Šialenstvo sa prírodnom stave nenachádza...Šialenstvo je totálna nerozumnosť, ktorá sa ukáže na pozadí štruktúry rozumnosti.

Blázon nemôže byť pre samého seba šialencom, ale vždy len v očiach niekoho tretieho, ktorý vie rozlíšiť zahmlenie rozumu od rozumu.

Svet na začiatku 17-teho storočia bol zvláštnym spôsobom priateľský voči šialenstvu. Napr. vyšší šľachtici mali vlastného dvorného blázna, bolo veľa dedinských bláznov.. Po všetkých stránkach blázon fascinoval ľudí

V stredoveku a renesancii bolo bláznom dovolené žiť v náručí spoločnosti. Dedinského blázna živili a starali sa o neho.

V 18 storočí sa blázni začali izolovať (do bývalých zariadení pre nakazených leprov), aby sa spoločnosť nenakazila šialenstvom. ,,, Pri tomto veľkom zatváraní je podstatný nový element, a to, že sa tu nesúdi podľa zákona.

Nesúdi už len sudca, ale aj vedec, psychiater, doktor, psychológ .. kto zostane zavretý a kto pôjde na slobodu.

Časom boli definované stovky psychických ochorení so špecifickými symptómami, a tieto presné definície viedli k tomu, že nedefinujeme len tých ktorí sú zavretí ako spĺňajúci tieto kritériá, ale aj tých ktorí sú vonku, ktorí nemajú dané symptómy.

Osvietenstvo objavilo vedecké disciplíny, ktorým sa podarilo presne definovať človeka. Už nebol iba božím stvorením, ale biológia, psychológia, psychiatria, kriminológia začali brať človeka ako objekt pod drobnohľadom, a bolo prvýkrát definované, čo je normálne a abnormálne, čo je zdravé a nezdravé a to malo ďalekosiahle následky, lebo sa začali stavať nemocnice, cvokhausy, väznice, do ktorých sa na základe definícii mohlo rozhodnúť, kto je duševne chorý a kto nie.. (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo)