Guatama Buddha (-563) | V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára). |
..nejestvujúce nemôžeš ani poznať (pretože to nie je možné), ani vysloviť, lebo myslenie a bytie je to isté. | Parmenides (-540) |
..Myslenie však a to, čo myslíme, je to isté. Myslenie totiž nemôžeš nájsť bez jestvujúceho, v ktorom je myslenie vyjadrené. Lebo mimo jestvujúceho nič nie je... | Parmenides (-540) |
Duša nemá časti a nemá viac mohutností. Myslenie je totiž totožné so zmyslovým vnímaním, obe možno odvodiť z jednej mohutnosti. | Demokritos z Abdér (-460) |
Myslenie je zhrnutie toho, čo bolo v pamäti rozptýlene a neusporiadané, aby to bolo pripravené pre prípadné použitie. | Aurelius Augustinus (354) |
Zhu Xi (1130) | Myseľ je to, čím človek ovláda svoje telo /Človeka nestotožnuje s mysľou/. Myseľ je iba skladisko myšlienok, kt. srdce načerpá z enegie bytia. |
Kazde uvazovanie sa redukuje na dve myslienkove operacie, a to scitanie a odcitanie. | Thomas Hobbes (1588) |
Benedictus de Spinoza (1632) & asocianizmus | Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné. |
Benedictus de Spinoza (1632) | Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných. |
Benedictus de Spinoza (1632) | Myseľ si môže predstaviť a spomínať si na minulé veci len pokiaľ trvá telo. |
Myšlienkové asociácie založené na náhode alebo zvyku (pasívne sa posilňujúce opakovaním) môžu byť koreňom šialenstva. | John Locke (1632) & asocianizmus |
Nicolas Malebranche (1638) & iluminacionizmus | Idey, ktoré chápeme pri vnímaní a vedení, nie sú v skutočnosti idey v našej mysli, ale idey v božej mysli a my máme cez osvietenie k týmto ideám prístup. |
Myseľ = Mlyn, ktorý sám osebe nevyrobí múku. Iba za predpokladu, že tam dovezieme zrno. | Gottfried Wilhelm Leibniz (1646) |
Denis Diderot (1713) & fyzikalizmus | Hmota je citlivá, má schopnosť pociťovania. Myslenie samo je prejavom citlivosti vysokoorganizovanej hmoty - ľudského mozgu. |
Máme v sebe dve schopnosti (pasívne sily) - telesnú citlivosť (schopnosť prijímať dojmy) a pamäť (schopnosť uchovávať pocit). | Claude Adrien Helvétius (1715) |
Pociťovanie samo produkuje všetky naše myšlienky. Myslieť znamená (znovu) pociťovať. | Claude Adrien Helvétius (1715) |
Činnosť rozkladu je silou a prácou umu, najpodivuhodnejšej a najväčšej, alebo skôr absolútnej moci. | Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) |
Arthur Schopenhauer (1788) | To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=materia) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie. |
Arthur Schopenhauer (1788) | Premyslieť si môže človek len to,čo pozná - preto sa má niečomu naučit, ale vie len to , čo premyslel. |
Myslenie je pokusné konanie s malými množstvami energie, podobné posúvaniu malých figúrok na mape, predtým ako generál dá rozkaz na pohyb svojich vojsk. | Sigmund Freud (1856) |
Myslenie je evolucia mémov - thinking tools. Pojmy su výsledom kulturnej evolucie. Nikto ich nemusí vymysliet. | Daniel Dennett (1942) |
Niekto (2019) | Myslieť znamená hovno vedieť. Tragédiou je, že najviac myslia tí, ktorí toho najmenej vedia. |
Niekto (2019) | Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach. |
Niekto (2019) | Myslenie je prúd asociácií. Jednym sposobom myslenia je prúd myšlienok, ktoré počujeme v duchu. Druhym sposobom myslenia je prud obrazov, ktore vidime v duchu |
Niekto (2019) | Filozofia (myslenie) je kladenie si otazok a hladanie odpovedi na ne. Je dobre mat odpovede na vsetky otazky. Kto sa chce hrat na mudreho, musí mať pripravené odpovede na všetky otázky |