A vobec, vsetko co jestvuje, ma vraj nejake poznanie.

Vnímanie a myslenie nazýva totiž tým istým.

Pokiaľ ľudia žijú nekriticky v každodennej skúsenosti, žijú vo svete zdania (jaskyne) a nevedia nič o vlastnom bytí. Filozofia oslobodzuje človeka z jaskyne zdania a privádza ho ku slnku pravdy. Tým je dané rozlíšenie medzi púhym zdaním a pravým bytím.

Ak máme spoločnú schopnosť myslieť, máme spoločný aj rozum, skrze ktorý sme rozumnými tvormi. Ak je tento rozum spoločný, tak aj ten, ktorý nám nariaďuje, čo treba robiť a čo nie. Ak toto pripustíme, aj zákon je spoločný, a ak zákon, sme občanmi. Ak sme občanmi, tak nám všetkým prináleží akési občianstvo, a ak toto pripustíme, svet je ako štát. A či azda môže niekto povedať, že celému ľudskému pokoleniu prináleží nejaký iný štát?

Myseľ je to, čím človek ovláda svoje telo /Človeka nestotožnuje s mysľou/. Myseľ je iba skladisko myšlienok, kt. srdce načerpá z enegie bytia.

Keď napríklad vojak uvidí v piesku konské stopy, z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o jazdcovi a od neho na myšlienku o vojne atď. Naproti tomu roľník z myšlienky na koňa prejde na myšlienku o pluhu, poli, atď.

Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.

Myseľ si môže predstaviť a spomínať si na minulé veci len pokiaľ trvá telo.

Myseľ = Mlyn, ktorý sám osebe nevyrobí múku. Iba za predpokladu, že tam dovezieme zrno.

Máme v sebe dve schopnosti (pasívne sily) - telesnú citlivosť (schopnosť prijímať dojmy) a pamäť (schopnosť uchovávať pocit).

Pociťovanie samo produkuje všetky naše myšlienky. Myslieť znamená (znovu) pociťovať.

..rozum je účelná činnosť.

Činnosť rozkladu je silou a prácou umu, najpodivuhodnejšej a najväčšej, alebo skôr absolútnej moci.

Myslieť znamená mať myšlienky. Ale až tým, že sa prúd vedomia rozdelí do určitých, jednotlivých nespojitých predstáv, dá sa s nimi operovať, t.j dajú sa myslieť. Určité, jednotlivé predstavy sú však možné iba vtedy, ak sa označia menom - strom, lev atď.... mená sú tým, čo myslíme.

Myslenie je vzťahové, žiadna myšlienka nevie vyjadriť viac ako vzťahy... Intelekt je určený iba skrze a pre narábanie s javmi, a vedie nás k nezmyslom, ak sa snažíme ho použiť na niečo čo ide za veci ako sa nám javia.

Idea je prvým štádiom činu, čin je posledným štádiom idey.

Formy myslenia ako myslenie v priestore a čase, alebo pojmy kvantity a príčiny, ktoré Kant pokladá za vrodené, sú iba inštiktívnymi spôsobmi myslenia; a ako inštinkty boli pomaly získavané v priebehu evolúcie ľudskej rasy a sú dedené indivíduom, ktorému sú vrodené.

Keby si myslenie takto nepretváralo svet na veci, na čosi rovné sebe samému, nebolo by ničoho, čo by sa dalo nazvať poznaním.... Protikladom tohto sveta fenoménov nie je pravý svet (teda nadpozemský, nebeský, náboženský (T.M)), ale beztvarý, neformovateľný svet chaosu zmyslových zážitkov - teda iný druh fenoménov, pre nás nepoznateľný.

Myslenie je neodvoditeľné, taktiež pocity: tým však ešte ani zďaleka nie je dokázané ako pôvodné alebo osebe súcne! Len sa konštatuje, že sa nemôžeme dostať zaň, pretože nemáme nič iné než myslenie a pociťovanie.

Mozeme povedat, ze myslenie je v podstate činnosťou operovania so znakmi. Táto činnosť je vykonávaná rukou, keď myslíme prostredníctvom písania, ustami a hrtanom, ak myslíme prostredníctvom hovorenia, a keď myslíme tým, že si predstavujeme znaky alebo obrazy, nemôžem ti uviesť nijakého činiteľa, ktorý myslí. Ak potom povieš, že myseľ myslí, upozorňujem ťa, že používaš metaforu..že v tomto prípade je myseľ činiteľom v inom zmysle než je ten, v ktorom možno o ruke povedať, že je činiteľom písania.

Adekvátna teória mysle musí dať do vzájomného vzťahu 3 zdanlivo nesúvisiace veci. Funkcionálnu organizáciu, fyzikálnu konštitúciu a subjektívne javenie. Pokrok v prvých dvoch oblastiach vďačí vynechaniu subjektu a skúmaniu iba objektívnych časovo-priesorových vlastností. Na skúmanie mysľe to ale nestačí. Intuitívne sa mi zdá, že východiskom by mohol byť spinozovský monizmus, kde sa mentálne aj fyzické budú javiť ako neúplné deskripcie zásadnejšej reality.(ad Benedictus de Spinoza)

Myslieť znamená hovno vedieť. Tragédiou je, že najviac myslia tí, ktorí toho najmenej vedia.

Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach.

Myslenie je urcity pohyb tela.

Vedomé myslenie môže byť založené na súkromnom rozprávaní sa samého so sebou.Podľa psychológa Juliana Jaynesa (The Origin of Consciousness in the Breakdown of the Bicameral Mind (1976)) – s ktorým súhlasí aj filozof Daniel Dennett – je možné, že naši pradávni predkovia používajúci jazyk, si neboli skutočne vedomí. Ich reč bola skôr štýlom komunikácie počítačov. Určite to nie je vedomá komunikácia. Keď mal náš predok problém, mohol „požiadať“ o pomoc a niekto ho mohol počuť. Vďaka tomu si vypestovali návyk žiadať o pomoc či klásť otázky. V časoch tejto primitívnej komunikácie mohli riešiť určité problémy položením otázky, ktorú síce neadresovali nikomu konkrétnemu, no mohol im odpovedať ktokoľvek, kto bol nablízku. Jedného dňa však nejaký pračlovek položil otázku a naokolo nebol nikto, kto by ho mohol počuť. On ale svoju otázku počul, začal vymýšľal odpoveď a uspel. Vlastne vytvoril komunikačné spojenie medzi dvoma časťami jeho mozgu, medzi ktorými bol problém v spojení. Jeden komponent narazil na problém a nevedel si s ním rady, druhý ho vyriešil.

Myslenie je psychicky proces smerujuci k rieseniu problemov. Problemy plynu z jednoduchych klasifikacii /Co je to/, rozhodovania /kam ist/ pripadne zostavovanie a testovanie komplexnych planov cinnosti /Ako to urobit/

Myslenie je prúd asociácií. Jednym sposobom myslenia je prúd myšlienok, ktoré počujeme v duchu. Druhym sposobom myslenia je prud obrazov, ktore vidime v duchu

Myslenie je manipulacia s pojmami. Myslenie je zalozene na vztahoch medzi pojmami. Pomy tvoria surovy material, s ktorym sa manipuluje a kombinuje /induktivne, deduktivne/ v priebehu myslienkoveho procesu.

delenie na racionálne a nejaké mystické, iracionálne vo výkone našej mysle, či mysle iných zvierat je dokázateľne a definitívne antropocentrický nezmysel. Nič také v mozgu nemáme. Čo však máme je, že podstatná časť rozhodovacích procesov je nevedomá.

Naša myseľ je ako pohár čistej vody. Ak do vody pridáte soľ, stane sa slanou; ak pridáte cukor, stane sa sladkou; ak pridáte výkaly, budú z nej splašky. Voda je však pôvodne čistá. Žiadne myslenie, čistá myseľ. Čistá myseľ, žiadny problém.

Filozofia (myslenie) je kladenie si otazok a hladanie odpovedi na ne. Je dobre mat odpovede na vsetky otazky. Kto sa chce hrat na mudreho, musí mať pripravené odpovede na všetky otázky

Necítime to, že v našej hlave milióny neutrónov počítajú pravdepodobnosti prežitia a reprodukcie, a tak sa mylne domnievame, že náš strach z hadov, náš výber sexuálneho partnera, alebo naše názory o Európskej únii sú výsledkom nejakej mysterióznej slobodnej vôle.

Myslenie je výpočet.