Bdiaci majú jeden a ten istý spoločný svet, v spánku však každý obracia sa do svojho vlastného.

Preto sa treba riadiť spoločným. Ale hoci je logos všetkému spoločný, väčšina ľudí žije tak, akoby mala vlastný úsudok.

Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien..

Každý z nás má v duši voskovú tabuľu, čistejšiu, špinavejšiu, tvrdšiu, mäkšiu. Pripad, kedy sa môžem mýliť: Keď poznám Teodora i Teateita, mám na voskovej doske ich znaky, ale vidím ich zdiaľky, preto ich zle zaradím.

Čo je to vedenie? Je to byť majiteľom vedenia, ako keď niekto chytá divé vtáky a chová ich doma v klietke. Je to dvojaký lov - dostať vtáky do vlastníctva - dostať vtáka z klietky do rúk - može pritom chytiť iného - namiesto jedenástky, dvanástku.

Tak, že každá rozkoš a zármutok akoby mali klince, ktorým pribíjajú dušu k telu a robia ju telesnou, a duša sa domnieva, že pravdivé je to, čo telo hovorí.

5 argumentov (trópov), ktoré sa týkajú nepoznateľnosti sveta:
*Dissent – Neistota pravidiel spoločného života a názorov filozofov The uncertainty of the rules of common life, and of the opinions of philosophers.
*Progress ad infinitum – All proof requires some further proof, and so on to infinity.
*Relation – All things are changed as their relations become changed, or, as we look upon them from different points of view.
*Assumption – The truth asserted is merely a hypothesis.
*Circularity – The truth asserted involves a vicious circle.

Ľud musí veriť bez toho aby chápal, filozofi nepotrebujú k chápaniu vieru, teológovia veria, že chápu. Ničia istotu viery, bez toho aby ju nahradili istotou vedy.

Poznanie je skutočný obraz prírody bez mätúcich predstáv, predsudkov. Existujú 4 druhy takýchto klamných obrazov (idolov): idoly kmeňa (ľudské merítka), idoly jaskyne (výchova, povaha, zvyky individua), idoly trhoviska (slovíčkarenie), idoly divadla(náuky jednotlivých filozofických škôl, vymyslené so zvrátenými dôkaznými postupmi).

Vola nas nuti suhlasit s tym, co nepozname dostatocne jasne a zretelne.

Z coho teda pochadzaju moje omyly? Zaiste iba z toho, ze vola siaha dalej ako rozum, a ja ju neudrziavam v jeho hranicach, ale ju rozsirujem aj na to, comu nerozumiem. Kedze je pritom aj lahostajna, lahko sa odklana od pravdiveho a dobreho, a tak sa stava, ze sa mylim alebo ze hresim. /4.meditacia

Myšlienkové asociácie založené na náhode alebo zvyku (pasívne sa posilňujúce opakovaním) môžu byť koreňom šialenstva.

Zdrojom našich omylov sú vášne. Orientujú našu pozornosť iba na jednu stránku predmetu, nedovoľujú nám všímať si všetky stránky vecí. Niekedy nám tu jednú stránku ukazujú aj tam kde nie. Vidíme vo veciach to, čo si želáme vidieť.

Že sa takzvané dôkazy takýchto viet, napríklad vety o rovnováhe páky, o vzťahu priestoru a času pri voľnom páde atď, ktoré tak často (matematika) podáva, vydávajú za dôkazy a berú sa ako dôkazy, je samo iba dôkazom toho, aká veľká je potreba dokazovania pre poznávanie, kedže poznávanie tam, kde už dôkazy nemá, ocení aj ich zdanie a s tým sa uspokojí.

Formalizmus - Ak napríklad naturalistický formalizmus učí, že um je elektrina albo že zviera je dusík alebo že sa rovná severu alebo juhu atď., prípadne,že ho reprezentuje, a to buď tak obnažene ako je to vyjadrené tu, alebo s použitím rozsiahlejšej terminológie, tak neskúsenosť môže upadnúť do obdivného úžasu a ako hlbokú genialitu uctievať onú silu, ktorá spája, čo sa zdá také odľahlé, onú moc, ktorej sa týmto spojením podriaďuje nehybná zmyslovosť, moc, ktorá jej takto udeľuje zdanie pojmu, ktorá však hlavne umožňuje neobťžovať sa vyjadrovaním pojmu samého či vyjadrovaním významu zmyslovej predstavy.... nahrádzajú pojem čímsi názorným..

Známe ako také je nespoznané práve preto, že je známe. Je to ten najbežnejší sebaklam, ako j klamanie iných, ak sa pri poznávní čosi predpokladá ako známe a rovnako aj, ak sa strpí, že sa to predpokladá ako známe; napriek všetkému hovoreniu o veci takéto vedenie nevie, ako na tom je a nepohne sa z miesta. Subjekt a objekt atď., Boh, príroda, um, zmyselnosť atď. sa bez uváženia kladú za základ ako čosi známe a platné a tvoria pevné body tak pre východisko, ako aj pre návrat. Pohyb sa deje medzi nimi, nehybnými, a teda len na ich povrchu.

Prekonane inobytie ciže omyl je nevyhnutným momentom pravdy.

Ak je totiž poznávanie nástrojom na zmocnenie sa absolútnej podstaty, ihneď nám napadne, že ak na nejakú vec použijeme nástroj, ten ju nenechá takú, aká je pre seba, ale že ju nejako sformuje a zmení.

Alebo ako poznávanie nie je nástrojom našej činnosti, ale akýmsi pasívnym médiom, cez ktoré k nám dospieva svetlo pravdy, pravdu nedostaneme takú, aká je osebe, ale aká je prostredníctvom tohto média a v tomto médiu.

Exoterická náuka Kantovej filozofie - že um nesmie presiahnuť skúsenosť, lebo potom sa vraj poznávacia schopnosť stáva len teoretickým rozumom, ktorý plodí len chiméry - vedecky zdôvodnila, prečo sa treba zrieknuť špekulatívneho myslenia. (ad Immanuel Kant)

Mýlime sa preto, lebo dôverujeme bez overenia v neomylnosť učiteľov, v pompéznosť obradov, v nadradenosť viery v zázraky nad rozumom.

Celá mytológia je uložená v našom jazyku. I preto je vysveľovanie príliš neisté a každé vysvetlenie je hypotézou.

Keď filozofujeme, sme ako divosi, primitívni ľudia, ktorí používajú spůsob vyjadrovania civilizovaných ľudí, dezinterpretujú ho a potom zo svojej dezinterpretácie vyvodzujú najčudnejšie veci.

Podstatne meno (jeden,cislo,vyznam, dlzka) nás núti hľadať niečo, čo mu zodpovedá. Máme pocit, že by sme mali na niečo ukázať a nevieme ukázať na nič. To je jeden z významných zdrojov zmatkov vo filozofii.

Lingvistický subjekt sa nenachádza v realite určitej, ale v realite neurčitosti.

V presvedčení, že vlastnia celú pravdu, neberú jednotlivé malé pravdy tak vážne, a privádzajú svojich lepšie oboznámených protivníkov k rozumu morálnym a ak je to nutné tak aj fyzickým nátlakom. (o komunistoch, ale mohlo by to platiť aj o kresťanoch)

Omyl je prejav nepozornosti v hovorení o tom, čo už vieme, alebo nekritické hovorenie o tom, čo ešte nevieme, teda povrchne.

Kto má kladivo, vo všetkom vidí klinec.

Quaternio terminorum (lat.) je štvorica termínov, logický klam. Logická chyba spočívajúca v tom, že sa v sylogizme zjavuje štvrtý termín. Stáva sa to vtedy, keď sa použije nejaký dvojznačný termín.

Ucime sa operativnym podmienovanim. Ak nieco vykoname a sme potom nahodne odmeneni, tak si myslime, ze koli tomu co sme vykonali. Vznika tak povercivost, napr. sportovci si myslia, ze sa nesmu oholit, ci mozu hrat len v tom tricku, veriaci, ze musia poprosit svateho, holub ze musi pokyvat hlavou.

Pravda je relatívna z týchto troch dôvodov- neobjektivita = nepoznavame to co je /z pohladu Bozieho oka/ ale iba to co sa nam javi,
- neistota = nevieme naisto vylucit omyl,
- nevseobecnost = pravda neplati vo vsetkych dobach, spolocnostiach a za vsetkych okolnosti.

Nezávislá skutočnosť je ako (kantova) vec osebe - nemôžeme ju poznať.

Veľa ľudí robí strašné chyby v najdôležitejších rozhodnutia svojho života. Viac ako algoritmy počítačov totiž ľudia trpia : nedostatočným množstvom dát (potrebných k rozhodnutiu), chybným naprogramovaní (či už genetickým alebo kultúrnym), zmätenými definíciami a chaosom, ktorým sa život vyznačuje.

Evolúcia vybavila človeka takým rozumom, aby sa vedel rozhodovať rýchlo a aby bol svojimi odhadmi na bezpečnej strane. Prežil človek, ktorý hneď za každým hlukom hneď videl hneď nebezpečenstvo (napr. leva) hoci to podľa pravdy nebolo vždy nebezpečenstvo .

Hoci sa veci majú takto (že geometrická metóda je jediná spoľahlivá pri skúmaní pravdy), predsa nenájdeš túto metódu s výnimkou matematiky v žiadnej ďalšej disciplíne, ale je tu iná, od tejto ako nebo od zeme odlišná, v ktorej je celá záležitosť prevádzaná plynule vzájomným spájaním definícií a logických rozdelení a preto tiež vzájomným miešaním otázok a vysvetlení.... odtiaľ pochádza to, že kedykoľvek niečo publikujú, nedokazujú to žiadnymi apodiktickými dôvodmi, ale potvrdzujú to iba pravdepodobnými a hodnovernými argumentami a z toho dôvodu vyťahujú na svetlo množstvo veľkých a hrubých kníh, v ktorých sa nedá nájsť nič spoľahlivého a istého, ale sú plné rozporov...

Zabúdanie je zvyšovanie entrópie v našom mozgu.

Dogma o premene podstaty chleba a vína na Kristovo telo a krv, ku ktorej dochádza napriek tomu, že to tak nevyzerá, si vyžaduje metafyzické rozlíšenie medzi podstatou (skutočným, podstatným bytím ) a akcidentom (zovňajškom).

V dnes už klasickom experimente umiestnil 8 holubov do operantného boxu, kde dostávali jedlo každých 15 sekúnd . Holuby sú aktívne vtáky, takže každý z nich v momente, keď do kŕmidla spadla potrava, niečo robil. Skinner si všimol, že zvieratá spojili prísun potravy, teda posilnenie, s aktivitou, ktorú vykonávali tesne pred tým, než k nemu došlo. Frekvencia tejto aktivity sa potom zreteľne zvýšila. Napríklad jeden z holubov začal nápadne často kývať hlavou hore a dole, iný otáčal hlavu dozadu a dopredu, ďalší sa točil namieste. Na základe výsledku tohto pokusu Skinner dospel k záveru, že náhodným posilnením sa dajú vysvetliť rôzne druhy poverčivého správania, ktorým sa ľudia pokúšajú privolať ’zážitky’ úspechu.

Konšpiračné teórie majú super vlastnosť, že vysvetľujú svet veľmi jednoducho. Svet je extrémne komplikovaný, ale konšpiračné teórie ho vysvetľujú veľmi čiernobielo, jednoducho - proste existuje nejaká skupina ľudí, ktorá nám škodí, cielene, vedome a ovláda svet. Ak sa potom dostaneme do tejto špirály tejto konšpirácie a uveríme jej, (v prípade nacizmu to bola teória o židovskom sprisahaní) všetko ostatné potom zapadá do kontextu tejto veľkej konšpirácie.

Čo musia obsahovať teórie, aby boli úspešné:
Návnadu (bait), sľubujúcu úžitok, odmenu
Háčik, slučku (hook), kt.navádza na replikáciu
Vyhrážku (threat), kt. podporuje dôveru
Vakcínu (vaccine) kt. zvyšuje odolnosť voči iným teóriam

Čím si nás mémy (teórie, filozofie) získavajú:
ODMEŇUJÚCE FAKTORY
Prísľub odmeny (teraz, či v posmrtnom živote)
Zaujímavosť (humor, novosť, neznámosť, krása)
Pocit nadradenosti (anjeli vs. zvieratá, spasení vs. zatratení)
Vysvetlenie všetkého (a z neho vyplývajúca redukcia stresu - psychoanalýza, náboženstvá, marxizmus..)
Užitočnosť (propagujú cvičenie, hygienu, diétu, jógu, meditácie, modlitbu)
Odmena od ostatných ( ktorí sa riadia prikázaním : "Odmente inych, ktorí uznávajú, neuznávajú túto filozofiu"
TRESTAJÚCE FAKTORY
Hrozba trestom
Vina (ja som zlý)
Samoriadené fyz. ubližovanie (sebabičovanie)
Trestanie inými (upaľovanie čarodejníc, gulagy..)
MECHANICKÉ FAKTORY
Ľahkosť reprodukcie (jednoduchosť, vernosť reprodukcie
Nadbytok (100 x opakovaná lož je pravda)
Dlhovekosť (nápisy v egyptských pyramídach)
Dôveryhodosť
Adaptabilita (synkretizmus, sublimovanie iných teórií, konzistencia s inými teóriami, intolerancia k iným teóriam)
Precízny marketing (neverbovať členov sekty na stretnutiach SAV ale medzi žiakmi 1. ročníka v cudzom prostredí)
Príkaz veriť a neskúmať
Príkaz skúmať
Príkaz šíriť (explicitne, alebo implicitne : "Ktokoľvek, kto neverí, zhorí v pekle + Je tvojou povinnosťou zachrániť iných od utrpenia = Je tvojou povinnosťou šíriť vieru"

Čím si nás mémy (teórie, filozofie) získavajú:
Vysvetlenie všetkého (a z neho vyplývajúca redukcia stresu - psychoanalýza, náboženstvá, marxizmus..)
Ľahkosť reprodukcie (jednoduchosť, vernosť reprodukcie

sila klamu je v zužovaní poľa vnímania. Človek spácha samovraždu, lebo sa mu zúži svet len na jeden hrozný problém a zvyšok plno dobrých a krásnych ľudí, vecí nevníma. Človek prepadne agresii, lebo sa mu zahmlí pred očami a vníma len objekt svojej agresivity a vlastné emócie hnevu, ak by vnímal viac, aj viac toho človeka, viac okolnosti, tak by nezaútočil…Celý svet a všetko zlo v ňom je postavené na tom, že nevidíme viac, že z ľudí sú len veci na naše uspokojenie, že nevidíme, že majú svoje ja a svoje životy…

Rozum, o ktorý sa opiera prírodovedné skúmanie nemôže pochopiť nič živé, lebo jeho statická, abstraktná a izolačná perspektíva nemôže držať krok s dynamickosťou a jedinečnosťou života.

Intuícia nás klame veľmi často vtedy, ak ju používame v inej oblasti ako sme ju získali.