Bdiaci majú jeden a ten istý spoločný svet, v spánku však každý obracia sa do svojho vlastného.

Preto sa treba riadiť spoločným. Ale hoci je logos všetkému spoločný, väčšina ľudí žije tak, akoby mala vlastný úsudok.

Každý z nás má v duši voskovú tabuľu, čistejšiu, špinavejšiu, tvrdšiu, mäkšiu. Pripad, kedy sa môžem mýliť: Keď poznám Teodora i Teateita, mám na voskovej doske ich znaky, ale vidím ich zdiaľky, preto ich zle zaradím.

Čo je to vedenie? Je to byť majiteľom vedenia, ako keď niekto chytá divé vtáky a chová ich doma v klietke. Je to dvojaký lov - dostať vtáky do vlastníctva - dostať vtáka z klietky do rúk - može pritom chytiť iného - namiesto jedenástky, dvanástku.

5 argumentov (trópov), ktoré sa týkajú nepoznateľnosti sveta:
*Dissent – Neistota pravidiel spoločného života a názorov filozofov The uncertainty of the rules of common life, and of the opinions of philosophers.
*Progress ad infinitum – All proof requires some further proof, and so on to infinity.
*Relation – All things are changed as their relations become changed, or, as we look upon them from different points of view.
*Assumption – The truth asserted is merely a hypothesis.
*Circularity – The truth asserted involves a vicious circle.

Poznanie je skutočný obraz prírody bez mätúcich predstáv, predsudkov. Existujú 4 druhy takýchto klamných obrazov (idolov): idoly kmeňa (ľudské merítka), idoly jaskyne (výchova, povaha, zvyky individua), idoly trhoviska (slovíčkarenie), idoly divadla(náuky jednotlivých filozofických škôl, vymyslené so zvrátenými dôkaznými postupmi).

Vola nas nuti suhlasit s tym, co nepozname dostatocne jasne a zretelne.

Z coho teda pochadzaju moje omyly? Zaiste iba z toho, ze vola siaha dalej ako rozum, a ja ju neudrziavam v jeho hranicach, ale ju rozsirujem aj na to, comu nerozumiem. Kedze je pritom aj lahostajna, lahko sa odklana od pravdiveho a dobreho, a tak sa stava, ze sa mylim alebo ze hresim. /4.meditacia

Zdrojom našich omylov sú vášne. Orientujú našu pozornosť iba na jednu stránku predmetu, nedovoľujú nám všímať si všetky stránky vecí. Niekedy nám tu jednú stránku ukazujú aj tam kde nie. Vidíme vo veciach to, čo si želáme vidieť.

Správne poznané nazeraním (Verstand) je realita. Nesprávne poznané nazeraním je zdanie. Správne poznané pojmovým, abstraktným poznaním (Vernutft) je pravda. Nesprávne poznané pojmovým poznaním je omyl.

Vernuft = abstraktné,pojmové,slovné poznanie je zdrojom omylov, náboženstiev, filozofií, vied, poznania minulosti a budúcnosti.

Omyly vznikajú pri predávaní informácií medzi ľudmi na princípe telefónu. Rozprávač vytvára pojmy a poslucháč si z nich tvorí predstavy. Potom si z predstáv vytvorí pojmy a rozpráva ich druhému poslucháčovi. Ten si z nich vytvorí pojmy a rozpráva ich ďalšiemu poslucháčovi..... Výsledkom sú úplne iné pojmy a úplne iné predstavy. Najlepší žiaci sú preto žiaci bez predstavivosti.

Každý omyl je zlý záver z následku na príčinu. Je to nedostatok Verstandu. Pr. Z obrazu reliéfu(sivé a biele farby) --> usudzujeme, že sa jedná o reliéf, na ktorom sa vytvárajú tiene od slnka. Pr.2. V kase chýbajú peniaza a môj sluha má kľúč --> sluha je zlodej (hoci som ich minul)

Na hrote každej vedy stojí pojem. Každe poznanie je v podstate abstraktné a jazykove, a teda je zákonité, že abstraktným poznaním vzniká a rastie omyl... Veda k abstrakným poznatkom dospieva, filozofia s nim záčína. Filozofia vždy začína zo zmatkov.

Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. Vedomie bez spomienok nie sme my. Toto naše ja neostáva. Individualita je omyl. V skutočnosti sme jedno s celým svetom. Zmyslom života je rozoznať tento omyl.

Retoricka metoda, ale zaroven zdroj omylov....prienik pojmov.

Ak chceme človeka presvedčiť, musíme rozprávať s jeho vôľou. Ak intelekt dokazuje to čo chce vôľa, všetky argumenty sú pádne, vec je hneď jasná ako deň.

Existuje jeden vrodený omyl. Že žijeme preto, aby sme boli šťastní.

Naše vedomie nie je trojrozmerné ale len jednorozmerné v čase. Naše poznávanie je následné. Jedno si uvedomíme, druhé musíme zabudnúť. Je to teleskop s úzkym zorným poľom.

Naše myslenie je rozptýlené. Rozptyľujú ho vonkajšie dojmy, asociáciou sa do vedomia dostane hneď druhá myšlienka, intelekt nie je schopný zostať pri jednej myšlienke.

Naše myslenie je fragmentové. To čo poskladáme z myšlienok je zväčša chybné. Všeobecné myšlienky, plány a rozhodnutia môžu byť vznešené a povznášajúce. Ak sa však prejde od všeobecného ku konkrétnemu a vykonateľnému, od cieľov ku prostriedkom, tieto už sú málo vznešené, niekedy až nudné alebo vykonávané v strachu.

Splnená túžba to je rozpoznaný omyl, nesplnená túžba to je nerozpoznaný omyl.

Celá mytológia je uložená v našom jazyku. I preto je vysveľovanie príliš neisté a každé vysvetlenie je hypotézou.

Keď filozofujeme, sme ako divosi, primitívni ľudia, ktorí používajú spůsob vyjadrovania civilizovaných ľudí, dezinterpretujú ho a potom zo svojej dezinterpretácie vyvodzujú najčudnejšie veci.

Podstatne meno (jeden,cislo,vyznam, dlzka) nás núti hľadať niečo, čo mu zodpovedá. Máme pocit, že by sme mali na niečo ukázať a nevieme ukázať na nič. To je jeden z významných zdrojov zmatkov vo filozofii.

Lingvistický subjekt sa nenachádza v realite určitej, ale v realite neurčitosti.

V presvedčení, že vlastnia celú pravdu, neberú jednotlivé malé pravdy tak vážne, a privádzajú svojich lepšie oboznámených protivníkov k rozumu morálnym a ak je to nutné tak aj fyzickým nátlakom. (o komunistoch, ale mohlo by to platiť aj o kresťanoch)

Omyl je prejav nepozornosti v hovorení o tom, čo už vieme, alebo nekritické hovorenie o tom, čo ešte nevieme, teda povrchne.

Kto má kladivo, vo všetkom vidí klinec.

Quaternio terminorum (lat.) je štvorica termínov, logický klam. Logická chyba spočívajúca v tom, že sa v sylogizme zjavuje štvrtý termín. Stáva sa to vtedy, keď sa použije nejaký dvojznačný termín.

Ucime sa operativnym podmienovanim. Ak nieco vykoname a sme potom nahodne odmeneni, tak si myslime, ze koli tomu co sme vykonali. Vznika tak povercivost, napr. sportovci si myslia, ze sa nesmu oholit, ci mozu hrat len v tom tricku, veriaci, ze musia poprosit svateho, holub ze musi pokyvat hlavou.

Nezávislá skutočnosť je ako (kantova) vec osebe - nemôžeme ju poznať.

Veľa ľudí robí strašné chyby v najdôležitejších rozhodnutia svojho života. Viac ako algoritmy počítačov totiž ľudia trpia : nedostatočným množstvom dát (potrebných k rozhodnutiu), chybným naprogramovaní (či už genetickým alebo kultúrnym), zmätenými definíciami a chaosom, ktorým sa život vyznačuje.

Evolúcia vybavila človeka takým rozumom, aby sa vedel rozhodovať rýchlo a aby bol svojimi odhadmi na bezpečnej strane. Prežil človek, ktorý hneď za každým hlukom hneď videl hneď nebezpečenstvo (napr. leva) hoci to podľa pravdy nebolo vždy nebezpečenstvo .

Hoci sa veci majú takto (že geometrická metóda je jediná spoľahlivá pri skúmaní pravdy), predsa nenájdeš túto metódu s výnimkou matematiky v žiadnej ďalšej disciplíne, ale je tu iná, od tejto ako nebo od zeme odlišná, v ktorej je celá záležitosť prevádzaná plynule vzájomným spájaním definícií a logických rozdelení a preto tiež vzájomným miešaním otázok a vysvetlení.... odtiaľ pochádza to, že kedykoľvek niečo publikujú, nedokazujú to žiadnymi apodiktickými dôvodmi, ale potvrdzujú to iba pravdepodobnými a hodnovernými argumentami a z toho dôvodu vyťahujú na svetlo množstvo veľkých a hrubých kníh, v ktorých sa nedá nájsť nič spoľahlivého a istého, ale sú plné rozporov...