Jean Jacques Rousseau

Vzdat sa slobody, znamená vzdať sa svojho ľudského postavenia, svojich ľudských práv a dokonca svojich povinností.

Peniaze, ktoré vlastním sú prostriedkom slobody. Peniaze, ktoré zháňame sú prostriedkom zotročenia. Preto som šetrnlivý a preto nemám žiadne potreby.

Rozum vedie človeka k samoľúbosti a úvahy ju posiľňujú, vďaka nim sa človek sústredí na seba samého a odpútava sa od všetkého, čo ho ťaží a trápi. Filozofia vedie k izolácii, jej prostredníctvom si človek pri pohľade na trpiaceho človeka hovorí: Zahyň, ak sa ti žiada, len keď som v bezpečí. Jedine nebezpečenstvo hroziace celej spoločnosti dokáže narušiť pokojný spánok filozofa a následne ho vytiahnuť z postele. Pod jeho oknami možno beztrestne zavraždiť blížneho; zapcháva si dlaňami uši, aby prehlušil prírodu, čo sa v ňom búri..

Pretože musíme mať knihy, existuje jedna kniha, ktorá podľa môjho názoru poskytuje to najlepšie pojednanie o výchove v súlade s prírodou....Ktorá je tá úžasná kniha? Je to Aristoteles? Plinius? Buffon? Nie - je to Robinson Crusoe. Robinson Crusoe na svojom ostrove, zbavený pomoci svojich blížnych, bez pomôcok na vykonávanie rôznych remesiel, napriek tomu nachádzajúci jedlo, zachovávajúci svoj život a získavajúci určité pohodlie - toto je vec, ktorá zaujíma ľudí všetkých vekových skupín, a môže byť atraktívna aj pre rôzne skupiny detí.

Pretože musíme mať knihy, existuje jedna kniha, ktorá podľa môjho názoru poskytuje to najlepšie pojednanie o výchove v súlade s prírodou....Ktorá je tá úžasná kniha? Je to Aristoteles? Plinius? Buffon? Nie - je to Robinson Crusoe. Robinson Crusoe na svojom ostrove, zbavený pomoci svojich blížnych, bez pomôcok na vykonávanie rôznych remesiel, napriek tomu nachádzajúci jedlo, zachovávajúci svoj život a získavajúci určité pohodlie - toto je vec, ktorá zaujíma ľudí všetkých vekových skupín, a môže byť atraktívna aj pre rôzne skupiny detí.

Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách.

Človek je priveľmi ušľachtilý tvor, aby mal byť jednoducho nástrojom iných a nemáme ho zamestnať tým, čo vyhovuje im, kým sa neporadíme s ním čo vyhovuje jemu.

Nesmieme hľadať najvhodnejšieho človeka pre každé zamestnanie, ale najvhodnejšie zamestnanie pre každého človeka.

Peniaze, ktoré vlastním sú prostriedkom slobody. Peniaze, ktoré zháňame sú prostriedkom zotročenia. Preto som šetrnlivý a preto nemám žiadne potreby.

Pretože musíme mať knihy, existuje jedna kniha, ktorá podľa môjho názoru poskytuje to najlepšie pojednanie o výchove v súlade s prírodou....Ktorá je tá úžasná kniha? Je to Aristoteles? Plinius? Buffon? Nie - je to Robinson Crusoe. Robinson Crusoe na svojom ostrove, zbavený pomoci svojich blížnych, bez pomôcok na vykonávanie rôznych remesiel, napriek tomu nachádzajúci jedlo, zachovávajúci svoj život a získavajúci určité pohodlie - toto je vec, ktorá zaujíma ľudí všetkých vekových skupín, a môže byť atraktívna aj pre rôzne skupiny detí.

Je iste, že vlastnícke právo je najposvätnejšie zo všetkých občianskych práv a v istom smere ešte dôležitejšie než sloboda samotná.

Kôň, mačka, býk, ba i osol, žijúci vo voľnej prírode, majú spravidla väčší vzrast, mohutnejšiu telesnú konštitúciu, ovplývajú väčšou životaschopnosťou, silou i smelosťou než domáce zvieratá.

Peniaze, ktoré vlastním sú prostriedkom slobody. Peniaze, ktoré zháňame sú prostriedkom zotročenia. Preto som šetrnlivý a preto nemám žiadne potreby.

Nikdy som si nemyslel, že by sloboda človeka spočívala v tom, aby robil čo chce, ale skôr spočíva v tom, aby nikdy nerobil čo nechce.

Prisúdim človeku jedinú cnosť, súcit, ktorá je o to univerzálnejšia a užitočnejšia, že predchádza akýmkoľvek rozumových úvahám, a takú prirodzenú, že aj na zvieratách sa prejavujú jej prirodzené znaky. Netreba hovoriť o nežných prejavoch matky k deťom... denne sa nám naskytá pohľad na vzpierajúceho sa koňa, keď má položiť kopyto na živé telo...

..z tejto vlastnosti vyvierajú všetky spoločenské cnosti.. Veď z čoho pramení veľkodušnosť, zhovievavosť, ľudskosť, ak nie z ľútosti prechovávanej k slabším jednotlivcom, vinníkom a celému ľudstvu vôbec?

Začnime dvoma odlišnými stránkami v ľúbostných citoch - morálnosťou a telesnosťou. Telesná stránka zahŕňa všeobecnú túžbu, ktorá zväzuje obe pohlavia, morálna stránka obmedzuje danú túžbu a pripútava ju výlučne k jedinému objektu alebo jej prinajmenšom dodáva vyšší stupeň energie vo vzťahu k preferovanému objektu.

Ľahko si domyslíme, že morálna láska je neprirodzený cit, ktorý sa zrodil v spoločnosti a ktorého sa ženy veľmi obratne a starostlivo chopili, aby získali nadvládu a priviedli dominujúce pohlavie k poslušnosti.

Schopnosť obrábať pôdu nevyhnutne vyústila do jej deľby a do vzniku vlastníctva, ktoré sa snúbilo s prvými zásadami spravodlivosti; ak chcel každý dostať čo mu patrí, musel najprv niečo vlastniť, na dôvažok s ľudia zahľadeli do budúcnosti a zistili, že všetci majú majetok, ktorý by neradi stratili...

Zjednoťme sa vyzval ich (boháč iných boháčov), aby sme ľahšie odolávali nátlaku slabochov, držali na uzde ctižiadostivcov a každému zabezpečili majetok. Ustanovme zákony práva a mieru, ktorým by sa museli všetci podrobiť, kde by pre nikoho neplatili výnimky a ktoré by do istej miery usmernili rozmarný osud a rovnakou mierou podriadili všeobecným povinnostiam mocných i slabých.

Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti.

Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení.

V novom stave sa život zjednodušil a zospoločenštil, vyznačoval sa úzko vymedzenými potrebami, ktoré ľudia dosahovali pomocou nástrojou, ktoré vynašli... a nevedomky na seba vzali prvé bremeno z ktorého vytryskol prvý prameň zla, čím zaťažili vlastné potomstvo, lebo vinou pohodlia im začalo ochabovať telo i duch, zvyk ich obral o všetok pôvab a zaroveň posunul hranicu nevyhnutných potrieb, radosť z nadobudnutých vecí nevyvažovala krutosť ich straty, cítili sa nešťastní, keď o svoje pohodlie prišli, ale nie šťastnejší, keď ho dosiahli.

Ľudia žijúci na morských pobrežiach a brehoch riek vynašli udice, stali sa rybármi a živili sa rybami. Obyvatelia lesov si vyrábali luky a šípy, stali sa lovcami a bojovníkmi....Z daného rozvoja vyplynuli nové poznatky, ktoré prispeli k vedomiu človečenskej zvrchovanosti nad ostanými živočíchmi. Nastavoval im pasce, prechádzal cez rozum tisícorakými spôsobmi...

Všetko je dobré tak, ako to vyšlo z rúk Stvoriteľa, v rukách človeka všetko upadá. Človek núti zem, aby vydávala plody inej zeme, núti strom, aby rodil ovocie iného stromu; zamieňa a mieša podnebia, živly, ročné obdobia; mrzačí svojho psa, svojho koňa; všetko mení, má rád beztvárnosť, netvory; nechce nič tak, ako to splodila príroda, ba ani človeka; treba ho preň vycvičiť ako cirkusového koňa; treba ho prispôsobiť podľa jeho vkusu ako strom v záhrade.

A rovnaký osud stíha i človeka; len čo vstúpi do spoločnosti, len čo vstúpi do spoločnosti, stáva sa otrokom, zoslabne, stratí odvahu a začne sa plaziť; slabošský a nepokojný spôsob života ho postupne oberá o sily a odhodlanosť.

Divochom by sme len ťažko vysvetľovali, čo je to poddanstvo a zvrchovanosť. Človek si môže ľahko prisvojiť ovocie, čo natrhal jeho druh, zverinu, ktorú sám neskolil, i jaskyňu, čo inému poskytovala útočisko, no ako by sa mu podarilo prinútiť ho k poslušnosti? Aké putá závislosti by mohli zväzovať ľudí bez akéhokoľvek majetku? Keby ma niekto vyhnal zo stromu, môžem sa vyškriabať na druhý; keby ma ktosi otravoval na jednom mieste, čo mi bráni presunúť sa inam?

Každý si nepochybne uvedomuje, že poddanské putá sa vytvorili na základe vzájomnej závislostí ľudí a vzájomných potrieb, čo ich zväzujú, že si nemožno podrobiť človeka, kým ho vopred nevženieme do pozície, v ktorej sa nezaobíde bez druhého; taká situácia sa nevyskytuje v prirodzenom stave..

Všetci bežali v ústrety okovám s nádejou, že si zabezpečia slobodu; mali síce nadostač rozumu, aby vytušili prednosti spoločneského zriadenia, ale určite nie dosť skúseností, aby predvídali hroziace nebezpečenstvo.... ba i mudrci si domysleli, že mu treba obetovať jednu časť slobody, aby si druhú zachovali, brali si príklad z raneného, ktorý súhlasí s amputáciou ruky, aby si zachránil telo.

Spoločenské zriadenia pribúdali, poľahky sa rozmáhali a čoskoro zaplnili celý povrch zeme; už sa nedalo objaviť ani jediné zákutie na svete, kde by sa človek striasol pút a vyhol sa často nesprávne vedenému meču, ktorý každému sústavne visel nad hlavou.

V novom stave sa život zjednodušil a zospoločenštil, vyznačoval sa úzko vymedzenými potrebami, ktoré ľudia dosahovali pomocou nástrojou, ktoré vynašli... a nevedomky na seba vzali prvé bremeno z ktorého vytryskol prvý prameň zla, čím zaťažili vlastné potomstvo, lebo vinou pohodlia im začalo ochabovať telo i duch, zvyk ich obral o všetok pôvab a zaroveň posunul hranicu nevyhnutných potrieb, radosť z nadobudnutých vecí nevyvažovala krutosť ich straty, cítili sa nešťastní, keď o svoje pohodlie prišli, ale nie šťastnejší, keď ho dosiahli.

Ľudia žijúci na morských pobrežiach a brehoch riek vynašli udice, stali sa rybármi a živili sa rybami. Obyvatelia lesov si vyrábali luky a šípy, stali sa lovcami a bojovníkmi....Z daného rozvoja vyplynuli nové poznatky, ktoré prispeli k vedomiu človečenskej zvrchovanosti nad ostanými živočíchmi. Nastavoval im pasce, prechádzal cez rozum tisícorakými spôsobmi...

Zvláštna súhra okolností, ktorá po výbuchu sopky chŕliacej tekutú železnú rudu vnukla pozorovateľom myšlienku, aby napodobili tento prírodný jav, ale to súčastne predpokladá, že im nechýbala odvaha a predvídavosť...

Veľkú revolúciu vyvolal objav metalurgie a poľnohospodárstva, dvoch umení založených na zručnosti... železo a obilie z hľadiska filozofa podnietili civilizáciu človeka a zahubili ľudské pokolenie.

S rastúcim počtom ľudských jednotlivcov pribúdali aj ich ďalšie ťažkosti. Rozmanité územia, podnebia a obdobia nesporne človeka prinútili, aby zmenil predchádzajúci spôsob života. Neúrodné roky, dlhé a tuhé zimy, horúce letá, čo všetko spaľovali, si vyžiadali vyššiu úroveň práce.

Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti.

Je teda isté, že súcit je prirodzený cit, ktorý v každom jednotlivcovi zmierňuje sebalásku a prispieva k sebazáchove celého druhu. Práve ľútostivosť nás bez rozmyslu núti priskočiť na pomoc trpiacim, v prirodzenom stave zastupuje zákony, morálku a cnosť... súcit zabraňuje každému silnému divochovi obrať slabšie dieťa alebo nevládneho starca o ťažko získanú potravu, najmä keď nestráca nádej, že svoju ľahko nájde inde;..

Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení.

Divochom by sme len ťažko vysvetľovali, čo je to poddanstvo a zvrchovanosť. Človek si môže ľahko prisvojiť ovocie, čo natrhal jeho druh, zverinu, ktorú sám neskolil, i jaskyňu, čo inému poskytovala útočisko, no ako by sa mu podarilo prinútiť ho k poslušnosti? Aké putá závislosti by mohli zväzovať ľudí bez akéhokoľvek majetku? Keby ma niekto vyhnal zo stromu, môžem sa vyškriabať na druhý; keby ma ktosi otravoval na jednom mieste, čo mi bráni presunúť sa inam?

V novom stave sa život zjednodušil a zospoločenštil, vyznačoval sa úzko vymedzenými potrebami, ktoré ľudia dosahovali pomocou nástrojou, ktoré vynašli... a nevedomky na seba vzali prvé bremeno z ktorého vytryskol prvý prameň zla, čím zaťažili vlastné potomstvo, lebo vinou pohodlia im začalo ochabovať telo i duch, zvyk ich obral o všetok pôvab a zaroveň posunul hranicu nevyhnutných potrieb, radosť z nadobudnutých vecí nevyvažovala krutosť ich straty, cítili sa nešťastní, keď o svoje pohodlie prišli, ale nie šťastnejší, keď ho dosiahli.

Postupne sa však dedičstvo rozširovalo o čoraz rozsiahlejšie pozemky a vyšší počet dobytka, kým sa všetka pôda krížom-krážom nerozparcelovala, takže jeden mohol zväčšíť svoje vlastníctvo iba na úkor druhého, spravidla v tesnom susedstve, ostatní, čo si zo slabosti alebo nedbanlivosti nedokázali nahonobiť nijaký majetok, stali sa bedármi, ale nič nestratili, hoci vôkol nich sa všetko zmenilo...

Kresťanstvo hlása len porobu a závislosť. Vyhovuje tyranii. Praví kresťania su pre otroctvo ako stvorení.

Viera detí a aj mnohých dospelých je otázkou zemepisu. Vari budú odmenení väčšmi za to, že sa narodili Ríme, a nie v Mekke? Jednému hovoria, že Mohamed je Boží prorok; druhému vravia, že Mohamed je podvodník, a ono opakuje, že Mohamed je podvodník. Každé z týchto detí by povedalo to, čo vraví druhé, keby sme ho presídlili.

Kresťanstvo hlása len porobu a závislosť. Vyhovuje tyranii. Praví kresťania su pre otroctvo ako stvorení.

Viera detí a aj mnohých dospelých je otázkou zemepisu. Vari budú odmenení väčšmi za to, že sa narodili Ríme, a nie v Mekke? Jednému hovoria, že Mohamed je Boží prorok; druhému vravia, že Mohamed je podvodník, a ono opakuje, že Mohamed je podvodník. Každé z týchto detí by povedalo to, čo vraví druhé, keby sme ho presídlili.

..najsilnejší odviedol najviac práce, najšikovnejší z nej najviac vyťažil, najnadanejší si ju dokázal skrátiť, oráč potreboval viac železa alebo kováč viac obilia, skrátka, jedným tá istá práca slúžila na prospech a druhí mali sotva čo do úst vložiť. Tak sa prirodzená nerovnosť nebadane snúbila s machináciami a rozdiely medzi ľuďmi sa za nerovnakých okolností citeľnejšie prehĺbili..

Postupne sa však dedičstvo rozširovalo o čoraz rozsiahlejšie pozemky a vyšší počet dobytka, kým sa všetka pôda krížom-krážom nerozparcelovala, takže jeden mohol zväčšíť svoje vlastníctvo iba na úkor druhého, spravidla v tesnom susedstve, ostatní, čo si zo slabosti alebo nedbanlivosti nedokázali nahonobiť nijaký majetok, stali sa bedármi, ale nič nestratili, hoci vôkol nich sa všetko zmenilo...

Keď prihliadneme na dobrú telesnú konštitúciu divochov, ktorých sme nezničili silnou pálenkou, keď si uvedomíme, že nepoznajú takmer žiadne choroby okrem úrazov a staroby, musíme uznať, že dejinami civilizovanej spoločnosti sa vlastne ťahá aj história ľudských chorôb.

Prvý človek, ktorý si ohradil pozemok, odvážil sa vyhlásiť - Toto je moje - a našiel nadostač prostoduchých ľudí, čo mu uverili, stal sa skutočným zakladateľom civilizovanej spoločnosti.

Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení.

Medzi právom silnejšieho a právom prvého majiteľa sa rozpútal neľútostný spor.

Boháč nenachádzal prijateľné ospravedlnenie, aby dokázal svoju nevinu, nemal dostatok síl aby sa ubránil, ľahko ožobračoval jednotlivca, ale jeho zas okrádala banda lupičov, stál sám proti všetkým, ba nemohol sa spojiť proti nepriateľom, ktorých držala pohromade spoločná nádej na korisť...

vo veľkých skupinách pôsobil tento stav ešte zhubnejšie ako kedykoľvek predtým medzi jednotlivcami, ktorí sa zoskupovali. Stade pochádza zdroj medzinárodných konfliktov, bitiek, vrážd, represálií, ktoré rozochvievali prírodu a otriasali rozumom, ale ja všetkých zvrátených predsudkov, ktoré povyšujú na úroveň cti hrozné krviprelievanie. Najčestnejší ľudia si zratu považovali za povinnosť podrezávať blížnych, stali sme sa svedkami hromadných vrážd bez zjavného dôvodu...Tak vyzerali prvé výsledky, odkedy sa ľudstvo rozdelilo na rozličné spoločnosti.

Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách.

Otroci strácajú všetko vo svojich okovách, dokonca aj túžbu vyslobodiť sa z nich. / Slaves lose everything in their chains, even the desire of escaping from them.

Prisúdim človeku jedinú cnosť, súcit, ktorá je o to univerzálnejšia a užitočnejšia, že predchádza akýmkoľvek rozumových úvahám, a takú prirodzenú, že aj na zvieratách sa prejavujú jej prirodzené znaky. Netreba hovoriť o nežných prejavoch matky k deťom... denne sa nám naskytá pohľad na vzpierajúceho sa koňa, keď má položiť kopyto na živé telo...

..z tejto vlastnosti vyvierajú všetky spoločenské cnosti.. Veď z čoho pramení veľkodušnosť, zhovievavosť, ľudskosť, ak nie z ľútosti prechovávanej k slabším jednotlivcom, vinníkom a celému ľudstvu vôbec?