![]() Guatama Buddha (-563) | V Reči o pravom poznaní nachádzame troch hlavných predstaviteľov skupiny mentálnych formácií: zámer (četaná), zmyslový kontakt (phassa) a pozornosť (manasikára). |
..nejestvujúce nemôžeš ani poznať (pretože to nie je možné), ani vysloviť, lebo myslenie a bytie je to isté. | ![]() Parmenides (-540) |
..Myslenie však a to, čo myslíme, je to isté. Myslenie totiž nemôžeš nájsť bez jestvujúceho, v ktorom je myslenie vyjadrené. Lebo mimo jestvujúceho nič nie je... | ![]() Parmenides (-540) |
![]() Demokritos z Abdér (-460) | Duša nemá časti a nemá viac mohutností. Myslenie je totiž totožné so zmyslovým vnímaním, obe možno odvodiť z jednej mohutnosti. |
![]() Aurelius Augustinus (354) | Myslenie je zhrnutie toho, čo bolo v pamäti rozptýlene a neusporiadané, aby to bolo pripravené pre prípadné použitie. |
Myseľ je to, čím človek ovláda svoje telo /Človeka nestotožnuje s mysľou/. Myseľ je iba skladisko myšlienok, kt. srdce načerpá z enegie bytia. | ![]() Zhu Xi (1130) |
![]() Thomas Hobbes (1588) | Kazde uvazovanie sa redukuje na dve myslienkove operacie, a to scitanie a odcitanie. |
Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) & asocianizmus |
Myseľ si môže predstaviť a spomínať si na minulé veci len pokiaľ trvá telo. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
![]() John Locke (1632) & asocianizmus | Myšlienkové asociácie založené na náhode alebo zvyku (pasívne sa posilňujúce opakovaním) môžu byť koreňom šialenstva. |
Idey, ktoré chápeme pri vnímaní a vedení, nie sú v skutočnosti idey v našej mysli, ale idey v božej mysli a my máme cez osvietenie k týmto ideám prístup. | ![]() Nicolas Malebranche (1638) & iluminacionizmus |
![]() Gottfried Wilhelm Leibniz (1646) | Myseľ = Mlyn, ktorý sám osebe nevyrobí múku. Iba za predpokladu, že tam dovezieme zrno. |
Hmota je citlivá, má schopnosť pociťovania. Myslenie samo je prejavom citlivosti vysokoorganizovanej hmoty - ľudského mozgu. | ![]() Denis Diderot (1713) & fyzikalizmus |
![]() Claude Adrien Helvétius (1715) | Máme v sebe dve schopnosti (pasívne sily) - telesnú citlivosť (schopnosť prijímať dojmy) a pamäť (schopnosť uchovávať pocit). |
![]() Claude Adrien Helvétius (1715) | Pociťovanie samo produkuje všetky naše myšlienky. Myslieť znamená (znovu) pociťovať. |
![]() Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770) | Činnosť rozkladu je silou a prácou umu, najpodivuhodnejšej a najväčšej, alebo skôr absolútnej moci. |
To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=materia) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie. | ![]() Arthur Schopenhauer (1788) |
Premyslieť si môže človek len to,čo pozná - preto sa má niečomu naučit, ale vie len to , čo premyslel. | ![]() Arthur Schopenhauer (1788) |
![]() Sigmund Freud (1856) | Myslenie je pokusné konanie s malými množstvami energie, podobné posúvaniu malých figúrok na mape, predtým ako generál dá rozkaz na pohyb svojich vojsk. |
![]() Daniel Dennett (1942) | Myslenie je evolucia mémov - thinking tools. Pojmy su výsledom kulturnej evolucie. Nikto ich nemusí vymysliet. |
Myslieť znamená hovno vedieť. Tragédiou je, že najviac myslia tí, ktorí toho najmenej vedia. | ![]() Niekto (2019) |
Človek je algoritmus. Emócie sú výsledky algoritmu vypočítavajúceho pravdepodobnosť úspechu nejakého podujatia - odvaha alebo strach. | ![]() Niekto (2019) |
Myslenie je prúd asociácií. Jednym sposobom myslenia je prúd myšlienok, ktoré počujeme v duchu. Druhym sposobom myslenia je prud obrazov, ktore vidime v duchu | ![]() Niekto (2019) |
Filozofia (myslenie) je kladenie si otazok a hladanie odpovedi na ne. Je dobre mat odpovede na vsetky otazky. Kto sa chce hrat na mudreho, musí mať pripravené odpovede na všetky otázky | ![]() Niekto (2019) |