..Pytagoras... kedykoľvek na niečo upriamil celú svoju myseľ, ľahko videl každú zo všetkých vecí vo svojich desiatich, ba dvadsiatich životoch.

Múdrosť spočíva v dôkladnej znalosti čísla a poznanie spočíva v pochopení harmónie.

Vonkajšie prostredie je obdarené rozumom a je schopné myslieť. To je oheň obdarený rozumom, čiže kozmický oheň, aj keď nie v čistej forme. Príbuznosť duše s ním je evidentná. V stave bdenia je tento styk s vonkajším prostredím zaistený priamo cez otvory zmyslov, z ktorých najvýznamnejšiu úlohu má zrak prijímajúci záblesky svetla. Naproti tomu v spánku sa zatvárajú otvory zmyslových orgánov a duša si udržuje spojenie s vonkajším prostredím iba pomocou dýchania.

Keby boli všetky veci dymom, rozlišovali by sme ich nosom.

Oči sú spoľahlivejší svedkovia ako uši.

Vedenie je spominanie.

Mýtus anamnézie - Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním.

Mýtus methexie - Vesmír vznikol pôsobením tvorcu sveta (demiurgos). Ten vytvoril prírodné veci z pralátky podľa idejí. Ako obrazy ideí majú preto prírodné veci účasť na ideách. Podieľajú sa na ideách.

Všetko poznávanie je spomínanie.

Idei existujú pred vecami. Idey sú večné predobrazy esencií (bytností) vecí. /Univerzalia ante res /

Čo je to vedenie? Je to byť majiteľom vedenia, ako keď niekto chytá divé vtáky a chová ich doma v klietke. Je to dvojaký lov - dostať vtáky do vlastníctva - dostať vtáka z klietky do rúk - može pritom chytiť iného - namiesto jedenástky, dvanástku.

Čuang-c' a Huizi oddychovali na moste cez rieku Hao.
Čuang-c' povedal: "Pozri na ryby, plávajú si voľne a ľahko! To sú šťastné ryby."
Huizi odpovedal: "Nie si ryba. Ako vieš, že sú ryby šťastné?"
Čuang-c' povedal: „Ty nie si ja. Ako vieš, že neviem, že ryby sú šťastné?“
Huizi povedal: „Ja nie som ty, samozrejme, že o tebe neviem. Ale zjavne nie si ryba; takže je istou pravdou, že nevieš, že sú ryby šťastné.“
Čuang-c' povedal: "Vráťme sa na začiatok toho. Povedal si: Ako vieš, že ryby sú šťastné; ale keď si sa ma na to pýtal, už si vedel, že to viem. Viem to priamo tu nad riekou Hao."

Poznanie sa získava zjavením - cit.: Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach..

Uprednostňjem vieru pred rozumom.

Preto sa celá etika obmedzuje na schopnosť jasného spoznávania božského činiteľa vo svete i v ľudskom živote a na schopnosť návratu do zjednotenia sa s prabytím. Toto zjednotenie sa má uskutočniť cez lásku, poznávanie pravdy, pripútanie sa ku kráse, vnikanie do podstaty bytia a ničím neskalené vízie toho, čo nemožno dosiahnuť diskurzívnym poznaním, ale len bezprostredným nazeraním v extáze.

pravda sa postihuje osvietením, ktoré kresťan dostáva ako požehnanie; podmienkou poznania pravdy je zbožný život a modlitba

Poznanie je moc, znamená poznanie nezávislej skutočnosti, ktorú keď poznávame pravdivo, teda v jej skutočnosti a riadime sa podľa toho, získavame nad ňou moc.

Z mojich ideí niektoré zdajú sa mi byť vrodenými, niektoré zvonka pochádzajúcimi a niektoré som sám utvoril: lebo zdá sa, iba zo samotnej mojej prirodzenosti pochádza, že rozumiem, čo je vec, pravda, myšlienka. Že teraz počujem šum, vidím slnko, cítim oheň, doteraz som odvodzoval z vecí mimo seba. A napokon Sirény, Hipogrifov a podobné si vymýšľam sám.

Ako som dostal ideu Boha : nečerpal som ju ani zo zmyslov, ani mi neprišla neočakávane, ako to býva pri ideách vnímateľných vecí, ktoré sa predkladajú; ani som si ju nevymyslel, veď jej nemôžem nič ani ubrať ani pridať; a tak ostáva pripustiť, že mi je vrodená, ako mi je vrodená aj idea vlastného ja.

Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote.

Pretože ľudia nachádzajú v sebe i mimo seba nemálo prostriedkov, ktoré do značnej miery prispievajú k ich prospechu (ako napríklad oči k videniu, zuby ku kúsaniu, rastliny a zvieratá k výžive, slnko na svetlo, more k výžive ryb apod.) usúdili, že všetky veci v prírode možno považovať za prostriedky prispievajúce k ich prospechu.

..mnohé veci postihujeme a vytvárame si všeobecné pojmy:
1) z jednotlivých vecí, ktoré zmysly predstavujú nášmu rozumu ako skreslené, konfúzne a neusporiadané, a preto zvyčajne nazývam také vnemy poznaním z neistej skúsenosti
2) zo znakov, napr. po počutí, alebo prečítaní niektorých slov sa rozpamätáme na veci a vytvrárame si o nich nejaké idey podobné tým, prostredníctvom ktorých si veci predstavujeme.
Obidva tieto spôsoby uvažovania o veciach budem ďalej nazývať poznaním prvého druhu, domnienkou, či predstavovaním.
3) Napokon z toho, že máme spoločné pojmy a adekvátne idey vlastností vecí, tento spôsob budem volať rozumom a poznaním druhého druhu.
Okrem týchto dvoch druhov poznania, ako to ďalej ukážem, existuje ešte tretí, ktorý budeme volať intuitívnym vedením. Tento druh poznania postupuje od adekvátnej idey formálnej esencie niektorých atribútov boha k adekvátnemu poznaniu esencie vecí. (Pozn. vydavateľa - Myslí sa dedukcia, ktorá vychádza z jasnej a zreťeľnej idey boha , obsiahnutej v ľudskej mysli a dospieva až k poznaniu základných vlastností vecí.

Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe.

Nepociťujeme a nevnímame nijaké iné jednotlivé veci okrem tela a modov myslenia.

Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.

Treba prekonať metodologickú rozkúskovanosť tých ktorí "o všetkom diskutujú logicky, fyzikálne, eticky a teologicky" ale nehľadajú pravdu, ktorá má vychádzať " zo súvislej a veľkej knihy či prameňa prírody, čiže sveta, zo skúmania zdravého rozumu čiže myslenia a napokon z nevyčerpateľnej knihy samého Boha"

Z hľadiska pôvodu rozlišujeme 2 druhy ideí:

1.) zmyslové vnemy – pochádzajú zo styku našich zmyslov s vonkajším svetom = ( „ sensations“ ) = vlastnosti vecí

2.) reflexie – pochádzajú z pozorovania našich vnútorných duševných stavov, aktov

Z hľadiska zložitosti rozlišujeme idey

1.) jednoduché – sú empirického charakteru; sú to pocity a vnemy bezprostredne získané zmyslovou skúsenosťou ( sú to základné dáta nášho vedomia )

2.) zložené – vznikajú v procese aktivity nášho vedomia, ktorá spočíva najmä v združovaní ( spájaní, asociácií ) ideí podľa podobnosti priestorovej či časovej priľahlosti

Rozum k obsahu pôvodných ideí nič nové ( čo nebolo v skúsenosti ) nepridáva, len zovšeobecňuje a usporadúva empirický materiál do podoby pojmov ( najvšeobecnejšie sú filozofické pojmy ) = pojem SUBSTANCIA

Podľa toho do akej miery obsah našich ideí verne odráža vlastnosti, „ kvality“ vonkajšieho sveta a nakoľko je závislý od nášho vedomia - rozlišujeme:

1.) primárne kvality – sú adekvátnym odrazom vlastností vonkajšieho sveta v našom vedomí, ide o geometrické a mechanické vlastnosti objektov → rozmer, tvar, pohybový stav

2.) sekundárne kvality – väčšina vlastnosti – napr. farby, vône, pocity tepla či chladu → nevyjadrujú objektívny stav vecí, ale sú výsledkom interakcie vlastností vecí a schopnosti našich zmyslov vnímať ich ( tieto vlastnosti nemôžeme pripísať samotným veciam, pretože vznikajú až v procese vnímania ) ⇒ PROBLÉM SUBJEKTU

Naša súdnosť sa zakladá na dvoch princípoch - na princípe protikladu (pokladáme za klamné to, čo ho obsahuje) a na princípe dostatočného dôvodu (nemôže byť pokladaná žiadna skutočnosť za pravdivú, či existujúcu, žiadne tvrdenie za správne, ak nie je dostatočného dôvodu, prečo je to tak a nie inak.

Kazde teleso pocituje vsetko, co sa dejej vo vesmire, co sa stalo i stane. Lenze dusa vie citat v sebe iba to co sa jej zretelne predstavuje. Nevie rozvinut vsetky svoje zahyby, lebo siahaju do nekonecna. V najmensej casti hmoty je cely svet stvoreni, zivokov, zivocichov...

Ďalej sa musí nutne priznať, že percepciu [= vnem, predstavu] a to, čo na nej závisí, nemožno vysvetliť z mechanických príčin, t.j. z tvarov a pohybov /t.j. z fyzicko-empirických příčinných súvislostí. Keby sme si mysleli nejaký stroj, ktorý by bol zariadený tak,že by dokázal myslieť, vnímať a percipovat, mohli by sme si ho pri zachovaní týchto vzťahov predstaviť zväčšený tak, že by sme do neho mohli vstúpiť ako do nejakého mlyna. Za tohto predpokladu, keď by sme si potom prezerali jeho vnútrajšok, nenašli by sme v ňom nič než kusy, ktoré do sebe narážajú, nikdy však niečo, z čoho by sa dala vysvetliť percepcia..

Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch okrem rozumu samotného, jeho poznávacích schopností a vrodených ideí.

Je všeobecnou zásadou, ze celkovo nijaké predmenty nemajú objaviteľné súvislosti a že všelijaké závery, ktoré dokážeme robiť z jedného na druhý, sú založené iba na našej skúsenosti ich stáleho a pravidelného združenia..

Doteraz sa predpokladalo, ze nase poznanie sa musí riadiť vecami... skúsme teda, či nepokročíme ďalej za predpokladu, že predmety sa musia riadiť podľa nášho poznania.

Vobec nemožno pochybovať o tom, že celé naše poznanie sa začína skúsenosťou......predsa to ešte neznamená, že celé pramení zo skúsenosti.

Existuje aj poznanie nezávislé na skúsenosti?......Kant je presvedčený, že existuje a nazýva ho apriórnym.

Empirické poznanie je vždy získané čistým rozumom myslí Kant rozum využívajúci čisté poznatky, tzn. také, ktoré nevychádzajú zo zmyslovosti, teda poznatky a priori.Ako teda môžeme odlíšiť čisté poznávanie od empirického? Čisté poznanie – mimo empírie – je také poznanie, ktoré spĺňa dve základné požiadavky: nevyhnutnosť a všeobecnosť. Čistý rozum je rozum, ktorý obsahuje princípy poznania a priori. Čistý rozum obsahuje kritické poznatky, t. j. také, do ktorých nie je primiešané nič zo skúsenosti. V transcendentálnej estetike prichodí nám teda predovšetkým izolovať zmyslovosť, a to tak, že oddelíme všetko, čo myslí um svojimi pojmami, aby ostalo iba empirické nazeranie. Potom oddelíme od nej všetko pocitové, aby ostalo iba čisté nazeranie a číra forma javov, t. j. jediné, čo môže zmyslovosť apriórne poskytnúť. Pri tomto skúmaní zistíme, že existujú dve čisté formy zmyslového nazerania ako princípy apriórneho poznania, priestor a čas.

Ako je možná metafyzika ako veda? (zákl. otázka Kritiky čistého rozumu)...Všetky teoretické rozumové vedy obsahujú syntetické apriórne súdy ako princípy.

Nie objekt tvorí subjekt, ale subjekt si tvorí objekt. Pôvodný objekt (vec osebe) však nezaniká, lebo poskytuje aj naďalej subjektu materiál, z ktorého si on tvorí svet, pretože ho nemôže vytvoriť zo seba alebo z ničoho.

Musíme ostro rozlíšiť medzi zmyslovým poznávaním vecí ako sa nám javia (Phaenomena) a poznávaním vecí ako sú samy osebe (Noumena),pomocou rozumu.

Nepoznávame vec ako takú, ale iba jej prejav, to, čo je pre nás. Prejav veci je to, čo kognitívny subjekt rozpoznáva ako objekt, pomocu náhľadov (vnemov) prichádzajúcich cez zmysly. Najvšeobecnejšie pravidlá, ktoré platia pre veci, ako ich poznáme, sú štruktúry vnímania a chápania, a nie ontologické princípy založené na bytí. Človek teda rozpoznáva na základe svojich vlastných poznávacích schopností a nevie, či tieto vedomosti majú skutočne náprotivok vo vonkajšom svete.

Všetko poznávanie vychádza z pôsobenia toho, čo je pozorované na pozorovateľa, z pôvodného a nezávislého konania pozorovaného, ktoré potom pozorovateľ sebe vlastným spôsobom vníma, sumarizuje a chápe. Keby sa prúdy svetla nedotýkali vášho zmyslového orgánu - čo sa deje úplne bez vašeho pričinenia - ak by najmenšie častice telies neovplyvňovali končeky vašich prstov mechanicky ani chemicky, ak gravitačný tlak nevykazoval odpor a hranice vašej sily, takže by ste sa na nič nepozerali a nič nevnímali a to, na čo sa pozeráte a vnímate, nie je podstata vecí, ale ich pôsobenie na vás.

K poznaniu Večného nevedie žiaden návod, vyučovanie či niečo také, ale iba odhliadnutie od všetkého náhodného, telesného, od sveta javov.

Ideálno nie je nič iného, než materiálno prenesené do ľudskej hlavy a v nej pretvorené.

Keby si myslenie takto nepretváralo svet na veci, na čosi rovné sebe samému, nebolo by ničoho, čo by sa dalo nazvať poznaním.... Protikladom tohto sveta fenoménov nie je pravý svet (teda nadpozemský, nebeský, náboženský (T.M)), ale beztvarý, neformovateľný svet chaosu zmyslových zážitkov - teda iný druh fenoménov, pre nás nepoznateľný.

Načo dal Boh človeku zjavenú pravdu? Urobil by niečo nadbytočné? Človek nevie sám od seba, čo je dobré a čo je zlé, preto mu zjavil Boh svoju vôľu.

Úlohou poznání je, z gnozeologicky infinitní (nekonečně rozsáhlé a hluboké) reality člověku získat její kognitivní (znalostní, poznatkový) model, obsahující konečné množství informace. Pro tento účel musí tedy existovat filtr provádějící selekci a tak redukci informace. Je jím vágnost, s níž při poznávání vnímáme a pak si pamatujeme informaci o reálném světě. Některé s menší vágností, jiné s větší, podle vzdálenosti od centra člověkem (během poznávání) zaujaté pozornosti. Exaktní věda, která se potřebuje vágnosti zbavit, používá uměle vytvořený filtr Newtonův..

Verime viac ako sme schopni dokazat a vieme viac ako sme schopni vypovedat.

Odraz objektu v subjekte je verný, mechanický, zrkadlový a teda dokonalý. Zároveň však teória odrazu uznáva, že obraz môže byť skreslený, špecifický, subjektívne podmienený, čiže nedokonalý. Protirečenie medzi tézou dokonalého a tézou nedokonalého odrazu objektu v subjekte sa rieši za pomoci tézy zrniek absolútnej pravdy. Tieto zrnká sú dokonalým odrazom častí skutočnosti, z ktorých si potom skladáme úplný mozaikovitý zrkadlový obraz celej skutočnosti. Správnosť ich poskladania zaručuje prax. Čo v praxi funguje, je poskladané správne a teda dokonale odráža skutočnosť. Prax je kritériom pravdy. Korešpondenčné kritérium pravdy rozhoduje o pravdivosti zrniek absolútnej pravdy, koherentnosť ich poskladania zaručuje prax.

Ide o čosi podobné laickému ovládaniu súčasných elektronických strojov a prístrojov, ktorých dejom nerozumieme, ale ich ovládame. Pohybujeme sa len v žitej skutočnosti, ale našli sme úspešnú metódu diskusie s vonkajšou skutočnosťou, lebo ľudskej reči nerozume. Veď sme s ňou spojení, sme z nej, v nej a aj s ňou.... kto hľadá, nájde, lebo hľadá len doma, vo svojom.

Sme prvými tvormi, ktoré dokážu byť kompetentné vďaka rozumeniu. Hoci vo veľa prípadoch sme aj my kompetentní bez toho aby sme rozumeli. / We are first beeing, what can be competent with comprehension. Although in most cases we are also competent without comprehension.

Vnútri v každom z nás sídli ako iskrička hodnota duchovného charakteru, hodnota svetelnosti, ktorú my máme za povinnosť rozkresávať, aby ten ohníček v nás sa rozrástol, pretože len tým spůsobom poznávame. Poznanie v našej tradícii indoeurópskej je niečím úplne iným než poznanie v tej tradícii materialisticko - západnej, pretože poznanie je rozpomínanie sa, ten puruša v nás všetko vie, je čiastočka dokonalosti úplného poznania, ale pretože je maličká ututlaná, nie je pestovaná, nie je rozhorená do veľkého plameňa, tak my proste spíme, my nieč nevieme. Ale keď pestujeme túto iskričku, keď ten oheň nechávame v sebe plápolať, a zväčšovať tak dôjde k procesu keď on zväčšuje priestor svetla , zaháňa temnotu a ako zväčšuej priestor, tak naraz sa zjavuje permanentný proces poznania, aha efekt, keď naraz to čo sme skôr nevideli, ako keď vezmeme baterku a ste niekde vo tme a rosvietite ju, tak naraz vidíte, aha konár, aha cvrček ako kameň...tak takto naša tradícia pozerá na poznanie. T.j. poznanie nie je žiadna logická, matematicko konštruktívna stavebná záležitosť, ale je to rozpomínanie sa, je to rozhorenie svetla v nás, ktoré začína osvetľovať stále väčší a väčší priestor a súvislosti a tým začíname zrazu chápať.

Slávny zadoček na obzore - Spoznáte, ktorej tenistke patria tieto krivky? - To filozof nemusí vedieť. To nie je vedenie.

Jazykové obrazy sú teoretické konštrukcie tvorené na bázi doterajšej skúsenosti, na ktorých je možné rozvíjať i ďalšie neskúsenostné ideje ako na modeloch.

Nezávislá skutočnosť je ako (kantova) vec osebe - nemôžeme ju poznať.

Mythos je bytostne ľudský spôsob prežívania sveta v určitej fázi evolúcie vedomia, je prameňom jeho inšpirácie. Inspiratio znamená vdýchnutie, božské vnuknutie. Inšpirácia je cestou komunikácie duše a Kozmu.

Inšpirácia je posolstvom z hlbín podvedomia, ktoré sa ako Afrodité Anadyomené vynoruje na hladinu nášho vonkajšieho vedomia. Nevedomá stránka duše oslovuje vedomie prostredníctvom obrazov disponujúcich mocnou silou univerzality.

My ľudia telesní hľadíme v našich úvahách o povahe bytia zdola nahor. Náš pohľad nedohliadne za horizont stvorenia... Jediná je cesta stvorenia i poznania. Nahor sa nedá ísť inou cestou než tou, ktorá bola vydláždená kozmogenézou.... Takto vzniká mythos.

Milovať a poznať je takmer to isté, lebo človeka, ktorého máme radšej aj lepšie poznáme.

Kto začína poznávať, prestáva milovať.

Ak Boh vytvára v nás vnemy existujúcich vecí, tak načo je vlastne dobrá nezávislá existencia vecí - nemožno ju vynechať?

Človek, ktorý uvažuje je „pohltený“ tým, o čom uvažuje; a „poznávajúci subjekt„ sa stráca sám v objekte, ktorý je poznávaný. Uvažovanie odhaľuje objekt, nie subjekt.

Poznávanie rovnakého rovnakým alebo toho istého tým istým je vyššie poznávanie ako je tá logika, inštancia, druh a rod, tzn. súdenie, úsudok a súdy a to je potom bránou k tej filozofii comunio, tíšíne, k tomu že viem žiť (osamote?)

Telesá poznávame telesom, teda svojím telom. Človeka poznávame človekom a boha poznávame bohom (v nás).

Jedno z prvých slov, ktoré sa dieťa naučí je "Prečo?". Nikto mu nepovedal, že všetko má svoju príčinu a predsa sa pýta po príčine. Kategória príčiny je človeku vrodená.

Ďaľšie kategórie ,čisté pojmy, ktoré môžeme použiť na všetko a sú tiež vrodené sú kvalita a kvantita. Ak ideme napr. do reštaurácie a pri odchode povieme : "Kvantita bola dostatočná, som sýty, ale kvalita bola slabá" alebo naopak "Kvalita bola dobrá ale bolo toho málo, ešte mám hlad".

Čistý rozum, ako to definoval Kant vo svojej kritike čistého rozumu pozostáva z čistých pojmov (vrodených, nezaťažených skúsenosťou), inak kategórií (substancia, príčina, kvalita, kvantita, čas, priestor..). To je ten rozum, ktorý máme všetci spoločný. (ad Immanuel Kant)

Údaje, informácie, vedomosti a múdrosť sú úzko spojené pojmy, ale každý z nich má svoju vlastnú rolu vo vzťahu k druhému a každý pojem má svoj vlastný význam. Podľa všeobecného názoru sa údaje zhromažďujú a analyzujú; údaje sa stávajú informáciami vhodnými na prijímanie rozhodnutí, až keď sú nejakým spôsobom analyzované. [8] Dá sa povedať, že miera, do akej je súbor údajov pre niekoho informačný, závisí od toho, do akej miery je to pre danú osobu neočakávané. Množstvo informácií obsiahnutých v dátovom toku možno charakterizovať jeho Shannonovou entropiou.

Poznanie je porozumenie založené na rozsiahlych skúsenostiach s informáciami o predmete. Napríklad výška Mount Everestu sa všeobecne považuje za údaj. Výšku je možné presne zmerať výškomerom a vložiť do databázy. Tieto údaje môžu byť obsiahnuté v knihe spolu s ďalšími údajmi o Mount Evereste, ktoré popisujú horu spôsobom užitočným pre tých, ktorí sa chcú rozhodnúť o najlepšej metóde na jej výstup. Pochopenie založené na skúsenostiach s výstupom na hory, ktoré by mohlo ľuďom poradiť pri ceste na vrchol Mount Everestu, sa dá považovať za „poznanie“. Praktické stúpanie na vrchol Mount Everestu založené na tomto poznaní možno považovať za „múdrosť“.

Predstavme si maximalne opatrneho cloveka, ktory sa rozhodol spoznat pivo prv nez ho vypije. Moze ho studovat z hladiska chemie a jeho chemickeho posobenia na neuroreceptory. Moze pozorovat ucinky piva na druhych ludi, bezprostredne veselost, vracanie, tackanie, okno ci dlhodobe, cervenost nosa, cirhoza pecene, demencia. Moze studovat jeho vyrobu, sam skusit vyrobit, poznat suroviny, ich chemicku premenu. Moze studovat historiu vyroby piva, zmeny jeho kvality. Môžme povedať, že vie čo je pivo? A keď k indiánom prišiel biely muž menom red fox a jeden deň ich opil alkoholom, zistili v ten deň, čo je alkohol?

Alfou a omegou vedy sú predikcie.
- Začína sa s výrokmi o pozorovaní, ktoré zahrňujú priestorové a časové určenia.
- Hovorenie samé je priestorovo-temporálne zreťazenie.
- Pomocou výrokov o pozorovaní formulujeme zákony - nie na základe logiky. Ak sa formuluje výrok,
- Ak sa formuluje výrok, porovnáva sa s celkom jestvujúcich výrokov. Ak korešponduje - zahrnie sa medzi ne. Ak nekorešponduje - označí sa ako nepravdivý, alebo sa pozmení doterajší komplex výrokov.

Človek nepoznáva nič čo nemiluje

Každá veľká láska je dcérou veľkého poznania

Láska činí slepým, k poznaniu je nutná zdržanlivosť.

Vzdelanie je práca na pracujúcom.

V dnes už klasickom experimente umiestnil 8 holubov do operantného boxu, kde dostávali jedlo každých 15 sekúnd . Holuby sú aktívne vtáky, takže každý z nich v momente, keď do kŕmidla spadla potrava, niečo robil. Skinner si všimol, že zvieratá spojili prísun potravy, teda posilnenie, s aktivitou, ktorú vykonávali tesne pred tým, než k nemu došlo. Frekvencia tejto aktivity sa potom zreteľne zvýšila. Napríklad jeden z holubov začal nápadne často kývať hlavou hore a dole, iný otáčal hlavu dozadu a dopredu, ďalší sa točil namieste. Na základe výsledku tohto pokusu Skinner dospel k záveru, že náhodným posilnením sa dajú vysvetliť rôzne druhy poverčivého správania, ktorým sa ľudia pokúšajú privolať ’zážitky’ úspechu.

Keby bol len miestny pohyb, a nie zmena vlastností, mohli by sme hádam povedať aké sú veci, čo sa pohybujú a tečú... Kedže však ani v tom niet stálosti, že tečúce tečie ako biele, ale aj v tom je zmena, čiže aj sama vlastnosť, belosť je v toku a mení sa na inú farbu, či možno vôbec uviesť farbu, podľa ktorej by sa dala vec správne pomenovať, aby sa dalo o nej povedať, že je nehybná, pokiaľ ide o túto stránku? ...Nedá sa teda hovoriť o videní ani o nijakom vnímaní... a kedže vedenie je vnímanie... Vedenie je toľko ako nevedenie.

V našom tele, v našich bunkách a hlavne v kostiach a krvi je nahromadené a uložené poznanie (genetická informácia v 80 mld bunkách), ktoré toltéci volali spiace alebo tiché poznanie, a v tranze sa môžeme k tomu vedeniu dostať.

Žiadny duchovný učiteľ vás nikdy nič nenaučí, ale povie : všetko je vo vás uložené, stačí to iba objaviť. A tiež sa treba odnaučiť, to čo vás naučili.