Clovek je cloveku najnavstevovanejsim divadlom.

Ak som povedal, že nemecký ľud je bohatý, opakujem to. Bohatstvo mu z veľkej časti prináša skromný spôsob života: Nemci nebudujú paláce, neobliekajú sa prepychovom nemajú v domoch drahé zariadenie. stačí im hojnosť chleba, mäsa, pec, čo ich uchráni pred chladom. Kto má toto, nič iné už nehľadá. Na ošatenie minú dva florény za desať rokov, a všetci sú úmenre tejto skromnosti podľa svojho spoločenského postavenia. Nikto sa nestará o to, čo mu ešte chýba, ale le o to, čo nevyhnutne potrebuje. Ich potreby sú pritom oveľa menšie než naše

Ľudia robia všetko za nejakým účelom, totiž kôli úžitku, po ktorom túžia. Tak dochádza k tomu, že sa vždy snažia poznať iba účelové príčiny vecí, ktoré sú už hotové, a akonáhle sa ich dozvedia, ukľudnia sa, pretože nemajú ďalšie dôvody k neistote.

Usilujeme sa tvrdiť o sebe a o milovanej veci všetko to, o čom si predstavujeme, že nám alebo milovanej veci pôsobí radosť; a naopak usilujeme sa popierať všetko to, o čom si predstavujeme, že nás alebo milovanú vec urobí smutnou.

O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.

Kto niekoho nenávidí, bude sa usilovať, aby mu spôsobil zlo, ak sa nebojí, že jemu samému z toho vznikne väčšie zlo; a naopak, kto niekoho miluje, bude sa usilovať robiť mu dobro podľa toho istého zákona.

Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.

Každá ľudská duša - jej krátkodobé činy, ako aj vnútorný charakter jej existencie - je iba produktom dvoch protikladných snáh. Jednou z nich je snaha pritiahnuť k sebe všetko, čo vás obklopuje, zamotať to do vlastného života a podľa možnosti to nasať do svojej najskrytejšej bytosti. Druhou je túžba rozšíriť svoje vlastné vnútro , preniknúť s ním do všetkého, komunikovať to s každým a nikdy sa nevyčerpať.

Niekto je zameraný na pôžitok, usiluje sa o jednotlivé veci, ktoré sa mu ponúkajú, je uspokojený tak často, ako sa niektorej z nich zmocní, a načahuje sa hneď mechanicky za ďalšou.

Niekto pohŕda pôžitkom a pokračuje len v stále väčšej a väčšej aktivite; prehliada jednotlivé veci ako zdanie, práve preto, že nimi preniká, a všade nachádza iba prekážky a výzvy; Chce všetko preniknúť, všetko naplniť rozumom a slobodou,

Holanďania už stáročia venovali veľkú pozornosť veterným mlynom na rozličné účely. Kedže je Holandsko plochá krajina, nedisponuje žiadnymi vodnými spádmi a preto bol tento národ nútený využívať vietor pri poháňaní mlynov.

Človek ako telesná bytosť je bytosť snažiaca sa o udržanie a zväčšenie svojich pôžitkov, kvôli sebe zanedbávajúca ostatných, proti ktorej úsiliu hrajú vonkajšie príčiny, choroby , násilie. Človek ako telesná bytosť je smrteľná.

Človek má vrodenú poživačnosť - je keď je hladný, oblieka sa a stavia dom, keď je mu zima. K nej sa však pridáva spoločensky podmienená poživačnosť - vyberanosť v jedlách a pôžitkoch. Niektorí jedia už len pre pôžitok a hľadajú stále nové spôsoby pôžitkov.

Človek má vrodenú potrebu oddychu po práci. K nej sa však pridáva spoločensky podmienená lenivosť, kedy človek nemusí niektoré veci robiť, lebo ich robia zaňho iní. Niektorí sa však ešte snažia zbaviť aj svojej časti práce a nútia ju robiť iných.

Človek má vrodenú istú mieru egoizmu (lakomstva). To čo potrebuje, nedá druhému. K nej sa však pridáva spoločensky podmienená lakomosť súkromného vlastníctva, kedy človek nedá druhému ani to čo nepotrebuje. Niektorí však ešte navyše aj berú druhým.

V človek prirodzene vyvolávajú opojenie niektoré pracovné a športové činnosti a niektoré jedlá . K tomu sa však pridáva spoločensky podmienené spôsoby vyvolávania opojenia, keď sa napr. pije alkohol, pretože sa patrí vypiť si pri oslave. Niektorí však prepadajú závislostiam.

Človek obcuje prirodzene kôli zachovaniu rodu, a neprirodzene kôli pôžitku.

Ludia na celom svete sa snažia uspokojiť štyri základné potreby. Všetci musíme jesť, musíme mať kde spať, musíme mať pohlavný styk a musíme sa cítiť v bezpečí tým, že si vybudujeme účinnú obranu. Moderná spoločnosť vynakladá nesmierne úsile na to, aby uspokojila jedenie, spanie, súloženie a bránenie sa.

Prečo nosia niektorí muži dlhé vlasy? Na túto otázku sa pokúsilo odpovedať viac kulturologických štúdií. Jedným zo zistení je, že dlhé mužské vlasy sú znakom výnimočnosti a vnútornej slobody. Nosil ich nielen Ježiš Kristus, Karol Marx či mnohí básnici, maliari alebo hudobníci. V 19. storočí bolo takmer predpisom, aby umelec, na rozdiel od obyčajného smrteľníka, nosil dlhé vlasy.

Pri počítačoch a mobiloch trávime čoraz viac času.

Ak sa spýtate niektorých chlapov, čo by robili keby mal o rok nastať koniec sveta, tak by povedali, že by sa ešte vyspali s čo najviac a s čo najkrajšími ženami.

V sietnici oka sú špecializované bunky, ktoré rozpoznávajú intenzitu svetla. Keď zaregistrujú zníženú intenzitu, dajú patričnému centru príkaz na produkciu melatonínu a jeho hladina stúpa, až kým nedosiahne maximum – okolo druhej hodiny nadránom, počas najhlbšieho spánku. Príchod ranného svetla tvorbu melatonínu rýchlo zastaví a organizmus sa začne prebúdzať.

Prebúdzame sa na adrenalín, zaspávame pri melatoníme.

V záujme mémplexov s K-reprodukčnou stratégiou je aby zasiahnutý sapient mal dostatok času na ich reprodukciu. Zrejme preto býva časté, inštitucionalizované formy takýchto mémplexov, napríklad mníšske rády, vyžadujú od svojich členov sociálne vyčlenenie — samotu. Mém dobrovoľnej samoty je častou súčasťou náboženských mémplexov.....Samota môže byť v takomto zmysle dôsledkom a prejom domestikácie sapienta K-mémplexami......

Každý človek sa vyvíja k čoraz väčšiemu uvedomovaniu si.

Najprv sa človek snaží užívať si. Ale môžu sa mu minúť prostriedky. Môže niečo prehnať. Potom sa učí žiť harmonicky Drží sa zlatej strednej cesty. Zbaví sa túžob, ktoré mu škodia. Ale život je zložitý, osud silnejší, rozum slabý a nepodarí sa mu nájsť tú správnu mieru. Preto sa už veľmi o ňu nesnaží. Za ničím sa neženie, pred ničím neuteká. Ustupuje občas svojim túžbam, zvyká si zároveň žiť v utrpení. Ale ani táto kombinácia náhodného pôžitku a náhodného utrpenia sa niekedy nedá zniesť. Preto zneváži všetky svoje túžby okrem jedinej - túžby po pokoji (napr. budhizmus), po láske k Bohu (napr. kresťanstvo), po sebarealizácii (napr. umenie, práca, politika, rodina), po múdrosti (napr. veda). Ale utrpenie od ostatných túžob je priveľké, prípadne vyhliadky na úspech v tej jednej jedinej poslednej , vyvolenej sú minimálne. Možno sa preto vrátiť ku ktorejkoľvek z predošlých stratégii, opakovať niektoré viackrát a vždy trochu ináč. Niekedy môže zostať už len čisté utrpenia a/alebo smrť.

We're all living in Amerika, Amerika ist wunderbar, We're all living in Amerika, Amerika, Amerika and We're all living in Amerika, Coca-Cola, sometimes war

Vy Slováci ste krásni ľudia. Ale nie vo všetkom sme si rozumeli od začiatku. Niekedy mi prišlo, že všetko by ste chceli hneď. A keď to nejde, rýchlo sa vzdáte. Ale tak to nefunguje. V živote ani v hokeji.

My first impression of Slovakia was, that it is "I dont care" country.

Prirodzený výber urobil kalkuláciu nákladov a ziskov pre mužov, a vyšlo mu, že také správanie sa mužov, ktoré vedie ku starostlivosti o mláďatá má v konečnom dôsledku viac potomkov, ako také správanie sa, ktoré ponecháva mláďatá iba na ženy.

Akonáhle sme na svete, musíme robiť rozhodnutia. Nielen veľké, ako voľba povolania alebo životného partnera ale aj voľba dovolenky alebo nápoja. Voľbou jednej z možností, zároveň zavrhujeme ostatné možnosti.

Spievanie mám zo všetkého najradšej
Spievanie sú moje chvíle najkrajšie
Spievanie som ako v rozprávkovom sne
Zvonček šťastia, aj pre mňa v dialke krásne znie