby vo vyhnanstve a neskladá svoje nádeje v nič, čo patrí svetu.

Tento pohyb nás často dostáva do stretov jedných voči druhým, pretože sa často viacerí naháňame za jednou vecou a tak jeden môže byť prekážkou druhému.

Zlý človek je silné dieťa.

Rozlišujeme 3 druhy zla: -1. metafyzické zlo, vznikajúce zo stvorenosti; všetko je stvorené ako nedokonalé, lebo inak by bolo dokonalé tak ako jeho stvoriteľ. 2.fyzické zlo (napr. bolesť a utrpenie) sa oprávňuje svojou funkciou; môže byť užitočné (napr. k zachovávaniu individua) alebo služiť ako trest, ktorý privodí zlepšenie. 3.mravné zlo, t.j hriech, ktoré je dôsledkom ľudskej slobody a základom kresťanského vykúpenia.

Čo je zlo? - Rozdvojenie vôle a boj vôle voči sebe samej.

Zlé je to čo nechceme.

Kto nič nechce, nepozná dobro ani zlo.

Dobro a zlo je relatívne.

Co je zle? - Vsetko,co prameni zo slabosti

Oba protisebestojace hodnoty "dobrý ako protiklad neschopného,slabého" a "dobrý ako protiklad neposlušného,zlého" bojovali proti sebe po stáročia; a hoci má druhá hodnota už dlhý čas prevahu, ani dnes nechýbajú miesta na ktorých boj pokračuje. (Die beiden entgegensetzten Werthe "gut und schlecht", "gut und böse" haben einen fruchtbare, Jahrtausende langen Kampf auf Erden gekämpft..)

dôsledky postupného ničenia pred-pokladov života v dôsledku industrializácie a urbanizácie, teda ako vedľajšieho dôsledku zvyšovania životnej úrovne, sú pomalé, doslova plazivé, takmer nepostrehnuteľné ľudskými zmyslami. Príčina a následok týchto javov sú v čase i priestore tak vzdialené, že sú ľudskému vedomiu bez hlbšej vedeckej prípravy zväčša nedostupné. Inými slovami, cestu lietadlom na dovolenku v exotickej destinácii alebo nákup tropického ovocia si len málokto spája s predstavou ničenia samotných predpokladov života na planéte a takto dovolenkujúci či nakupujúci človek len veľmi ťažko pripustí, že svojím konaním pácha ekologický zločin prinajmenšom na budúcich generáciách

Morálny kompas každého človeka je plný zla a hriechu, nie je šanca, aby bol človek sám schopný pochopiť dobro.

To, že sa mi zdá niečo zlé, neznamená, že to zlé je. Ak biblia prikazuje konať niečo, čo sa mi zdá zlé, aj tak to urobím.

Viem, že Boh je dobrý resp. biblia je dobrá.

Ak by Boh dal človeku rozkazy a človek by sa ich len slepo držal, nekonal by morálne, pretože na to, aby človek konal morálne si musí spraviť svoj osobný úsudok, musí byť schopný povedať - To je správne.

Ak nepoužívaš vlastnú morálku a robíš len to, čo ti je povedané, tak nie si morálny, ale len vycvičený ako pes, ktorého naučili, že si nemá sadať na gauč.

Autorita prichádza zhora, cez oblaky, od bohov, v politike (králi majú autoritu od Boha) a etike - bohovia majú povedať, ako sa máme správať, čo je dobré a zlé.

Autorita prichádza zvnútra človeka. To čo hovoria jeho pocity a rozum je správne (dlhou evolúciou overené). Nepýtame sa už kráľovnej, či arcibiskupa, ale každého jedného občana, čo je správne.

Vždy, ale vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je.

Skrze zenu prisel na svet hrich. Zena je hrich. Jeji luno je brana do pekel. Vsechno se deje z telesne zadostivosti, ktera je u nich nenasytna. Naruci se rovna osidlu lovce. Zena provozuje kejkle s dablem, protoze dabel se zjevuje v muzske podobe.

Stvoril Boh všetko, čo existuje? Ak Boh vsetko stvoril, tak potom stvoril aj zlo. To znamená, že Boh je zlý.

Existuje chlad? Nie, chlad v škutočnosti neexistuje, podľa zákonov fyziky je to, čo vnímame ako chlad iba nedostatok tepla. A existuje tma? Nie, tma je iba neprítomnosť svetla. Možeme merať svetlo, ale tmu nie. Zlo neexistuje, presne tak ako chlad a tma. Boh zlo nestvoril, je to iba výsledkom toho, čoho sa Božie srdce nedotklo.

Sama existencia je dobro, neexistencia je zlo.

Čin je zlý, ak spôsobuje dlhodobú bolesť/utrpenie. Môže mu predchádzať krátkodobá radosť/slasť, ale nie hodná toho utrpenia. (napr. nadužívanie alkoholu)

Zlo neexistuje, to sa nám iba tak zdá. Napr. smrť pokladáme za zlú, za koniec všetkého, ale v skutočnosti žijeme aj po smrti, preto sa nám len zdá, že smrť je zlá, ale v skutočnosti na nej nič zlé nie je.

Clovek je plný protikladov a len na základe protikladov si dokáže uvedomiť aj dobro. Aby sme vedeli vychutnať jedlo, musíme byť najprv hladní. V nebi sa väčšmi radujú zo strateného navráteného hriešnika.

Moc je preto zlá, lebo jej chceme stále viac.

Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.

Horšie je trpieť zlo ako robiť zle.

I ten, kto robí zlo, je štastný ak unikne trestu.

“Pred mnohými rokmi žil jeden starý farmár, ktorý mal jediného syna a starého koňa. Jedného dňa sa však kôň dostal z ohrady a utiekol do hôr. „Čože? Ušiel ti kôň?“ pýtali sa susedia. „To je ale smola!“„Smola alebo šťastie? Ktohovie.“ Odvetil starý muž. O týždeň neskôr sa kôň vrátil do ohrady, aby sa napil a nejedol. A priviedol so sebou aj stádo dvanástich divokých koní. Farmárov syn to uvidel a rýchlo utekal zavrieť ohradu. Keď sa to susedia dopočuli, nemohli tomu uveriť. Okamžite svojmu susedovi gratulovali: „Trinásť koni?! To je neuveriteľné! Ty máš ale šťastie!“ Ale starý farmár len opäť zopakoval: „Šťastie alebo smola? To nikdy neviete.“ O niekoľko dní na to sa farmárov syn rozhodol, že divoké kone skrotí a pokúsil sa osedlať jedného z nich. Ako však vysadal na jeho chrbát, kôň ho nešťastne zhodil. Mladý farmár spadol a zlomil si nohu. Ešte v ten večer sa susedia ponáhľali k farmárovi, aby ho poľutovali a povedali mu: „To je ale obrovská smola!“ Ale múdry starček znova len povedal: „Smola či šťastie? Ktovie?“ A mal pravdu. O niekoľko dní všetkých mladých zdravých mužov odviedli bojovať vo vojne. Z nej sa už mnohí k svojim rodinám nevrátili. Farmárov syn sa vďaka svojej zlomenej nohe zachránil a zostal so svojím otcom. Bola to teda smola alebo šťastie? Ktovie.”

Sedem hlavných hriechov: Pýcha Lakomstvo Závisť Hnev Smilstvo Obžerstvo Lenivosť

Hriechy sú prestúpením Božích zákonov a urážkou Boha; pýcha, ako odmietnutie Boha, musí byť vždy najhorším hriechom, ktorý dáva vzniknúť všetkých ostatným hriechom.

V prípade človeka platí, že schopnosť prežiť a reprodukovať sa závisí od prežitia skupiny, ktorej je členom, a prežitie skupiny zvyčajne závisí od toho, či jej jednotliví členovia dokážu v dostatočnej miere kooperovať. Platilo a naďalej aj platí, že väčšiu šancu prežiť má to spoločenstvo, ktorého členovia sú schopní spojiť sily, aby skolili také zviera, ktoré nie sú schopní skoliť samostatne (napr. mamuta) a sú dostatočne vyspelí na to, aby sa oň vedeli spravodlivo rozdeliť. Ak sa aj objaví jedinec, ktorému sa na love participovať nechce, alebo by si chcel prisvojiť väčšiu časť koristi, ako mu právom patrí, životaschopné spoločenstvo si s tým jednoducho poradí tak, že tohto člena ostrakizuje, alebo ho nejakou inou formou potrestá. Práve morálne normy umožňujú týchto previnilcov identifikovať a poskytujú tak evolučnú výhodu voči spoločenstvám, ktoré žiadnymi morálnymi normami nedisponujú