..Pytagoras... kedykoľvek na niečo upriamil celú svoju myseľ, ľahko videl každú zo všetkých vecí vo svojich desiatich, ba dvadsiatich životoch. | ![]() Pytagoras zo Samu (-580) |
Múdrosť spočíva v dôkladnej znalosti čísla a poznanie spočíva v pochopení harmónie. | ![]() Pytagoras zo Samu (-580) |
![]() Guatama Buddha (-563) | V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára). |
![]() Empedokles (-483) | Zemou /v nas/ videme zem, vodou vodu, vzduchom bozsky vzduch, ohnom nicivy ohen, laskou vidime lasku, svar zalostným svárom. Rovnake, podla Empedokla , poznava pomocou rovnakeho . |
![]() Demokritos z Abdér (-460) | Všetko vnímanie sa dá previesť na dotyk. Každý z ostatných zmyslov je určitým druhom hmatu. |
Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res / | ![]() Platon (pov. Aristokles) (-427) |
![]() Aristoteles (-384) | Idey sú vo veciach. Sú jednou zo zložiek vecí - formou, druhou zložkou je matéria. /Univerzalia in rebus./ |
![]() Aurelius Augustinus (354) | Seba samého poznávam iba vo svetle pravdy toho, skrze ktorého som už poznaný /stvorený/. |
pravda sa postihuje osvietením, ktoré kresťan dostáva ako požehnanie; podmienkou poznania pravdy je zbožný život a modlitba | ![]() Bonaventura (1217) & iluminacionizmus |
Poznanie je moc, znamená poznanie nezávislej skutočnosti, ktorú keď poznávame pravdivo, teda v jej skutočnosti a riadime sa podľa toho, získavame nad ňou moc. | ![]() Francis Bacon (1561) |
Nepociťujeme a nevnímame nijaké iné jednotlivé veci okrem tela a modov myslenia. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
![]() John Locke (1632) | (Idea Boha, idea ja a idea rozpriestranenosti) nie sú vrodené, lebo deťom, duševne chorým atd. nie sú známe. |
![]() Nicolas Malebranche (1638) & iluminacionizmus | Idey, ktoré chápeme pri vnímaní a vedení, nie sú v skutočnosti idey v našej mysli, ale idey v božej mysli a my máme cez osvietenie k týmto ideám prístup. |
Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch okrem rozumu samotného, jeho poznávacích schopností a vrodených ideí. | ![]() Gottfried Wilhelm Leibniz (1646) |
![]() Claude Adrien Helvétius (1715) | Máme v sebe dve schopnosti (pasívne sily) - telesnú citlivosť (schopnosť prijímať dojmy) a pamäť (schopnosť uchovávať pocit). |
![]() Claude Adrien Helvétius (1715) | Pociťovanie samo produkuje všetky naše myšlienky. Myslieť znamená (znovu) pociťovať. |
Doteraz sa predpokladalo, ze nase poznanie sa musí riadiť vecami... skúsme teda, či nepokročíme ďalej za predpokladu, že predmety sa musia riadiť podľa nášho poznania. | ![]() Immanuel Kant (1724) |
Vobec nemožno pochybovať o tom, že celé naše poznanie sa začína skúsenosťou......predsa to ešte neznamená, že celé pramení zo skúsenosti. | ![]() Immanuel Kant (1724) |
Existuje aj poznanie nezávislé na skúsenosti?......Kant je presvedčený, že existuje a nazýva ho apriórnym. | ![]() Immanuel Kant (1724) |
Ako je možná metafyzika ako veda? (zákl. otázka Kritiky čistého rozumu)...Všetky teoretické rozumové vedy obsahujú syntetické apriórne súdy ako princípy. | ![]() Immanuel Kant (1724) |
Musíme ostro rozlíšiť medzi zmyslovým poznávaním vecí ako sa nám javia (Phaenomena) a poznávaním vecí ako sú samy osebe (Noumena),pomocou rozumu. | ![]() Immanuel Kant (1724) |
![]() Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) | Veci (napr. umeleckému dielu) rozumiem vtedy, ak poznám jej predhistóriu (napr. dejiny umenia) |
![]() Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) | Logika, ktorou človek poznáva a ktorú poznáva v prírode je jedna a tá istá logika. |
K poznaniu Večného nevedie žiaden návod, vyučovanie či niečo také, ale iba odhliadnutie od všetkého náhodného, telesného, od sveta javov. | ![]() Friedrich Wilhelm Schelling (1775) |
![]() Arthur Schopenhauer (1788) | To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=matéria) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie --> Vorstellung (predstava) |
![]() Arthur Schopenhauer (1788) | Vnemy sú zmeny tela, ktoré polieha kauzalite. Bez toho, aby telesá na seba nepôsobili, by sme ich nemohli poznávať. |
![]() Arthur Schopenhauer (1788) | Naše telo je pre nás jednak predstava a jednak vôľa. Našu postavu necítime, musíme ju vidieť. |
![]() Arthur Schopenhauer (1788) | Vedenie je abstraktné podržanie si pomocou pojmou poznanie z nazerania (Verstandu). |
Ideálno nie je nič iného, než materiálno prenesené do ľudskej hlavy a v nej pretvorené. | ![]() Karol Marx (1818) |
Načo dal Boh človeku zjavenú pravdu? Urobil by niečo nadbytočné? Človek nevie sám od seba, čo je dobré a čo je zlé, preto mu zjavil Boh svoju vôľu. | ![]() Friedrich Nietzsche (1844) |
Slávny zadoček na obzore - Spoznáte, ktorej tenistke patria tieto krivky? - To filozof nemusí vedieť. To nie je vedenie. | ![]() Niekto (2019) |
Jazykové obrazy sú teoretické konštrukcie tvorené na bázi doterajšej skúsenosti, na ktorých je možné rozvíjať i ďalšie neskúsenostné ideje ako na modeloch. | ![]() Niekto (2019) |
Milovať a poznať je takmer to isté, lebo človeka, ktorého máme radšej aj lepšie poznáme. | ![]() Niekto (2019) |
Ak Boh vytvára v nás vnemy existujúcich vecí, tak načo je vlastne dobrá nezávislá existencia vecí - nemožno ju vynechať? | ![]() Niekto (2019) |
Človek, ktorý uvažuje je „pohltený“ tým, o čom uvažuje; a „poznávajúci subjekt„ sa stráca sám v objekte, ktorý je poznávaný. Uvažovanie odhaľuje objekt, nie subjekt. | ![]() Niekto (2019) |
Telesá poznávame telesom, teda svojím telom. Človeka poznávame človekom a boha poznávame bohom (v nás). | ![]() Niekto (2019) |
Jedno z prvých slov, ktoré sa dieťa naučí je "Prečo?". Nikto mu nepovedal, že všetko má svoju príčinu a predsa sa pýta po príčine. Kategória príčiny je človeku vrodená. | ![]() Niekto (2019) |