asocianizmus

Filozofi školy :

Povedali o nej

Niekto : Asociacionistickí autori potom ukazujú, ako asociácie rôznych druhov, môžu vysvetliť rôzne javy. Napríklad viera môže byť považovaná za jednoducho silnú asociáciu. Schopnosti ako pamäť, predstavivosť alebo dokonca niekedy rozum možno považovať za jednoducho rôzne druhy asociatívnej postupnosti. Ako empiristi sa väčšina vyhýba vrodeným znalostiam a má tendenciu minimalizovať vrodenú mentálnu štruktúru, hoci tvrdenie, že myseľ je spočiatku skutočne prázdna tabuľa, je až prílišné zjednodušenie. (ad asocianizmus) >>

Niekto : Napriek významu práce Johna Locka pri vytváraní základov pre neskorších asociacionistov, Locke nepovažuje asociáciu za vysvetľujúcu myseľ vo všeobecnosti. Považuje ju za neschopnosť správne uvažovať a jeho záujem o to je nielen vysvetľujúci, ale aj normatívny. Z týchto dôvodov si niektorí položili otázku, či je potrebné zaobchádzať s Lockom ako s asociacionistom, pretože asociacionisti považujú asociáciu za ústredný vysvetľujúci predpoklad teórii mysle. (ad asocianizmus) >>

Niekto : Kľúčové pre Locka je, že asociácia je pasívny proces, zatiaľ čo myseľ je aktívnejšia v iných procesoch. Pasívny charakter asociácie sa vráti ako kritika asociacionizmu. (ad John Locke, asocianizmus) >>

Výroky v duchu tejto školy:

Arthur Schopenhauer : Myšlienkové asociácie založené na vzťahu príčiny a následku sa vyskytujú v hlavách mysliacich a dôkladných, asociácie na základe podobnosti, alebo obyčajnej analógie v hlavách vtipných, duchaplných a poetických, a nakoniec asociácie založené na rovnakom čase vzniku sa vyskytujú v hlavách obmedzených. >>

Arthur Schopenhauer : Naše myslenie je rozptýlené. Rozptyľujú ho vonkajšie dojmy, asociáciou sa do vedomia dostane hneď druhá myšlienka, intelekt nie je schopný zostať pri jednej myšlienke. >>

John Locke : Myšlienkové asociácie založené na náhode alebo zvyku (pasívne sa posilňujúce opakovaním) môžu byť koreňom šialenstva. >>

Niekto : V dnes už klasickom experimente umiestnil 8 holubov do operantného boxu, kde dostávali jedlo každých 15 sekúnd . Holuby sú aktívne vtáky, takže každý z nich v momente, keď do kŕmidla spadla potrava, niečo robil. Skinner si všimol, že zvieratá spojili prísun potravy, teda posilnenie, s aktivitou, ktorú vykonávali tesne pred tým, než k nemu došlo. Frekvencia tejto aktivity sa potom zreteľne zvýšila. Napríklad jeden z holubov začal nápadne často kývať hlavou hore a dole, iný otáčal hlavu dozadu a dopredu, ďalší sa točil namieste. Na základe výsledku tohto pokusu Skinner dospel k záveru, že náhodným posilnením sa dajú vysvetliť rôzne druhy poverčivého správania, ktorým sa ľudia pokúšajú privolať ’zážitky’ úspechu. >>

Benedictus de Spinoza : Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom. >>

Niekto : V dnes už klasickom experimente umiestnil 8 holubov do operantného boxu, kde dostávali jedlo každých 15 sekúnd . Holuby sú aktívne vtáky, takže každý z nich v momente, keď do kŕmidla spadla potrava, niečo robil. Skinner si všimol, že zvieratá spojili prísun potravy, teda posilnenie, s aktivitou, ktorú vykonávali tesne pred tým, než k nemu došlo. Frekvencia tejto aktivity sa potom zreteľne zvýšila. Napríklad jeden z holubov začal nápadne často kývať hlavou hore a dole, iný otáčal hlavu dozadu a dopredu, ďalší sa točil namieste. Na základe výsledku tohto pokusu Skinner dospel k záveru, že náhodným posilnením sa dajú vysvetliť rôzne druhy poverčivého správania, ktorým sa ľudia pokúšajú privolať ’zážitky’ úspechu. >>

Benedictus de Spinoza : Ak človek premýšľa o slove jablko, a vzápätí prejde na plod, ktorý nemá s artikulovaným zvukom nič podobné, kým spoločné majú tieto dve veci len to, že na telo toho istého človeka často pôsobili obidve tieto veci, t.j. že tento človek často počul slovo jablko a pritom videl sám plod. >>

John Locke : Myšlienkové asociácie založené na náhode alebo zvyku (pasívne sa posilňujúce opakovaním) môžu byť koreňom šialenstva. >>

Benedictus de Spinoza : Keď napríklad vojak uvidí v piesku konské stopy, z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o jazdcovi a od neho na myšlienku o vojne atď. Naproti tomu roľník z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o pluhu, poli, atď. >>

Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné. >>

Thomas Hobbes : Pretože, čo by sa v diskusii o našej súčasnej občianskej vojne mohlo zdať nepríslušnejšie, ako sa pýtať (ako sa to aj pýtalo), akú hodnotu mal rímsky cent? Napriek tomu bola nadväznosť pre mňa dostatočne evidentná. Pretože myšlienka vojny predstavila myšlienku vydania kráľa jeho nepriateľom; myšlienka na to priniesla myšlienku na vydanie Krista; a tá opäť myšlienku na 30 pencí, čo bola cena zrady; a odtiaľ ľahko nasledovala táto nepríslušná otázka; a to všetko v okamihu, pretože myšlienka je rýchla. >>

John Locke : Niektoré z našich myšlienok (ideí) majú prirodzený vzájomný súlad a vzájomné prepojenie: a je úlohou a najvyššou schopnosťou nášho rozumu nachádzať tieto vzťahy. . . Okrem toho existuje ešte ďalšie prepojenie myšlienok, ktoré je úplne založené na náhode alebo zvyku. Myšlienky, ktoré samy osebe nie sú príbuznými, sa v mysliach niektorých ľudí tak zjednotili, že. . . ten akonáhle jedna myšlienka príde na rozum človeku ,objaví sa s ňou aj jej asociácia. >>

John Locke : Myšlienkové asociácie založené na náhode alebo zvyku (pasívne sa posilňujúce opakovaním) môžu byť koreňom šialenstva. >>

Arthur Schopenhauer : Ako nemôže byť teleso uvedené do pohybu bez pôsobiacej príčiny tak ani do vedomia nemôže prísť myšlienka bez nejakého popudu. Popud je buď vonkajší, podráždenie zmyslov, alebo vnútorný, teda nejaká iná myšlienka, ktorá prináša danú myšlienku pomocou asociácie. >>

Arthur Schopenhauer : Asociácia dvoch myšlienok sa zakladá buď na vzťahu príčiny a následku, alebo na podobnosti, alebo obyčajnej analógie, a nakoniec na rovnakom čase ich prvého poňatia, napr. tak, že myšlienky vznikli (v našom vedomí) naraz preto, lebo predmety týchto myšlienok sa nachádzali vedľa seba v priestore. >>

Arthur Schopenhauer : Myšlienkové asociácie založené na vzťahu príčiny a následku sa vyskytujú v hlavách mysliacich a dôkladných, asociácie na základe podobnosti, alebo obyčajnej analógie v hlavách vtipných, duchaplných a poetických, a nakoniec asociácie založené na rovnakom čase vzniku sa vyskytujú v hlavách obmedzených. >>

David Hume : Ako vieme, že tá istá vec bude mať v tej istej súvislosti tie isté účinky. - Iba tým,že sa jav opakuje. >>

Arthur Schopenhauer : Myšlienkové asociácie založené na vzťahu príčiny a následku sa vyskytujú v hlavách mysliacich a dôkladných, asociácie na základe podobnosti, alebo obyčajnej analógie v hlavách vtipných, duchaplných a poetických, a nakoniec asociácie založené na rovnakom čase vzniku sa vyskytujú v hlavách obmedzených. >>