demokracia

Demokracia (grécky: δημοκρατία z výrazu demos „ľudia“ a kratos „vláda“) je forma vlády, v ktorej sú ľudia oprávnení zvoliť si svojich riadiacich zákonodarcov. Rozhodnutia o tom, kto je považovaný za súčasť ľudí a ako je autorita zdieľaná alebo delegovaná ľuďmi sa v priebehu času v rôznych krajinách menili, ale zahŕňali čoraz viac obyvateľov všetkých krajín. Medzi základné kamene patrí sloboda zhromažďovania a prejavu, inkluzívnosť a rovnosť, členstvo, súhlas, hlasovanie, právo na život a práva menšín.

Filozofi školy :

Benedictus de Spinoza
Jean Jacques Rousseau
John Stuart Mill
Karl Raimund Popper
John Rawls

Povedali o nej

Friedrich Nietzsche : Demokracia a socializmus ako výtvory kresťanstva sú dobré len pre neúspešných, slabých, vyradených, otrokov, pre ľudské stádo, ktoré tieto inštitúcie povzniesli z najnižšieho stupňa hierarchie samých ľudí na najvyšší stupeň a pripísali im dôstojnosť a vzorovitosť >>

Niekto : Pojem demokracia sa zmenil. Stal sa znej diktát menšiny (napr. homosexuálov) väčšine. >>

Výroky v duchu tejto školy:

Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Niekto : Odlišnosti demokracie od teokracie (založenej na islamu) - 1. Ústava a zákony sú nadradené náboženstvu. 2. Rovnoprávnosť mužov a žien. 3. Sloboda slova - ak sa vám niečo nepáči, chodťe na súd. >>

Niekto : Demokracia nie je len o voľbách ale aj o striedaní sa. Nie je dobré ak sa príliš veľa krát zvolí ten istý človek. Preto sa v aténskej demokracii niekedy ani nevolilo ale losovalo. V úrade sa mal vystriedať každý. >>

Niekto : Dôležité na demokracii nie je to, ako niekoho zvolíme, ale ako ho zbavíme moci, bez toho aby sa prelievala krv. >>

Niekto : Ideje demokracie sú prepojené so silnou a rastúcou ekonomikou. Veľká výzva dneška je z ekologických dôvodou vytvoriť spoločnosť, ktorá by bola šetrnejšia k prostrediu, recyklovala všetky suroviny ktoré využíva a neťažila nové. ... Nechceme však od ekologicky plytvajúcej demokracie prejsť ku ekologicky korektnej diktatúre. Toto nebezpečenstvo však hrozí. Demokracie majú vždy veľký problém s tým, že boli navrhnuté tak aby sa odsúvali dôležité rozhodnutia, aby si nemohol napr. nejaký princ jedno ráno povedať, skúsime napadnúť susedskú krajinu. >>

Niekto : Oslabovanie a vyprázdňovanie európskych štátov a paralelne s tým zosiľňovanie európskej centralizácie potlačuje v Európe demokraciu. Tá vyžaduje autentický démos, politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národný štát nemôže existovať. Unifikačný proces preto vedie k dedemokratizácii Európy... na kontinentálnej úrovni demokracia existovať nemôže. >>

Na otázku Čo je sloboda?

Aristoteles : Základom demokratického štátu je sloboda. >>

Na otázku Aká je spoločnosť? / Kto vládne?