demokracia

Iné zobrazenie filozofických škôl


demokracia

Kategória: politicka filozofia

predchádzajúca škola      nasledujúca škola




Demokracia (grécky: δημοκρατία z výrazu demos „ľudia“ a kratos „vláda“) je forma vlády, v ktorej sú ľudia oprávnení zvoliť si svojich riadiacich zákonodarcov. Rozhodnutia o tom, kto je považovaný za súčasť ľudí a ako je autorita zdieľaná alebo delegovaná ľuďmi sa v priebehu času v rôznych krajinách menili, ale zahŕňali čoraz viac obyvateľov všetkých krajín. Medzi základné kamene patrí sloboda zhromažďovania a prejavu, inkluzívnosť a rovnosť, členstvo, súhlas, hlasovanie, právo na život a práva menšín.




Povedali o nej

Friedrich Nietzsche : Demokracia a socializmus ako výtvory kresťanstva sú dobré len pre neúspešných, slabých, vyradených, otrokov, pre ľudské stádo, ktoré tieto inštitúcie povzniesli z najnižšieho stupňa hierarchie samých ľudí na najvyšší stupeň a pripísali im dôstojnosť a vzorovitosť >>

Niekto : Pojem demokracia sa zmenil. Stal sa znej diktát menšiny (napr. homosexuálov) väčšine. >>

Niekto : Islámska civilizácia je dnes jedinou kultúrnou oblasťou, v ktorej neexistuje žiadna plnohodnotná demokracia. >>

Niekto : Prirodzenou nevýhodou demokracie je, že tým, ktorí to s ňou myslia vážne zväzuje ruky, kým tým, ktorí ju neberú vážne umožňuje dosiahnuť takmer všetko (ad demokracia) >>

Niekto : Veľkými ideológiami dvadsiateho storočia sú liberalizmus, socializmus, anarchizmus, korporatizmus, marxizmus, komunizmus, sociálna demokracia, konzervatizmus, nacionalizmus, fašizmus a kresťanská demokracia. Všetky tieto ideológie majú jedno spoločné - sú produktom západnej civilizácie. Žiadna iná civilizácia nikdy politickú ideológiu nestvorila. Na západe však zasa nikdy nevzniklo významné náboženstvo. >>

Niekto : S úpadkom západnej moci zároveň klesá schopnosť Západu vnútť iným civilizáciam západné poňatie ľudských práv, liberalizmu a demokracie a podobne klesá aj príťažlivosť týchto hodnôt pre nezápadné civilizácie. (ad demokracia, liberalizmus) >>

Niekto : Riadená demokracia (prvé Putinové obdobie) - ruský ekonomický a politický systém potrebuje seriózne reformy, demokracia sa nijako nemôže nastaviť sama a preto potrebuje pomoc zvonku. Niekedy terapeutickú a niekedy dokonca chirurgickú. >>

Niekto : Suverénna demokracia (neskoršie Putinove volebné obdobie) - riešením nie je len jednoduché vnútorné nastavenie, pretože Rusko nemá len vnútorné problémy (a možno vôbec nemá vnútorné), ale aj vonkajšie. rusku škodí vonkajší nepriateľ, ktorí ohrozuje jeho suverenitu. Preto musí byť ruská demokracia osobitá - musí byť pripravená na svoju obranu pred vonkajšou hrozbou. >>



Výroky v duchu tejto školy:

Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Niekto : Odlišnosti demokracie od teokracie (založenej na islamu) - 1. Ústava a zákony sú nadradené náboženstvu. 2. Rovnoprávnosť mužov a žien. 3. Sloboda slova - ak sa vám niečo nepáči, chodťe na súd. >>

Niekto : Demokracia nie je len o voľbách ale aj o striedaní sa. Nie je dobré ak sa príliš veľa krát zvolí ten istý človek. Preto sa v aténskej demokracii niekedy ani nevolilo ale losovalo. V úrade sa mal vystriedať každý. >>

Niekto : Dôležité na demokracii nie je to, ako niekoho zvolíme, ale ako ho zbavíme moci, bez toho aby sa prelievala krv. >>

Niekto : Ideje demokracie sú prepojené so silnou a rastúcou ekonomikou. Veľká výzva dneška je z ekologických dôvodou vytvoriť spoločnosť, ktorá by bola šetrnejšia k prostrediu, recyklovala všetky suroviny ktoré využíva a neťažila nové. ... Nechceme však od ekologicky plytvajúcej demokracie prejsť ku ekologicky korektnej diktatúre. Toto nebezpečenstvo však hrozí. Demokracie majú vždy veľký problém s tým, že boli navrhnuté tak aby sa odsúvali dôležité rozhodnutia, aby si nemohol napr. nejaký princ jedno ráno povedať, skúsime napadnúť susedskú krajinu. >>

Niekto : Oslabovanie a vyprázdňovanie európskych štátov a paralelne s tým zosiľňovanie európskej centralizácie potlačuje v Európe demokraciu. Tá vyžaduje autentický démos, politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národný štát nemôže existovať. Unifikačný proces preto vedie k dedemokratizácii Európy... na kontinentálnej úrovni demokracia existovať nemôže. >>

Niekto : Ak niekto vládne príliš dlho, stráca kontakt s realitou. >>

Na otázku Čo je sloboda?

Aristoteles : Základom demokratického štátu je sloboda. >>

Na otázku Aká je spoločnosť? / Kto vládne?

Niekto : Oslabovanie a vyprázdňovanie európskych štátov a paralelne s tým zosiľňovanie európskej centralizácie potlačuje v Európe demokraciu. Tá vyžaduje autentický démos, politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národný štát nemôže existovať. Unifikačný proces preto vedie k dedemokratizácii Európy... na kontinentálnej úrovni demokracia existovať nemôže. >>


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk