Nadotázky: Čo je poznanie?  
Ako môžu slová vystihovať realitu?
Podotázky: Pokiaľ možno ísť v alegorickom výklade biblie?  Čo je to literatúra?  natural kind terms express the essence of the objects they name and words are appropriate to their referents insofar as they describe what their referents are. | ![]() Platon (pov. Aristokles) (-427) |
![]() Aristoteles (-384) | Meno je hlas, ktorý má význam podľa dohody (nie od prírody). Súd = niečo niečomu pričítame, (kladný) alebo niečo niečomu odopierame (záporný). Sloveso spoluznačí čas |
Rad a spojitost idei je totozna s radom a spojitostou veci./ Ordo et connexio idearum idem est ac ordo et connexion rerum. | ![]() Benedictus de Spinoza (1632) |
![]() Gottfried Wilhelm Leibniz (1646) | Medzi našim myslením a zákonitosťami vonkajšieho sveta existuje predzjednaná harmónia. |
![]() Immanuel Kant (1724) | Doteraz sa predpokladalo, ze nase poznanie sa musí riadiť vecami... skúsme teda, či nepokročíme ďalej za predpokladu, že predmety sa musia riadiť podľa nášho poznania. |
![]() Arthur Schopenhauer (1788) | Ked pocujeme, netvoríme si ku každému slovu obraz v hlave. Vernuft hovorí k Vernuftu nie k Verstandu. |
![]() Arthur Schopenhauer (1788) | Pojmy sú skratky .. živá príroda-genus-família-rad-trieda-jeleň ...aby sme nemuseli nanovo poznávať každé zviera. |
![]() Arthur Schopenhauer (1788) | Predstavy nadväzujú iba jedna na druhú, pojmy bud na pojmy alebo na predstavy (vtedy ide o konkretne pojmy). |
![]() Arthur Schopenhauer (1788) | Logika je cista Vernuft-veda. Ostatné vedy vychádzajú z predstáv, matematika z apriórnych. |
Vedenie nie je priamy, praxou nesprostredkovaný obraz skutočnosti. Starý protiklad medzi bytím a poznaním treba nahradiť komplikovanejšou väzbou bytie-prax-poznanie. | ![]() Karol Marx (1818) |
![]() Friedrich Albert Lange (1828) | Nase pojmy sa neriadia predmetmi, ale predmety sa riadia pojmami. (t.j. nase pojmy vytvaraju svet) |
Čo je pravda? - pohyblivé vojsko metafor,antropomorfizmov a metonymií. (pozn.metonymia=prenesenie názvu na základe vecnej súvislosti, nie podobnosti. Pr. Plzeň-pivo) | ![]() Friedrich Nietzsche (1844) |
Ak niekto schová vec za krík a znovu ju tam najde (napr. pod pojmom cicavec nájdem ťavu)...Takto sa to má s hľadaním a nachádzaním 'pravdy' v oblasti rozumu. | ![]() Friedrich Nietzsche (1844) |
Všetky naše definície sa musia končiť nejakým ukázaním. Definovať farbu je nemožné, treba ju ukázať. | ![]() Moritz Schlick (1882) |
![]() Ludwig Wittgenstein (1889) | Realitu nemôže uchopiť jazyk (myslenie), ale iba mystické vcítenie, jedine cit. |
![]() Ludwig Wittgenstein (1889) | Forma života je ono dno jazykových hier, ono dno prúdu života, v ktorom plává lingvistický subjekt a len veľmi ťažko sa ku dnu dostáva. |
![]() Ludwig Wittgenstein (1889) | Význam slova je jeho používanie v jazyku. Otázka Čo je vlastne slovo je analogická otázke Čo je šachová figurka. |
![]() Ludwig Wittgenstein (1889) | Jazyk je súhrnom výrokov o svete. Jenoduchý výrok popisuje nejaký popisuje jednoduchý fakt. |
Usually it is uses of words, not words in themselves, that are properly called vague. | ![]() John Langshaw Austin (1911) |
![]() John Rogers Searle (1932) | Hovorenie jazykom je zapojenim sa do velmi zlozitej pravidlami riadenej formy spravania. |
Jazykové obrazy sú teoretické konštrukcie tvorené na bázi doterajšej skúsenosti, na ktorých je možné rozvíjať i ďalšie neskúsenostné ideje ako na modeloch. | ![]() Niekto (2019) |
Vztah medzi vnemom, spomienkou, predstavou, ideou, pojmom a slovom mi zatial nie je jasny | ![]() Niekto (2019) |
Mam ideu niecoho, ak viem ako sa to nieco pouziva. (napr. stolicka, pohar). nestaci mat obraz toho. | ![]() Niekto (2019) |
Rozsah pojmu je mnozina predmetov, ktoré pod danú pojem patria, obsah pojmu je súbor vlastností ktoré tieto predmety majú. | ![]() Niekto (2019) |
Významy výrazov môžu byť jednoduché (jednokrokové) alebo štrukturované (viackrokové) procedúry, ktorými identifikujeme objekty. | ![]() Niekto (2019) |
Ukázaním + abstrakciou. Ukázaním - Peter, Abstrakciou - človek,živočích,živá príroda,jestvujúcno | ![]() Niekto (2019) |
Paradox hromady: Jedno zrnko v žiadnom prípade nie je hromada ani zopár zrniek nie je hromada, al epostupným pridávaním zrniek nevedno presne kedy vznikne hromada. | ![]() Niekto (2019) |