Ke každému ze jsoucen náleží tři věci, jimiž musí vznikati vědění,čtvrtá věc pak je vědní samo a za pátou je třeba pokládati samo to, co lze opravdu poznati a co jest opravdové jsoucno Z těch věcí jedna je jméno, druhá výměr, třetí obraz, čtvrtá pak vědení......A co se týče jména,žádna věc nemá meno stálé a nic nebrání, aby to, co se teď nazýva kulaté, nebylo nazváno přímym a příme kulatým..A také o výmeru lze říci totéž; vždyť se skládá ze jmen a výrokú a proto ani při něm není nic dost pevně stáleho.

natural kind terms express the essence of the objects they name and words are appropriate to their referents insofar as they describe what their referents are.

Keď (starší) pomenovali nejakú vec a podľa mena sa k nej obrátili, videl som a zapamätal som si, že tú vec volajú tak, ako zaznelo z ich úst, keď ju chceli ukázať. Že naozaj to chceli, bolo zjavné z pohybu tela, tej prirodzenej reči všetkých národov, ktorá sa zračí z výrazu tváre, z pohybu očí, z pohybu údov a zvuku hlasu, vyjadrujúcich stav ducha, keď o niečo prosí, keď sa po niečom túži, keď sa má niečo zavrhnúť alebo urobiť. Často, počujúc slová v rozličných vetách jednako použité, pomaly som začal chápať, aké veci označujú, a môj jazyk týmito slovami povedalo to, čo som chcel.

.. vysvetlím krátko príčinu termínov nazývaných transcendentálnymi, ako sú jestvujúcno, vec, niečo atď. Tieto termíny pochádzajú z toho, že ľudské telo je schopné si pri svojej obmedzenosti súčasne zreteľne si vytvoriť len určitý počet predstáv... Ak sa tento počet prekročí, začnú tieto predstavy navzájom splývať.... Keď však predstavy v tele celkom splynú, aj myseľ si bude predstavovať všetky telesá konfúzne bez akéhokoľvek rozlišovania a bude ich chápať akosi v zmysle jedného atribútu, napríklad atribútu súcna, veci atď....Napokon z podobných príčin vznikli aj pojmy, ktoré sa volajú všeobecné, ako človek, kôň, pes atď....všetci ľudia si nevytvoria tieto pojmy tým istým spôsobom, ale každý inak podľa toho, čo najčastejšie pôsobilo na jeho telo, čo si jeho myseľ najľahšie predstaví, alebo na čo si najľahšie spomenie.Napríklad tí, ktorí častejšie s obdivom uvažovali o postave ľudí, budú názvom človek rozumieť živočícha vzpriamenej postavy; ktorí sú však zvyknutí premýšľať o inom, vytvoria si o ľuďoch inú všeobecnú predstavu, napríklad, že človek je smejúci sa živočích, dvojnohý živočích, neoperený, živočích obdarený rozumom.

Ak človek premýšľa o slove jablko, a vzápätí prejde na plod, ktorý nemá s artikulovaným zvukom nič podobné, kým spoločné majú tieto dve veci len to, že na telo toho istého človeka často pôsobili obidve tieto veci, t.j. že tento človek často počul slovo jablko a pritom videl sám plod.

Rad a spojitost idei je totozna s radom a spojitostou veci./ Ordo et connexio idearum idem est ac ordo et connexion rerum.

Možno však poviete, že hoci idey samy neexistujú mimo ducha, predsa len môžu existovať veci im podobné, ktoré sú ich kópiami alebo napodobeninami a existujú mimo myseľ v nejakej nemysliacej substancii. Na to odpoviem, že sa idea môže podobať zas len idei.

Myslieť znamená mať myšlienky. Ale až tým, že sa prúd vedomia rozdelí do určitých, jednotlivých nespojitých predstáv, dá sa s nimi operovať, t.j dajú sa myslieť. Určité, jednotlivé predstavy sú však možné iba vtedy, ak sa označia menom - strom, lev atď.... mená sú tým, čo myslíme.

Vedenie nie je priamy, praxou nesprostredkovaný obraz skutočnosti. Starý protiklad medzi bytím a poznaním treba nahradiť komplikovanejšou väzbou bytie-prax-poznanie.

Čo je pravda? - pohyblivé vojsko metafor,antropomorfizmov a metonymií. (pozn.metonymia=prenesenie názvu na základe vecnej súvislosti, nie podobnosti. Pr. Plzeň-pivo)

Ak niekto schová vec za krík a znovu ju tam najde (napr. pod pojmom cicavec nájdem ťavu)...Takto sa to má s hľadaním a nachádzaním 'pravdy' v oblasti rozumu.

Pocit pravdy - napr. ak označujeme jednu vec za červenú, druhú za studenú - človek vďaka nemu žije v určitom kľude, istote a dôslednosti. PRAVDA= NEPORUŠIŤ DANÝ PORIADOK. Človek stavia svoje jednanie pod vládu abstrakcií a nestrpí už, aby bol strhávaný náhlimi dojmamy, zovšeobecňuje ich v bezfarebné a chladné pojmy, buduje z nich pyramídový poriadok, veľkú pojmovú stavbu vyžarujúcu prísnosť a chlad vlastný matematike, nekonečne komlikovaný dom na vode, ktorý aby sa uržal je stavbou z pavúčich vlákien.

Na stavbe pojmov pracuje pôvodne jazyk- neskôr veda. (VEDA=PRÁCA NA POJMOVEJ STAVBE.) Vedec stavia svoju chyžku pri tejto stavbe, ktorá mu poskytuje ochranu pred prúdom nových metafor - mýtu, umeniu..kde každy strom môže prehovoriť a býk odvliecť pannu.

celá žitá skutočnosť je v pohybe, deje sa. Dianie však musíme v poznávaní násilne zastavovať, a to predovšetkým pojmami, aby sme o veciach mohli vôbec niečo povedať. Pojmy sú pri povrchnom pohľade stále, platia dlhodobo a robia aj viac: robia veci rovnakými, zovšeobecňujú, zjednodušujú, lebo si nevšímajú detaily, veci zatrieďujú, kategorizujú, tvoria druhy, rody, zákony. Vytvárajú z chaosu zmyslových zážitkov poriadok, usporadúvajú, sprehľadňujú, a tak nám umožňujú vo veciach sa vyznávať, narábať s nimi podľa našich potrieb, kalkulovať s nimi, využívať ich. Je to zároveň skratkovité poznávanie, ktoré nám má umožňovať rýchlo si vytvoriť o veciach prehľad.

Z pojmov ako základu zrovnakosťovania, zozákoňovania, zjednodušovania, spodstatňovania a tak ďalej vychádza teda skresľovanie a znásilňovanie žitej skutočnosti, ale užitočné, nezabúda Nietzsche často dodať.

Najprv obrazy... Potom slová, používané pre obrazy. Napokon pojmy, možné len keď sú slová - zhrnutie mnohých obrazov pod čosi nenázorné, ale počuteľné (slovo). Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu. Že slabé pocity sa kladú ako rovnaké, že sa pociťujú ako tie isté, je základný fakt.

Sila vynaliezavosti, čo vybásnila kategórie, pracovala v službe potreby, totiž istoty, rýchlej zrozumiteľnosti na základe znakov a zvukov, skracovacích prostriedkov... Mocní urobili mená vecí zákonom a najväčší umelci abstrakcie spomedzi mocných stvorili kategórie.

Všetky naše definície sa musia končiť nejakým ukázaním. Definovať farbu je nemožné, treba ju ukázať.

Zmysel vety určujeme metódou verifikácie.

Carnap (1947) proposed a new formulation of the sense/reference dichotomy, which was translated into the distinction between intension and extension. The notion of intension was intended to be an explicatum of Frege’s “obscure” notion of sense: two expressions have the same intension if and only if they have the same extension in every possible world or, in Carnap’s terminology, in every state description (i.e., in every maximal consistent set of atomic sentences and negations of atomic sentences). Thus, ‘round’ and ‘spherical’ have the same intension (i.e., they express the same function from possible worlds to extensions) because they apply to the same objects in every possible world. Carnap later suggested that intensions could be regarded as the content of lexical semantic competence: to know the meaning of a word is to know its intension, the general conditions which an object must fulfill in order to be denoted by [that] word

Usually it is uses of words, not words in themselves, that are properly called vague.

we can usefuly capture the meaning of word by characterizing its distibution, or the context in which the word appears - You should know a word by the company it keeps. (distributional hypothesis)

Konanie nejakého človeka, napr. jeden jeho zhyb na hrazde, by sa možno dal opísať pomocou chemických vzorcov. Bol by to však taký komplikovaný opis, zložený z množstva opakujúcich sa vzorcov, že by bolo lepšie všetky tieto opakujúce sa vzorce nahradiť, nejakým jedným výrazom, ale aj takto vzniknutých vzorcov by bolo veľa, preto by sme ich utriedili do skupín a označili nejako jednoduchšie. Tak by sme postupovali ďalej až by sme dospeli k pojmu zhyb na hrazde. Podobný vzťah je medzi strojovými jazykmi a vyššími programovacími jazykmi.

Jazykové obrazy sú teoretické konštrukcie tvorené na bázi doterajšej skúsenosti, na ktorých je možné rozvíjať i ďalšie neskúsenostné ideje ako na modeloch.

In Tarski’s (1933) work on formal languages, which was taken as definitional of the very field of semantics for some time, lexical units are semantically categorized into different classes (individual constants, predicative constants, functional constants) depending on the logical type of their reference, i.e., according to whether they designate individuals in a domain of interpretation, classes of individuals (or of n-tuples of individuals), or functions defined over the domain.

viera o ktorej ti niekto porozpráva bude mat pre teba asi takú hodnotu ako jedlo o ktorom ti budem hovoriť ale nikdy ho neochutnas.... na druhej strane, kým ti nepovedia, čo máš cíťiť vo víne, tak to ani necítiš.

Vztah medzi vnemom, spomienkou, predstavou, ideou, pojmom a slovom mi zatial nie je jasny

Mam ideu niecoho, ak viem ako sa to nieco pouziva. (napr. stolicka, pohar). nestaci mat obraz toho.

Rozsah pojmu je mnozina predmetov, ktoré pod danú pojem patria, obsah pojmu je súbor vlastností ktoré tieto predmety majú.

Významy výrazov môžu byť jednoduché (jednokrokové) alebo štrukturované (viackrokové) procedúry, ktorými identifikujeme objekty.

Určitý výraz alebo pojem, alebo objekt, ako je daný v definíciách, je vždy súčasťou buď nejakého systému výrazov (jazyka) alebo určitého systému pojmov (konceptuálneho systému) alebo systemu objektov (ontológie).

Ukázaním + abstrakciou. Ukázaním - Peter, Abstrakciou - človek,živočích,živá príroda,jestvujúcno

Paradox hromady: Jedno zrnko v žiadnom prípade nie je hromada ani zopár zrniek nie je hromada, al epostupným pridávaním zrniek nevedno presne kedy vznikne hromada.

Jazyk, ktorým svet popisujeme, je mapou reality, nie realitou samotnou. Jazyk nám pomáha zorientovať sa v skutočnosti, nemožno ním však poznanie nahradiť. Cesta poznania nás vedie od bodky na mape k hore samotnej.

Veda je presvedčení nie síce o podobnosti v názornom zmysle, ale o jednoznačnej priradenosti svojho matematicky štrukturovaného systému poznatkov k štruktúre vonkajšej skutočnosti.

Jazyk je modelom reality.