Avšak vyhasnutím nevedomosti, vyvstaním múdrosti, zánikom smädu je spôsobené, že už žiadne budúce znovuzrodenie nenastane. Pretože činy, ktoré neboli vykonané z žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, činy, ktoré z nich nepramenia, ktoré v nich nemajú svoj koreň a počiatok - takéto činy sú, pre neprítomnosť žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, zbavené a vykorenené, tak ako palma, vytrhnutá z pôdy, je zničená a neschopná sa znovu ujať. Z tohto hľadiska niekto o mne môže úplne správne povedať, že učím zničenie, že predkladám svoju náuku s cieľom zničiť, že v tom cvičím svojich žiakov - lebo ja zničenie učím, a to zničenie žiadostivosti, nenávisti a zaslepenosti, ako aj zničenie nespočetných foriem zla a vecí neprospešných.

Desatoro dobrodenia Ak je takto cvičená, rozvíjaná, často opakovaná a zdokonaľovaná všímavosť zameraná na telo, až je s ňou žiak dôverne oboznámený, a stane sa mu prostriedkom aj základom, potom môže očakávať desatoro výsledných dobrodenia: Ovláda záľubu a neľúbosť; nemôže byť premožený nevôľou, ale prekonáva ju hneď pri vzniku. Ovláda strach a úzkosť; nemôže byť premožený strachom a úzkosťou, ale prekonáva ich hneď pri vzniku. Znáša chlad a teplo, hlad a smäd, vietor a slnko, ako aj útoky ovadov, komárov a plazov; trpezlivo znáša zraňujúce aj zlovoľnú reč. Vydrží telesné bolesti, keď ho prepadnú, aj keď sú prenikavé, ostré, trpké, odporné, nepríjemné a životu nebezpečné. Podľa svojej vôle a bez ťažkostí dosahuje štyri pohrúženia (džhána), ktorá očisťujú myseľ a spôsobujú už tu šťastie. Šesť psychických síl (abhiňňá) Dosiahne rôzne magické sily (iddhi–vidhá). Nebeským uchom (dibba–sota), očisteným, nadľudským, môže počuť oba dva druhy zvukov, nebeské i pozemské, vzdialené aj blízke. Svojou mysľou spoznáva myseľ iných bytostí (parassa–četoparija–ňána), iných osôb. Získa spomienky na mnohé predchádzajúce zrodenia (pubbe–nivás´– ánussati – ňána). Nebeským okom (dibba–čakkhu), očisteným, nadľudským, môže vidieť, ako bytosti miznú a znovu sa objavujú, nízke i vznešené, krásne aj ohyzdné, šťastné i nešťastné; vidí, ako sa bytosti znovuzrodzujú podľa svojich skutkov. A po vyhasnutí podových vplyvov (ásava-khaja) spozná už v tomto živote čisté a bezchybné oslobodenie mysle, oslobodenie múdrosťou.

Dôvera a pravé zamyslenie (druhý člen): Tu počuje Budhovo učenie otec rodiny alebo jeho syn alebo niekto z iného svetského stavu, a po jeho vypočutí je naplnený dôverou v Dokonalého. A naplnený touto dôverou si myslí: "Plný prekážok je svetský život, ako hromada smeti, ale mníšsky život v bezdomovectve je cestou voľnosti. Nie je ľahké pre toho, kto žije doma, plniť vo všetkých bodoch pravidlá svätého života. Čo keby som si teraz ostrihal vlasy a fúzy, obliekol žlté rúcho a odišiel preč z domu do bezdomovectva?" A v krátkom čase, keď sa vzdal svojho majetku, veľkého či malého, a opustil veľký či malý okruh príbuzných, ostrihá si vlasy a fúzy, oblečie žlté rúcho a odíde preč z domu do bezdomovectva.

keď sa Buddhu pýtali, čo získal meditovaním, odpovedal, že nič. Potom však dodal: “Ale dovoľte mi podeliť sa s vami o to, čo som stratil: hnev, starosti, depresie, neistotu a strach zo staroby aj smrti.” Prečo? Lebo toto všetko je len výtvorom našej mysle a nemá to žiadnu svoju skutočnú podstatu.

Pokročilá industriálna spoločnosť je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese. Kresťanstvo, zen, existencionalizmus sú pri tejto ideológii iba zábavkou po práci - nie skutočnou opozíciou.

Traja mudrci z východu boli budhistický mnísi, ktorý hľadali reinkarnáciu svätého muža, lámu (ako to majú budhisti v tradícii). Jeziš medzi 14 a 29 rokom trávil v budhistickom učení v Indii. Milovanie svojho nepriateľa nemá tradíciu v židovskom náboženstve, ale má v budhizme. Po ukrižovaní, ktoré prežil sa pre Rimanmi ukryl znova na na východ, pravdepodobne na územie dnešného Kašmíru, kde sa dá nájsť aj jeho hrob.

V životopisoch Budhu, žijúceho päť storočí pred Kristom, preložených zo sanskrtu sa hovorí o tom, ako Budha uzdravoval, ako chodil po vode, alebo ako zázračne nasýtil zástupy. Aj Ježiš uzdravoval, chodil po vode a zázračne nasýtil zástupy. Je to teda jasný dôkaz toho, ako sa židovskí plagiátori inšpirovali životopisom Budhu a rovnaké prvky využili pri svojom literárnom vytváraní fiktívnej postavy Ježiša Krista.

V roku 325 Rímsky cisar KonštantínVeľky spolu s matkou Helenou dali vymazať z Nového zákona všety zmienky o REINKARNÁCII.Druhy koncil v Konšantinopole Roku 553tento čin potvrdil a vyhlasil ho za kacírstvo...prevládal názor,že tato konceepcia oslabila moc cirkvy ,keby ľudia ziskali privela času ,aby našli svoju spasu ....

Kritériom pravdy etickej (napr. budhistickej) teórie je znižovanie utrpenia.

Chudobní si sami môžu za to, že sú chudobní...Ak sme napríklad chudobní, viac menej sa predpokladá, že náš život sa nezmení dovtedy, kým nesplatíme karmový dlh. Po smrti sa znovuzrodíme do šťastných podmienok a staneme sa bohatými podnikateľmi.

Keď charizmatickí kresťania hovoria v cudzích jazykoch je to preto, že nimi hovorili v minulých životoch.

Život nie je lineárny ale cyklický. Deň sa strieda s nocou, spánok s bdením. Prečo by mala byť len jedno narodenie jedna smrť a po nej len jeden súd?

Budhizmus je všeobecnejší ako kresťanstvo, pretože učí súcit so všetkými cítiacimi bytosťami, nielen ľudmi.

Aby dejiny mali zmysel, museli sme to v dejinách byť vždy my, kto sa ich účastnil a aj budúcnosť si pripravujeme pre seba. Skrátka, aby mali dejiny zmysel, náuka o reinkarnácii musí byť pravdivá.

Kristus skončil svoj prirodzený život porážkou a preto sa mu muselo pripísať nadprirodzené víťazstvo. Budha skončil svoj život prirodzene dobre, medzi priateľmi. Nadprirodzene mu už nebolo potrebné pripisovať nič, aj keď sa to, ako máme ľudia vo zvyku, robí.

A práve toto je zen – objaviť skutočnú Pravdu bez prekážok vlastnej mysle, bez jej mylných názorov (t.j. bez sebaklamov). Ako sa píše v Sútre srdca (starý buddhistický text): “Myseľ mu už nie je žiadnou prekážkou a bez prekážok mysle nie je ani žiaden strach. Vzdialený mylným názorom prebýva v pohode.”

Zenové sedenie je však o nevytváraní! Čiže o vnímaní holej pravdy takej, aká je – o vnímaní ozajstnej skutočnosti. Je to nástroj na spoznanie tejto pravdivej reality takej, aká naozaj je. Inými slovami spoznať, čo naozaj som a čo je toto všetko okolo mňa.

Spoločné znaky Krista a Budhu: – Potulní kazatelia, chudobní, obaja vo svojom živote zažijú rozhodujúci obrat, ktorý ich inšpiruje k zvestovaniu. – Používajú hovorový jazyk, nie vtedajší nezrozumiteľný sakrálny jazyk. – Nezanechajú písomný záznam svojho učenia. – Sú v opozícii k náboženskej tradícii a formalistickým kňazom. – Obaja apelujú na rozum a poznávacie schopnosti človeka, nie na dogmy a mystériá. – Svet vysvetľujú cez zrozumiteľné podobenstvá či výroky. – Spásu človeka nepodmieňujú „pravou vierou“, ale skutkami. – Hlásajú cestu stredu medzi hedonizmom a asketizmom. – Obaja za veľké pokušenie pokladajú moc a zaslepenosť a ukazujú cestu von z egoizmu. – Vyslobodenie človeka podľa nich nebude dosiahnuté teoretickým špekulovaním, ale praktickou cestou.

Rozdielne znaky Krista a Budhu: – Gautama Siddhárta pochádzal z bohatej, Ježiš Nazaretský z remeselníckej rodiny. – Budha vyžaduje zrieknutie sa vôle k životu, Ježiš, naopak, apeluje práve na ňu. – Budha pokladal svet za ničotný, Ježiš skôr za dobrý, hoci porušený. – Budha vyzýva k obráteniu sa do svojho vnútra, Ježiš, naopak, k odvráteniu sa od seba – k druhým. – Budha vyzýva na miernu askézu, zrieknutie sa alkoholu, Ježiš nie je askéta, sám pije víno a zúčastňuje sa na hostinách. – Budhov život je dlhý, harmonický a úspešný, Ježišov krátky, plný nebezpečenstva, s bolestným koncom a (zdanlivo) neúspešný.

Prečo sa budhizmu v Košiciach nedarí? - Lebo sa presadzuje ako činnosť popri zamestnaní. Človeku čo má prácu, pridajú ešte prácu meditačnú. Ostáva iba slabé lákadlo úniku do kláštora v Kórei, ale to stojí peniaze. Čo sa týka košických budhistov, najosvietenejší je ten, ktorý má najľahšiu prácu, potom hneď tí, čo sú nezamestaní.

Zvieratá musia zomrieť, aby sme my mohli žiť, ich telo sa obetovalo za nás.

Istota spasenia vs. istota reinkarnácie.

Budhizmus je vierou budúcnosti. Veľa kresťanov časom uzná, že Ježíš bol inkarnáciou Buddhu. Číňania a Indovia prevážia počtom.