Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných.

Avšak vyhasnutím nevedomosti, vyvstaním múdrosti, zánikom smädu je spôsobené, že už žiadne budúce znovuzrodenie nenastane. Pretože činy, ktoré neboli vykonané z žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, činy, ktoré z nich nepramenia, ktoré v nich nemajú svoj koreň a počiatok - takéto činy sú, pre neprítomnosť žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, zbavené a vykorenené, tak ako palma, vytrhnutá z pôdy, je zničená a neschopná sa znovu ujať. Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov - lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných.

Desatoro dobrodenia Ak je takto cvičená, rozvíjaná, často opakovaná a zdokonaľovaná všímavosť zameraná na telo, až je s ňou žiak dôverne oboznámený, a stane sa mu prostriedkom aj základom, potom môže očakávať desatoro výsledných dobrodenia: Ovláda záľubu a neľúbosť; nemôže byť premožený nevôľou, ale prekonáva ju hneď pri vzniku. Ovláda strach a úzkosť; nemôže byť premožený strachom a úzkosťou, ale prekonáva ich hneď pri vzniku. Znáša chlad a teplo, hlad a smäd, vietor a slnko, ako aj útoky ovadov, komárov a plazov; trpezlivo znáša zraňujúce aj zlovoľnú reč. Vydrží telesné bolesti, keď ho prepadnú, aj keď sú prenikavé, ostré, trpké, odporné, nepríjemné a životu nebezpečné. Podľa svojej vôle a bez ťažkostí dosahuje štyri pohrúženia (džhána), ktorá očisťujú myseľ a spôsobujú už tu šťastie. Šesť psychických síl (abhiňňá) Dosiahne rôzne magické sily (iddhi–vidhá). Nebeským uchom (dibba–sota), očisteným, nadľudským, môže počuť oba dva druhy zvukov, nebeské i pozemské, vzdialené aj blízke. Svojou mysľou spoznáva myseľ iných bytostí (parassa–četoparija–ňána), iných osôb. Získa spomienky na mnohé predchádzajúce zrodenia (pubbe–nivás´– ánussati – ňána). Nebeským okom (dibba–čakkhu), očisteným, nadľudským, môže vidieť, ako bytosti miznú a znovu sa objavujú, nízke i vznešené, krásne aj ohyzdné, šťastné i nešťastné; vidí, ako sa bytosti znovuzrodzujú podľa svojich skutkov. A po vyhasnutí podových vplyvov (ásava-khaja) spozná už v tomto živote čisté a bezchybné oslobodenie mysle, oslobodenie múdrosťou.

Dôvera a pravé zamyslenie (druhý člen): Tu počuje Budhovo učenie otec rodiny alebo jeho syn alebo niekto z iného svetského stavu, a po jeho vypočutí je naplnený dôverou v Dokonalého. A naplnený touto dôverou si myslí: "Plný prekážok je svetský život, ako hromada smeti, ale mníšsky život v bezdomovectve je cestou voľnosti. Nie je ľahké pre toho, kto žije doma, plniť vo všetkých bodoch pravidlá svätého života. Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva?" A v krátkom čase, keď sa vzdal svojho majetku, veľkého či malého, a opustil veľký či malý okruh príbuzných, ostrihá si vlasy a fúzy, oblečie žlté rúcho a odíde preč z domu do bezdomovectva.

keď sa Buddhu pýtali, čo získal meditovaním, odpovedal, že nič. Potom však dodal: “Ale dovoľte mi podeliť sa s vami o to, čo som stratil: hnev, starosti, depresie, neistotu a strach zo staroby aj smrti.” Prečo? Lebo toto všetko je len výtvorom našej mysle a nemá to žiadnu svoju skutočnú podstatu.

Samotné ľudstvo stále trpí následkami týchto kňazských liečebných naivít! Pomyslime napríklad na určité formy stravovania (vyhýbanie sa mäsu), pôst, sexuálnu zdržanlivosť, útek „do púšte“ ... k tomu sa treba prirátať celú kňažskú a jemnú metafyziku nepriateľskú voči zmyslom, ktorá robí človeka lenivým a zároveň rafinovaným, ich samohypnotizácia na spôsob fakírov a Brahmanov - ... a to nakoniec ... nič (alebo Boh - túžba po unio mystike s Bohom je budhistickou túžbou po ničom, nirváne - a nič viac!). (ad asketizmus)

Budhizmus je v skutočnosti jediné pozitivistické náboženstvo v histórii, vrátane svojej epistemológie (prísneho fenomenalizmu), nevyhlasuje už „boj proti hriechu“ , ale držiac sa skutočnosti, toho je reálne dané, vyhlasuje „boj proti utrpeniu" (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)

Predpokladom budhizmu je veľmi mierne podnebie, veľká miernosť a liberálnosť v mravoch, žiadny militarizmus; a aby prevahu stúpencov tvorili vzdelaní, vyššie postavení ľudia. Ak človek chce vyrovnanosť, ticho, zbavenie sa túžob ako svoj najvyšší cieľ , dosiahne cieľ. Budhizmus nie je náboženstvo, v ktorom sa človek iba usiluje o dokonalosť: Byť dokonalým je tu normálne.(ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)

Budha odporúča život vo voľnej prírode, pustovnícky život, umiernenosť a vyberavosť v jedle ; opatrnosť voči všetkému spirituálnemu, rovnako opatrnosť voči všetkým afektom, vylievajúcim žlč, rozhoručujúcim krv ; menej si robiť starosti o seba a iných. Podporuje predstavy, ktoré buď upokojujú alebo rozveseľujú. Dobru rozumie tak, že byť dobrým prospieva zdraviu. Modlidba nie je potrebná, ani askéza; žiaden kategorický imperatív, žiadne nútenie, ani uprostred komunity mníchov (— možno z nej vystúpiť —) ... Preto tiež nepožaduje žiaden boj proti inak mysliacim; jeho učenie sa ničom nebráni tak ako pocitu pomsty, odmietania, ukrivdenosti (— „nepriateľstvom nemožno poraziť nepriateľa“ —) je dojemným refrénom celého budhizmu. A právom, presne tieto afekty by boli celkom nezdravé s ohľadom na hlavný dietetický zámer.(ad Guatama Buddha)

Súcit zvádza k ničote. Nevolá sa to pritom ničota, ale hovorí tomu "druhý svet", alebo "Boh", alebo "skutočný život" alebo Nirvána, Oslobodenie, Blaženosť

Pokročilá industriálna spoločnosť je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese. Kresťanstvo, zen, existencionalizmus sú pri tejto ideológii iba zábavkou po práci - nie skutočnou opozíciou.

Budhizmus nie je nihilizmus, lebo nehovori, ze nic neexistuje, ale iba to, ze tento svet je iba javenim sa a postrada pravu existenciu.

Kritériom pravdy etickej (napr. budhistickej) teórie je znižovanie utrpenia.

Chudobní si sami môžu za to, že sú chudobní...Ak sme napríklad chudobní, viac menej sa predpokladá, že náš život sa nezmení dovtedy, kým nesplatíme karmový dlh. Po smrti sa znovuzrodíme do šťastných podmienok a staneme sa bohatými podnikateľmi.

Aby dejiny mali zmysel, museli sme to v dejinách byť vždy my, kto sa ich účastnil a aj budúcnosť si pripravujeme pre seba. Skrátka, aby mali dejiny zmysel, náuka o reinkarnácii musí byť pravdivá.

A práve toto je zen – objaviť skutočnú Pravdu bez prekážok vlastnej mysle, bez jej mylných názorov (t.j. bez sebaklamov). Ako sa píše v Sútre srdca (starý buddhistický text): “Myseľ mu už nie je žiadnou prekážkou a bez prekážok mysle nie je ani žiaden strach. Vzdialený mylným názorom prebýva v pohode.”

Zenové sedenie je však o nevytváraní! Čiže o vnímaní holej pravdy takej, aká je – o vnímaní ozajstnej skutočnosti. Je to nástroj na spoznanie tejto pravdivej reality takej, aká naozaj je. Inými slovami spoznať, čo naozaj som a čo je toto všetko okolo mňa.

Spoločné znaky Krista a Budhu: – Potulní kazatelia, chudobní, obaja vo svojom živote zažijú rozhodujúci obrat, ktorý ich inšpiruje k zvestovaniu. – Používajú hovorový jazyk, nie vtedajší nezrozumiteľný sakrálny jazyk. – Nezanechajú písomný záznam svojho učenia. – Sú v opozícii k náboženskej tradícii a formalistickým kňazom. – Obaja apelujú na rozum a poznávacie schopnosti človeka, nie na dogmy a mystériá. – Svet vysvetľujú cez zrozumiteľné podobenstvá či výroky. – Spásu človeka nepodmieňujú „pravou vierou“, ale skutkami. – Hlásajú cestu stredu medzi hedonizmom a asketizmom. – Obaja za veľké pokušenie pokladajú moc a zaslepenosť a ukazujú cestu von z egoizmu. – Vyslobodenie človeka podľa nich nebude dosiahnuté teoretickým špekulovaním, ale praktickou cestou.

Rozdielne znaky Krista a Budhu: – Gautama Siddhárta pochádzal z bohatej, Ježiš Nazaretský z remeselníckej rodiny. – Budha vyžaduje zrieknutie sa vôle k životu, Ježiš, naopak, apeluje práve na ňu. – Budha pokladal svet za ničotný, Ježiš skôr za dobrý, hoci porušený. – Budha vyzýva k obráteniu sa do svojho vnútra, Ježiš, naopak, k odvráteniu sa od seba – k druhým. – Budha vyzýva na miernu askézu, zrieknutie sa alkoholu, Ježiš nie je askéta, sám pije víno a zúčastňuje sa na hostinách. – Budhov život je dlhý, harmonický a úspešný, Ježišov krátky, plný nebezpečenstva, s bolestným koncom a (zdanlivo) neúspešný.

Prečo sa budhizmu v Košiciach nedarí? - Lebo sa presadzuje ako činnosť popri zamestnaní. Človeku čo má prácu, pridajú ešte prácu meditačnú. Ostáva iba slabé lákadlo úniku do kláštora v Kórei, ale to stojí peniaze. Čo sa týka košických budhistov, najosvietenejší je ten, ktorý má najľahšiu prácu, potom hneď tí, čo sú nezamestaní.

Zvieratá musia zomrieť, aby sme my mohli žiť, ich telo sa obetovalo za nás.

Budhizmus je vierou budúcnosti. Veľa kresťanov časom uzná, že Ježíš bol inkarnáciou Buddhu. Číňania a Indovia prevážia počtom.

Islam je možno obdobou génoveho komplexu mäsožravcov, zataľčo budhizmus je ako komplex bylinožravcov.

V slovenských ľudových rozprávkach často dobrý hrdina na svojej ceste pomôže rôznym zvieratkám, ktoré na oplátku potom pomôžu jemu. To je náuka o karme ako vyšitá.

Verš o tom, že Boh pošle proroka Eliáša je predposledným veršom Starej zmluvy, tesne pred Novým zákonom. Z toho vyplýva, že sa tu myslí opatovné narodenie proroka Eliáša v Novozákonných udalostiach. Reinkarnácia je teda pravdivá.

Niektorí ľudia sa rodia zdraví, do bohatých rodín a žijú dlho, iní ľudia sa zasa rodia postihnutí, do chudobných rodín alebo žijú krátko, niekedy ani nie pár hodín. Takýto rozdielny osud si v tomto živote ešte nemohli stihnúť zaslúžiť. Príčina teda môže ležať v ich predchádzajúcom živote a v ich dobrej a zlej karme z tohto predchádzajúceho života.

Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, že meditácia je niečo ako teleskop, ktorí vám umožní vidieť veci, ktoré by ste inak voľným okom nevideli. Problém je však v tom, že môžeme použiť teleskop a vedieť čo robí, lebo máme znalosť optiky. Pokiaľ nemáš znalosť optiky, nevieš čo ti ten teleskop ukazuje a či môžeš veriť tomu čo v ňom vidíš. (ad budhistická filozofia)

Budhisti často operujú s tým, že ktokoľvek sa môže presvedčiť o správnosti Buddhovej náuky, stačí keď bude meditovať a nakoniec bude vidieť veci tak ako sú. Lenže vidieť veci tak ako sú, je len tvoje osobné prežívanie zmenené meditačnými technikami. (ad budhistická filozofia)

"Existujú tri veci, nad ktorými nemám žiadnu moc: 1. kocky, 2. tok rieky Gamo, 3. bojovní mnísi z hory Hiei ei“ (cisár Go-Širakawa, rok 1170).

Budhisticko-moslimské násilie v Barme (Mjanmarsku) od roku 1962 do súčasnosti „Skutočne, zabíjať ľudí v mene náboženstva je nemysliteľné a smutné. Dnes to robia dokonca aj budhisti v Barme... Budhistickí mnísi ... ničia moslimské mešity a zabíjajú moslimské rodiny. Naozaj veľmi smutné“

Podľa budhistickej náuky démon Mára, zosobnenie žiadostivosti, smrti a znovuzrodenia (znovuzrodenie je v budhizme chápané negatívne, pointou je totiž zastaviť kolobeh znovuzrodení a reinkarnácií dosiahnutím osvietenia – nirvány), pokúšal a skúšal zviesť Budhu, a to isté robí všetkým ľuďom. Kto napadne mnícha, je buď Márov služobník, alebo je nejakým démonom posadnutý – a zabiť démona nespôsobuje zlú karmu, ale práve naopak. Je to takpovediac doslovná ukážka „démonizácie“. Zabiť človeka je v budhizme silné tabu, ale zastaviť démona je, naopak, karmicky záslužné.

Ďalšou kategóriou je zabitie zo súcitu. Pokiaľ je motiváciou na zabitie snaha ochrániť niekoho pred zlom, akt zabitia možno v niektorých budhistických školách považovať za záslužný (p. napr. Upaja-kausalja sútra). Príkladom je príbeh z Bodhisattva-bhumi, mahájánového textu, ktorý rozpráva príbeh o vrahovi a Boddhisattvovi. Pokiaľ by Bodhisattva narazil na vraha, dáva z jeho pohľadu zmysel ho zabiť, lebo keby vrah zabil Bodhisattvu, ide rovno do pekla, takže ak on zabije vraha, je to súcitné gesto. Zachráni ho pred peklom, aj keby mal sám znášať karmické následky.

Mnísi asistovali pri vojenských operáciách tak v minulosti, ako aj dnes. V Thajsku je napríklad bežné, že vojaci alebo iné ozbrojene jednotky pred akciou počúvajú kázne, aby vybalansovali zlú karmu v dôsledku prípadného zabitia. Cejlónsky mních Elle Vimalamsa napríklad začiatkom 90. rokov publikoval zbierku „Vojnové piesne pre ozbrojené sily“. Cieľom týchto piesní bolo „posilniť morálku vojakov v boji“ proti Tamilským tigrom. Tento mních tiež napríklad hlásal, že tí vojaci, ktorí zomrú pri obrane vlasti, dosiahnu okamžite nirvánu.

Ďalším spôsobom apológie zabíjania napr. v Japonsku bolo, že všetko je anatta (približný význam „nie ja“) a preto zabíjanie, ak je vykonávané s vyrovnanosťou, a nie s nenávisťou, nemá karmicky neblahé účinky. Neblahé karmické dôsledky teda závisia od stavu mysle a motivácie, nie od samotných činov.

Tento text sa nesnaží o očierňovanie ktorejkoľvek budhistickej komunity či tradície, a už vôbec nebudem tvrdiť, že budhizmus je násilná tradícia. Mnohé základné princípy budhizmu násilie jasne odsudzujú. Zároveň sa však všetky dobré princípy či každý hodnotový systém musia vysporiadať s bežnou pozemskou realitou. Posvätné texty tvoria zvyčajne menšiu časť tradície ovplyvňujúcej na správanie ľudí, ktorí sa k nej hlásia. Pozemskou realitou je aj nespravodlivosť, vojna a násilie, a ani budhizmus neprišiel s riešením, ako sa postaviť k problémom len nenásilným spôsobom.

Jedného bojovníka zasiahol šíp a ten bojovník mal teraz strašne veľa otázok o tom šípe. Ale čo má ten bojovník teraz robiť nie je uvažovať o realite šípu a jeho vlastnostiach, ale si šíp vytiahnuť lebo vykrváca. Pointa budhizmu je podobná, neprísť na nejaké metafyzické vysvetlenie sveta, ale odstrániť utrpenie

Plávanie je prejav pudu sebazáchovy.
Plával by Dalajláma? (keby ho hodili do vody)
Plával by Buddha?
Čosi strašné v ňom odvetilo: plávali by.
Tak skoncoval s Dalajlámom i buddhizmom ale inak nevyriešil nič. (ad budhistická filozofia)