Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:
| Jean Jacques Rousseau | Rozum vedie človeka k samoľúbosti a úvahy ju posiľňujú, vďaka nim sa človek sústredí na seba samého a odpútava sa od všetkého, čo ho ťaží a trápi. Filozofia vedie k izolácii, jej prostredníctvom si človek pri pohľade na trpiaceho človeka hovorí: Zahyň, ak sa ti žiada, len keď som v bezpečí. Jedine nebezpečenstvo hroziace celej spoločnosti dokáže narušiť pokojný spánok filozofa a následne ho vytiahnuť z postele. Pod jeho oknami možno beztrestne zavraždiť blížneho; zapcháva si dlaňami uši, aby prehlušil prírodu, čo sa v ňom búri.. | |
| O |
Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):
| Jean Jacques Rousseau | Rozum vedie človeka k samoľúbosti a úvahy ju posiľňujú, vďaka nim sa človek sústredí na seba samého a odpútava sa od všetkého, čo ho ťaží a trápi. Filozofia vedie k izolácii, jej prostredníctvom si človek pri pohľade na trpiaceho človeka hovorí: Zahyň, ak sa ti žiada, len keď som v bezpečí. Jedine nebezpečenstvo hroziace celej spoločnosti dokáže narušiť pokojný spánok filozofa a následne ho vytiahnuť z postele. Pod jeho oknami možno beztrestne zavraždiť blížneho; zapcháva si dlaňami uši, aby prehlušil prírodu, čo sa v ňom búri.. | |
| O | ||
Jean Jacques Rousseau : Prisúdim človeku jedinú cnosť, súcit, ktorá je o to univerzálnejšia a užitočnejšia, že predchádza akýmkoľvek rozumových úvahám, a takú prirodzenú, že aj na zvieratách sa prejavujú jej prirodzené znaky. Netreba hovoriť o nežných prejavoch matky k deťom... denne sa nám naskytá pohľad na vzpierajúceho sa koňa, keď má položiť kopyto na živé telo... | ||
| O | ||
| ---- |
Zdroj: Jean Jacques Rousseau : O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi , s.63