Občania by mali bojovať o zákon ako o hradby.

Vladárstvo mnohých je nedobre. Nech jeden je vladcom.

Muž má vládnuť nad ženou ale s láskou. /parafráza

Verejnú moc delíme na výkonnú moc, zákonodarnú moc a súdnu moc. Je nutné oddeliť predovšetkým zákonodarnú a výkonnú moc.

Najlepšie štátne zriadenie je konštitučná monarchia. Monarcha nie je despotický samovládca, ale predstavuje posledný svorník, ktorý zjednocuje jednotlivé články štatu v organický celok. Osoba monarchu je výrazom rozumnosti štátu, jeho vnútornej suverenity. Praktický výkon panovníckej moci musí byť v súlade so zákonmi štátu, panovníkova individuálna vôľa znamená iba konečné rozhodnutie na základe zákonov.

Ľud sám o sebe nie je ničím, predstavuje iba beztvarú masu. Reálny je len ako sformovaný, organizovaný, členený celok, teda len v štáte a prostredníctvom štátu.

Štátna moc vychádzajúca z volieb je najhoršiou inštitúciou. Ak je štát závislý na partikulárnych mienkach, záujmoch a prianiach, teda na ľubovôli, potom je vydaný napospas politickému zápasu skupín, vládne v ňom trvalo nekľud a zmätok, ktorý pôsobí rozkladne.

Právo silnejšieho je absolútnym neprávom. Preto človek môže byť slobodný len v štáte, kde je právo silnejšieho obmedzené.

Sloboda jednotlivca musi byt obmedzena do takej miery, aby nepristupne neobtazoval druhych.

Kontrast medzi industriálnou spoločnosťou a spoločnosťou ktorá sa pravdepodobne ešte len z nej vyvinie sa bude vyznačovať zmenou viery, že život je na to, aby sme pracovali, na vieru, že pracujeme, aby sme žili.

Demokracia a socializmus ako výtvory kresťanstva sú dobré len pre neúspešných, slabých, vyradených, otrokov, pre ľudské stádo, ktoré tieto inštitúcie povzniesli z najnižšieho stupňa hierarchie samých ľudí na najvyšší stupeň a pripísali im dôstojnosť a vzorovitosť

Prvou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je sloboda. Nikto by sa nechcel ocitnúť v spoločnosti v postavení otroka.

Druhou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je rovnosť príležitostí stať sa kýmkoľvek,. napr. doktorom, podnikateľom, politikom..., ak to človek chce. Napr. nemali by byť niektoré role v spoločnosti vyhradené iba mužom.

Treťou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je že inštitúcie v spoločnosti by mali pracovať ku prospechu všetkých, t.j. každý človek by mal byť cieľom a nikto prostriedkom, nikoho prospech by nemali byť obetovaný pre prospech druhého, alebo pre prospech celku. Najslabší by mal mať v inštitúciach rovnakú oporu ako najmocnejší. To nie je zásada socialistická, redistributívna čo sa týka majetku, ale zásada liberálna.

Ďalšou zásadou na ktorej by sa nezaujate všetci zhodli je max-min princíp, t.j. že ten najchudobnejší by mal mať aspoň nejaké prostriedky, aby mohol nasledovať svoje životné cieľe. Všetci od života chceme rôzne veci, máme rôzne hodnoty, rôzne ciele, plány, podľa ktorých posudzujeme, že to bol dobre prežitý život. Niektorí chceme byť básnikmi, niektorí doktormi, niektorí nachádzajú zmysel hlavne v rodine, niektorí chcú cestovať. Ak chceme mať šancu uskutočniť tieto plány, potrebujeme k tomu nejaké prostriedky. Treba redistribúciou zabezpečiť, aby aj ten najznevýhodnenejší mal nejaké prostriedky (maxmin = maximalizovať minimum) na plnenie svojich plánov a nielen na každodenné holé prežitie. Nie je už kvalitatívny rozdiel medzi tým, keď má človek nejaké prostriedky a keď má nadmerné prostriedky, keď ide o plnenie si životných plánov. Je to však obrovský rozdiel v prípade keď nemá žiadne prostriedky. Extrémna chudoba ničí všetky životné plány.

Jednotlivci majú práva a sú veci, ktoré im žiadna osoba ani skupina nesmie robiť (bez toho aby porušila ich práva). Tieto práva sú také silné a ďalekosiahle, že vyvolávajú otázku, čo a či vôbec niečo môže urobiť štát a jeho predstavitelia. ..... náš hlavný záver o štáte je, že oprávnený je len minimálny štát, obmedzený na úzke funkcie o ochrane pred násilím, krádežou, podvodom, vymáhanie zmlúv atď.

...štát nesmie používať svoje donucovacie prostriedky na to, aby prinútil niektorých občanov, aby pomáhali iným (môžu tak robiť len dobrovoľne), alebo aby ľuďom zakázal činnosť pre ich vlastné dobro alebo ochranu.

Nemali by sa redistribuovať statky za pomoci štátu kôli spravodlivejšej spoločnosti.

Predstavme si sobášny trh, kde je 26 ľudí od A do Z, podľa príťažlivosti a ku nim potencionálych partnerov A* až Z*, kde A znamená najpríťažlivejší a Z najmenej príťažlivý. Predpokladá sa, že všetci sa chcú zosobášiť, lebo je to súčasŤ dobrého života a každý si môže slobodne zvoliť partnera. Je pravdepodobné vo voľnom trhu že najaktraktívnejší A si vyberie najatraktívnejšieho A*, a B si vyberie B*, kedže A* je už zadaný, C bude chcieť C* atď. Všetko sú to slobodné voľby, obojstranné, bez donútenia, klamania, každý najlepšie a najférovejšie. A to znamená že Z si bude musieť vybrať Z*, lebo už nikto iný nie je dostupný. A je to stále slobodná voľba a stále je to fér, lebo nič neférové sa nestalo. Nedá sa nič robiť, alebo naozaj chceme redistribuovať aktraktívnosť, dobrý vzhľad? Chceme naozaj intervenovať v tomto trhu s láskou? A ak tu nechceme, aký je dôvod intervencie v iných trhoch?

Minimálny štát umožňuje vo svojom rámci existovať rôznym druhom politických komunít (ak chcete žiť v komunistickej spoločnosti tak môžete aj to) . Jediná vec ktorú tieto komunity nemôžu dosiahnuť, je to že nemôžu byť štátom, nemôžu svoj politický systém nanucovať.

Bezpodmienečný základný príjem je suma peňazí - kultúrne minimum,ktorá by bola vyplácaná každému bez podmienok....

Bezpodmienečný základný príjem je jedna z reálnych možností riešenia finančnej krízy. Hospodárstvo je totiž v kríze najmä vtedy, ak ľudia prestávajú kupovať...(resp. nemajú za čo).

Bezpodmienečný základný príjem snahou o ľudskejšiu spoločnosť, v ktorej nie sú ľudia nútení pracovať (v zmysle robiť čokoľvek, hlavne že za peniaze) pod hrozbou existenčnej núdze.

Bezpodmienečný základný príjem umožňuje človeku rozvíjať sa tak, ako si to sám predstavuje, (vrátane práce, ktorú chce robiť dobrovoľne, hoci práce neplatenej, v domácnosti, s deťmi a pod.) - alebo sa aj nerozvíjať. Rozširuje teda pojem slobody v zmysle skutočnejšej a konkrétnejšej zodpovednosti za svoj vlastný život; a zároveň umožňuje spoločnosť nezaloženú na strachu (akou dnešná spoločnosť je, aj keď vo veľmi slabom odtieni oproti extrémnosti napríklad vojnového stavu).

Bezpodmienečný základný príjem nie je sama osebe zlepšením sveta, len ho viac umožňuje - už len tým, že ľudia, ktorí nie sú v existenčnej hrozbe, majú väčší priestor pre etické rozhodnutia (napr. o tom, čo chcú robiť, teda svojou prácou podporovať).

Taký systém však neexistuje čo by vyhovel každému. Preto zanikli všetky totalitné režimy a najviac sa osvedčil kapitalizmus ktorý kopíruje zákon džungle ktorý tisíce rokov osvedčene funguje t.j. prežijú len tí silní bezohľadu na to či sa živia legálnou alebo ilegálnou formou. Tento systém nahráva práve dvom táborom a to šikovným a vagabundom (práve tieto dve skupiny podsvetie mafia a šikovní kreatívni ľudia boli za socíku potláčaní) teraz sa darí mafii a šikovným. Slabí či chybní jedinci budú trpieť. Či už tým že budú šikanovaní, alebo sa nikde neuplatnia a tým pádom idú na ulicu (volám to že do vyhnanstva) lebo bezdomovci sú na pokraji záujmu. ... Teda tí grázli a vagabundi tým že majú svoje skúsenosti (vedia sa biť, zastrašovať, ničoho sa neboja) sa dobre presadia v organizovanom zločine. Veď si všimnite že v mafiách, u vydieračov, vyhadzovačov v nočných kluboch (čo máva pod palcom mafia) nepracujú ťuťkovia ale práve takí grázli, siláci, vagabundi a pod... Tí intelektuáli zase vedia pracovať hlavou, takže sa zamestnajú ako informatici, v kanceláriach, fotograf na voľnej nohe, novinár na voľnej nohe (zase si všimnite že tieto profesie nezvyknú vykonávať mafiánsky vyzerajúce osoby).

Odlišnosti demokracie od teokracie (založenej na islamu) - 1. Ústava a zákony sú nadradené náboženstvu. 2. Rovnoprávnosť mužov a žien. 3. Sloboda slova - ak sa vám niečo nepáči, chodťe na súd.

Voliť by mali len tí, čo politike rozumejú, nie každý. Je morálne nezodpovedné ísť voľbám a nemať tušenie koho voliť.

Voliť by moho 20-tisíc náhodne vybratých ľudí, ktorí by boli na voľbu vyškolení.

Vladnut by mali vsetci.Vsetok lud ma rozhodovat o politickych otázkach priamo, referendom. Sucastou pravnej upravy referenda je tiez ludová iniciativa– pravo predlozit do referenda zavazny navrh, ktory ma stanoveny pocet podpisov .(priama demokracia)

Nikto by nemal vladnut. Kazdy by mal byť absolutne slobodny, nemal by byť viazaný s inymi ludmi, pokial to nie je v jeho vlastnom zaujme. Spolocnost, nech by bola akokolvek slobodna, vyvija na cloveka natlak vo forme verejnej mienky a nazoru vacsiny (anarchia).

Vladnut by mali pokial mozno najstarsi ludia, lebo ti maju najviac skusenosti.Pri tom formálne nemusia byť vodcovia, stací ked budu mat dominantné nazorove postavenie. (gerontokracia)

Vladnut by mal clovek, ktory ma prirodzenu autoritu, ktory vie presvedcit masy. Vsetci ludia by potom za nim stali, konali by jednotne,kazdy svoje povinnosti.Spolocnost by mala organicku, hierarchicku strukturu, v ktorej by kazdy vedel co ma robit. Bol by konecne klud a poriadok,ziadne hadky,neistota a chaos (fasizmus).

Vladnut by mali technici. Technika zaujima vyssie postavenie ako ekonomika, v sulade s cim je potrebne alebo opravnene, aby vladu mala v rukach technicka inteligencia. Vsetci mimo technikov su iba taki komedianti, ktori nicomu nerozumeju, iba maju pekne reci. (technokracia)

Vladnut by mali programatori. V podnikoch uz vladnu (cez SAP napr.)

Vladnut by mali uradnici. Postupovat by mohli len v sulade so zakonom, nemohli by menit zakony. (byrokracia)

Vladnut by sme mali my, moja rodina a znami, lebo sa vieme na seba spolahnut a rozumieme si a preto budeme pracovat efektivne.(nepotizmus)

Vládnuť by mali muži. Keď vypukne vojna, kto bude bojovať? Muži.

Žijeme v dobe, keď najbohatne ten, kto dokáže poskytovať najlepšie služby, za ktoré sú ochotní ľudia zaplatiť. Kresťanská morálka služby najlepšie pasuje k trhovej ekonomike.

Demokracia nie je len o voľbách ale aj o striedaní sa. Nie je dobré ak sa príliš veľa krát zvolí ten istý človek. Preto sa v aténskej demokracii niekedy ani nevolilo ale losovalo. V úrade sa mal vystriedať každý.

Globalizácia je dobrá.

Ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii.

Hierarchické usporiadanie spoločnosti je potrebné na riešenie komplikovaných problémov, rozdeľovania statkov. To, že sa ochudobňujú tí na spodku hierarchie je čiastočný problém, ktorý treba riešiť bez odstránenia hrierachie. Cieľom hierarchie nie je vládnutie len pre vládnutie.

Ak zoberiete majetok buržoázii, tak sa k moci dostane menšina z proletariátu, pričom nie je jasné (z Manifestu) ako sa tá menšina vyberie. Táto menšina pochádza z dobrého proletariátu a preto by nemala byť korumpovaná, čo sú obidva nepravdivé predpoklady, pretože nie všetok proletariát je dobrý a menšina sa môže skorumpovať pod sociálnym tlakom, čo sa vždy aj stalo, ak sa tento experiment uskutočnil.

Nie je žiadna záruka, že po komunistickej revolúcii budú mať vedúci predstavitelia potrebnú schopnosť riadiť tak komplikovaný systém ako je ekonomika voľného trhu.

To že kapitalista nedáva do podniku svojou osobou žiadnu pridanú hodnotu je mylná. Nie je ľahké mať dobrý podnikateľský nápad. Nie je ľahké mať dobrý marketigový a predajný plán. Nie je ľahké nájsť zákazníka a uspokojiť ho

Aj na Slovensku môže byť civilizovaný, funkčný, slušný štát. Tí čo hovoria, že my to vymetieme, všetku tú korupciu a špinu, tak jediné čo vymetú budú občianské, ľudské a iné práva a budú tu vládnuť ešte primitívnejším, vulgárnejším a násilnejším spôsobom. My musíme veriť v to, že ak je možná liberálna demokracia a slušný štát v Rakúsku a Nemecku, tak je možný aj na Slovensku. (marec 2017)

Predstavte si , že by všetci ľudia žili pre dnešok Predstavte si, že by neexistovali žiadne štáty Nie je ťažké to urobiť Nič, za čo by sa zabíjalo alebo zomieralo A tiež žiadne náboženstvo Predstavte si, že všetci ľudia žijú život v mieri Môžeš povedať že som snílek Ale ja nie som jediný Dúfam, že sa jedného dňa k nám pripojíte A svet bude jeden Predstavte si, že by nebol žiadny majetok Neviem či to dokážeš Žiadna nutnosť byť chamtivý alebo ...

Mám takový sen, že jednoho dne tento národ povstane a začne žít podle svého kréda: „Věříme v tuto samozřejmou pravdu, že všichni lidé jsou si rovni.“ Mám sen, že jednoho dne na červených kopcích Georgie budou moci synové dřívějších otroků a synové dřívějších vlastníků otroků sedět u jednoho stolu bratrství. Mám sen, že jednoho dne i stát Mississippi, stát sužovaný horkem žáru nespravedlnosti a útisku, bude přeměněn v oázu svobody a spravedlnosti. Mám sen, že mé čtyři malé děti budou jednoho dne žít v národě, ve kterém nebudou souzeny podle barvy kůže, ale podle jejich charakteru. Dnes mám sen! Mám sen, že jednoho dne, dole v Alabamě, s jejími zkaženými rasisty, s jejím guvernérem, kterému rty přetékají slovy o “intervenci” a “zrušení” – jednoho dne právě tam v Alabamě budou malí černoušci a malé černošky moci chytit za ruku malé bělochy a bělošky jako by to byli jejich sestry a bratři. Dnes mám sen! Dnes mám sen, že jednoho dne bude údolí vyvýšeno a každý kopec a hora budou sníženy, hrbolatá místa budou vyhlazena a pokřivená místa narovnána, a „zjeví se Hospodinova sláva a všechno tvorstvo společně spatří, že promluvila Hospodinova ústa."

Vládnuť by mali ženy.

Dôležité na demokracii nie je to, ako niekoho zvolíme, ale ako ho zbavíme moci, bez toho aby sa prelievala krv.

Ideje demokracie sú prepojené so silnou a rastúcou ekonomikou. Veľká výzva dneška je z ekologických dôvodou vytvoriť spoločnosť, ktorá by bola šetrnejšia k prostrediu, recyklovala všetky suroviny ktoré využíva a neťažila nové. ... Nechceme však od ekologicky plytvajúcej demokracie prejsť ku ekologicky korektnej diktatúre. Toto nebezpečenstvo však hrozí. Demokracie majú vždy veľký problém s tým, že boli navrhnuté tak aby sa odsúvali dôležité rozhodnutia, aby si nemohol napr. nejaký princ jedno ráno povedať, skúsime napadnúť susedskú krajinu.

Ak nakoniec dosiahnete plat 50 000 dolárov ročne alebo 100 000 dolárov ročne, môžeme diskutovať o tom, akú sumu by ste mali minúť na pomoc iným ľuďom. Ak však zarobíte 250 000 dolárov alebo 1 milión dolárov, je zrejmé, že prevažná časť vášho príjmu by sa mala rozdať.

Môžeme definovať niečo ako „maximálny morálny príjem“, po prekročení ktorého je zjavne neospravedlniteľné neodovzdať všetky svoje peniaze.

Svet sa stal tak komplexným, že potrebujeme svetový štát (samozrejme demokratický a federatívny). Potrebujeme politickú globalizáciu a nielen anarchistickú globalizáciu ako máme dnes, ktorá funguje len cez priemysel, alebo ako cestovanie a turizmus.

Len jeden svetový štát môže zabezpečiť, že už nebudú vojny (medzi štátmi, kedže už bude len jeden štát) a tiež len celosvetový štát môže vyriešiť na globálnej úrovni ekologické problémy (znečistenie prírody nepozná hranice štátov).

Oslabovanie a vyprázdňovanie európskych štátov a paralelne s tým zosiľňovanie európskej centralizácie potlačuje v Európe demokraciu. Tá vyžaduje autentický démos, politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národný štát nemôže existovať. Unifikačný proces preto vedie k dedemokratizácii Európy... na kontinentálnej úrovni demokracia existovať nemôže.

Nie som proti tomu, aby európske štáty spolupracovali a priatelili sa, ale som proti únii. Na zlú cestu v európskej integrácii sa odbočilo pri premenovaní ES na EÚ, teda pri Maastrichskej zmluve.

Nikoho z bývalého komuistického bloku nenapadlo, že by chcel žiť vo svete bez hraníc. Hranice sú dobré ak sú priechodné. Hranice sú nevyhnutné pre ľudský život. Každý zamykáte byt a ak máte okolo domu záhradu, tak predpokladám, že zamykáte bránu do tej záhrady. Aby sme si nechali otvorené brány do našich štátov, t.j. domov, to je neprijateľná vec.

Demos, t.j. ľud v demokratickom štáte by mali byť všetci ľudia na zemi.

Bratstvo , rovnosť, sloboda,

Sloboda, rovnosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti solidaritou)

Sloboda, rovnosť , sesterstvo. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené kôli rodovej vyváženosti )

Sloboda, spravodlivosť , solidarita. (bratstvo z hesla francúzskej revolúcie nahradené solidaritou kôli rodovej vyváženosti, rovnosť bola nahradená spravodlivosťou, kôli tomu , že sa myslí rovnosť pred zákonom )

Vládnuť by mali vedci. Počas pandémie sa veľmi zvýšila dôvera ľudí k názorom a odporúčaniam vedcov. Nariadenia a zákony by sa mali formovať podľa názorov vedcov.

Panovník by mal mať štyri kardinálne cnosti : odvahu, múdrosť, umiernenosť a spravodlivosť
Ďalej mal mať (stredoveký) panovník aj tri Pavlove cnosti : vieru, nádej a lásku.

V Uhorsku mohol byť považovaný za panovníka len ten, kto spĺňal 3 podmienky : musel byť korunovaný svätoštefánskou korunou, v stoličnom Belehrade a byť pomazaný ostrihomským biskupom. V českom kráľovstve v přemyslovskom období mohol byť českým kniežaťom ten, kto spĺňal 2 podmienky : koho zvolili predáci, t.j. najvýznamnejší predstavitelia českých rodov a druhá podmienka, že musel byť intronizovaný, t.j. posadený na starý kniežací stolec, ktorý sa nachádzal uprostred pražského hradu.

Stredoveký človek sa najviac bál chaosu a nezriadených pomerov a najviac si vážil poriadok. Poriadok pre neho predstavoval kráľ, ktorý ako zástupca Krista na Zemi zodpovedal za to, že tu poriadok bude zachovávaný.

Zlé je ak sa to preklopí čisto na jednu stranu. Konzervatívci uprednostnia stabilitu, liberáli zmenu. Čo však spoločnosť skutočne potrebuje je zmena na podklade stability. (ad liberalizmus, konzervativizmus)

Pro řešení všech problémů typu „jak/jestli vůbec poskytovat nějakou službu“, případně „jak/jestli vůbec vyrábět nějaký produkt“, jen stačí nechat tisíce a miliony podnikatelů, aby to prostě zkusili. Ti z nich, kteří to budou dělat špatně (= jinak, než lidé chtějí), zkrachují (a půjdou dělat něco, čím prospějí společnosti více). Naopak ti, kdo to budou dělat správně (= tak, jak si lidé přejí), budou prosperovat.

Má-li celý trh v rukou stát, občané žijí v chudobě a nedostatku (příkladem budiž SSSR). Když stát část trhu uvolní svobodným podnikatelům, ta začne jako mávnutím kouzelného proutku fungovat k obrazu spotřebitelů (příkladem budiž část současného trhu, kterou stát reguluje relativně málo: IT, pohostinství, cestovní ruch, retaily a jiné). Naopak ta část trhu, kterou si stát ponechal, funguje zoufale (školství, sociální systém, zdravotnictví, soudnictví a tak dále).

1. Problém centálneho plánovania: Centrální plánovač by musel být obeznámen s potenciálními nedostatky stovek a tisíců nejrůznějších zdrojů; a to nejen s faktem, že něco dochází, ale také s tím, jak moc a jak rychle se to děje.

Dobro štátu by malo byť nadradené nad dobrom jednotlivca. Ak je nevýhodné pre štát, aby niektorý jednotlivec existoval, tak ho môže zlikvidovať.

Štát by mal slúžiť jednotlivcovi.

Největší slabinu anarchokapitalistické společnosti spatřuji ve velmi omezené schopnosti zabránit pohybu nepřátelských vojsk po jejím území. Státy obyčejně disponují velkým množstvím těžkých zbraní a techniky, jež byla vyvinuta přímo za účelem válčení a destrukce. Lze předpokládat, že svobodní lidé, které k pořizování takových nástrojů nikdo nenutí, jich budou mít (za předpokladu stejného množství bohatství ve společnosti) méně (ad anarchizmus)

Nesporná výhoda anarchokapitalistické společnosti spočívá naopak v tom, že ač pravděpodobně není tak těžké proniknout na území, kde se tato nachází, její efektivní ovládnutí se jeví jako úkol extrémně obtížný. .... Dobyvatel stojí tváří v tvář nikoliv masám, nýbrž jedincům, za které nikdo nemůže promlouvat a vyjednávat a kteří navíc často mluví jazykem, jenž útočníkovi vojáci typicky neovládají. Nemluvě o tom, že svobodní lidé budou – bez státních regulací a zákazů – patrně mnohem lépe vyzbrojeni. (ad anarchizmus)

list Ivana Hrozného anglickej kráľovnej Alžbete I. z roku 1570, v ktorom sa píše: "Mysleli sme si, že panuješ vo svojej ríši, že jej vládneš sama (...), ale teraz vidíme, že existujú ľudia, ktorí vládnu spolu s tebou, a nielen ľudia (ľudi), ale dokonca kupci (mužiki torgovyje)..." - čo pre Ivana znamenalo, že mu Alžbeta nie je rovná a že s ňou nemôže udržiavať styky ako suverén so suverénom.

Terajšie ruské poňatie suverenity sa príliš nelíši od toho, ktoré zastával Ivan Hrozný. Podľa súčasnej kremeľskej doktríny existuje na svete iba niekoľko suverénnych štátov: popri Rusku najmä Čína, India a USA. Európske krajiny sú považované za vazalov USA, suverenitu zakladá predovšetkým vojenská sila a nezávislosť vlády na tom, čo si myslia a chcú jej podriadení mužiki.

Ak niekto vládne príliš dlho, stráca kontakt s realitou.

Vláda zákona: Poňatie zákona ako ohniska civilizovanosti pochádza z rímskeho dedičstva. starovekí myslitelia vypracovali myšlienku prirodzeného práva, v súlade s ktorým mali panovníci vykonávať svoju moc.... Tradícia vlády zákona položila základy konštitucionalizmu a ochrany ľudských práv, včítane majetkových, ktoré smerovali proti svojvôli panovníckej moci.

Riadená demokracia (prvé Putinové obdobie) - ruský ekonomický a politický systém potrebuje seriózne reformy, demokracia sa nijako nemôže nastaviť sama a preto potrebuje pomoc zvonku. Niekedy terapeutickú a niekedy dokonca chirurgickú.

Suverénna demokracia (neskoršie Putinove volebné obdobie) - riešením nie je len jednoduché vnútorné nastavenie, pretože Rusko nemá len vnútorné problémy (a možno vôbec nemá vnútorné), ale aj vonkajšie. rusku škodí vonkajší nepriateľ, ktorí ohrozuje jeho suverenitu. Preto musí byť ruská demokracia osobitá - musí byť pripravená na svoju obranu pred vonkajšou hrozbou.

USA, ak chce byť spravodlivým štátom, malo by redistribuovať bohatstvo, kompenzovať tých ktorí boli v minulosti najviac ukrátení - Indiánov.

Demokratický kapitalizmus, alebo presnejšie liberálna demokracia, odmeňuje talent a usilovnosť, čím vytvára elitu tých najlepších. Hovorí sa jej meritokracia.