Citáty filozofov

Čo je poznanie?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	----	Benedictus de Spinoza : Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné.	----	Benedictus de Spinoza : Idea, ktorá utvára formálne bytie ľuskej mysle, nie je jednoduchá, ale sa skladá z veľmi mnohých ideí.
----
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	----	Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo.	----	Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
----
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	----	Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.	----	Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
----
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	----	Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ poznáva samo ľudské telo a vie o jeho existencii iba prostredníctvom ideí stavov, ktoré telo podstupuje.	----	Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.
----
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	----	Benedictus de Spinoza : Táto idea mysle je jedno s mysľou takisto, ako je jedno myseľ a telo.	----	Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ postihuje nielen stavy tela, ale aj idey týchto stavov.
----
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	----	Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ postihuje nielen stavy tela, ale aj idey týchto stavov.	----	Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.
----
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	----	Benedictus de Spinoza : To, čo je všetkým veciam spoločné a čo je rovnako v časti i v celku, nemožno chápať inak než adekvátne.	----	Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.
----
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	----	Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo nenávidí, zanikne, pocíti radosť.
----
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	----	Benedictus de Spinoza : Afekt možno zoslabiť a odstrániť iba opačným a silnejším afektom, ako je ten, ktorý má byť obmedzený.	----	Benedictus de Spinoza : Pravdivé poznanie dobra a zla nemôže oslabiť nijaký afekt, pokiaľ je pravdivé, ale len pokiaľ sa chápe ako afekt.
----
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	----	Benedictus de Spinoza : Neexistuje nijaký stav tela, o ktorom by sme si nemohli utvoriť nejaký jasný a presný pojem.	----	Benedictus de Spinoza : Myseľ môže spôsobiť, aby sa všetky stavy tela čiže predstavy vecí vzťahovali na ideu boha.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.
O
	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	Benedictus de Spinoza : Usporiadanie a vzájomná súvislosť ideí je taká istá ako usporiadanie a vzájomná súvislosť vecí.	Benedictus de Spinoza : Boh je príčinou idey jednotlivej, skutočne existujúcej veci, nie pokiaľ je nekonečný, ale pokiaľ sa chápe tak, že v ňom pôsobí iná idea jednotlivej skutočne existujúcej veci, ktorej príčinou je tiež boh, pokiaľ v ňom pôsobí nejaká tretia idea a tak donekonečna.
O
	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo vyplýva z absolútnej prirodzenosti niektorého atribútu boha, muselo existovať vždy a nekonečne, čiže je práve na základe tohto atribútu večné a nekonečné.	Benedictus de Spinoza : Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe.	Benedictus de Spinoza : Nijaká jednotlivina alebo nijaká vec, ktorá je konečná a má determinovanú existenciu, nemôže existovať ani byť determinovaná na činnosť, ak nie je determinovaná na existenciu a činnosť inou príčinou, ktorá je takisto konečná a má determinovanú existenciu. A zasa ani táto príčina nemôže existovať ani byť determinovaná na činnosť, ak nie je determinovaná na existenciu a činnosť inou príčinou, ktorá je práve taká konečná a má determinovanú existenciu, a tak ďalej do nekonečna.

Zdroj: B.Spinoza: Etika,2P12