Uprostred záhrady dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla.... Hospodin, Boh, prikázal človekovi: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, 17 ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.

keď sa Buddhu pýtali, čo získal meditovaním, odpovedal, že nič. Potom však dodal: “Ale dovoľte mi podeliť sa s vami o to, čo som stratil: hnev, starosti, depresie, neistotu a strach zo staroby aj smrti.” Prečo? Lebo toto všetko je len výtvorom našej mysle a nemá to žiadnu svoju skutočnú podstatu.

Čím ti budem prospešný svojim učením? Predovšetkým ťa zbavím rozmaznanosti...

Laska k pravej filozofii nas oslobodzuje od kazdej naruzivej a trapnej tuzby.

Práve tak ako lekár lieči telo, musí filozof liečiť dušu. Filozofia má len jeden poriadny cieľ - znížiť ľudské utrpenie , ktorého základnou príčinou je náš všadeprítomný strach zo smrti.

Nielen z chleba žije človek, ale z každého Božieho slova.

Čo nás tu teda môže bezpečne viesť? Jedno jediné - filozofia. A jej príkaz je, aby sme božstvo vo svojom vnútri chránili pred zneuctením a krivdou a dopomáhali mu k víťazstvu nad rozkošou aj bolesťou, aby sme nič neurobili bezcieľne, nič podvodne ani pokrytecky a aby sme boli nezávislí na činnosti alebo nečinnosti kohokoľvek iného; aby sme sa ochotne podrobovali všetkým udalostiam a osudom, ktoré sa stávajú s presvedčením, že k nám prichádzajú odtiaľ, odkiaľ sme prišli my sami, a konečne aby sme očakávali smrť s odovzdanou mysľou ako prirodzené rozlúčenie prvkov, z ktorých sa každé stvorenie skladá.

Nikto nevstupi do neba ak nie cez filozofiu. Nemo intrat in coelum nisi per philosophiam.

Je veľmi mnoho vecí, ktorých znalosť osoží duši len málo alebo nič. A veľmi nemúdry je, kto sa stará o iné veci než o tie, čo slúžia jeho spaseniu.

Často sa mi protiví mnoho čítať a počúvať. V tebe je všetko , čo chcem a po čom túžim.

Výsledok filozofie je poznanie našej slepoty a slabosti.

Chcete niečo vedieť , preto musíme najprv rozprávať o tom, čo vedenie vlastne znamená a prečo sa dá chcieť...Mal by si filozofovať, lebo sloboda je možná len vtedy, ak štúdium nevedie len k vedomostiam o vecných skutočnostiach, ale je určitou formou sebapoznania.

Filozofia je ako tažké brnenie. Slabý sa pod ním zrúti, silného urobí neporaziteľným.

Pravé filozofovanie sa podobá výstupu na vrcholce hôr - poskytuje človeku stále väčšie výhľady ale robí ho stále osamelejším.

Každé živočích, a teda aj živočích-filozof sa inštiktívne snaží dosiahnuť optimálne podmienky, za ktorých môže úplne rozvinúť svoju silu, pri ktorých dosiahne maximum pocitu moci... a preto každý živočích rovnako inštinktívne neznáša ...všetky prekážky, ktoré sa mu na tejto ceste za optimom vyskytnú (nie je to to cesta za šťastím, o ktorej hovorím, ale cesta za mocou, za činom a v vo väčšine prípadov i cesta do nešťastia). Preto neznáša filozof manželstvo a všetko, čo by ho mohlo k nemu prehovoriť - manželstvo ako prekážka na ceste k optimu. Ktorý veľký filozof bol doteraz ženatý? Herakleitos, Platon, Descartes, Spinoza, Leibniz, Kant, Schopenhauer - všetci títo ženatí neboli.

Ak sa nechame viest filozofiou, tak nas nevyhnutne caka destrukcia nasich kazdodennych presvedceni

Pre človeka, ktorý verí vo vedu, nedáva filozofia žiadne platné (všeobecne uznané) poznatky. Za viactisícročné úsile sa jej nepodarilo takéto poznatky získať.

Filozofiu nemožno ospravedlniť vonkajšou užitočnosťou, ale vnútorným popudom. Týka sa človeka ako človeka. Filozofia je prítomná vždy na verejnosti, v tradičných prísloviach a prevládajúcich presvedčeniach. Filozofii sa nedá uniknúť. Kto filozofiu odmieta, už filozofuje.

Filozofiu niektorí pokladajú za bezpredmetné myslenie, zbytočné hĺbanie snílkov a tak obtiažnu, že je beznádejné sa ňou zaoberať.

Nielen dnes je filozofia popieraná ako zbytočná a škodlivá. Pre cirkevné autority vždy vzdiaľovala od Boha, zvádzala k svetským veciam. Pre politické totality vždy podkopávala poriadok.

Každodenný zdravý ľudský rozum často nad filozofiou víťazí. Napr. Tháles spadol do jamy, keď pozeral na hviezdy a slúžka ho za to vysmiala.

Filozofia dáva mimoriadne poučenie, je výsledkom dôležitého úsilia neobyčajných ľudí a pritom je to vec, ktorá sa týka každého, jednoduchá a zrozumiteľná.

Az ked myslenie obratime k tomu, co uz bolo myslene, osvojime si obratnost pre uchopenie toho, co nam este treba mysliet.

Pokročilá industriálna spoločnosť je ideologická. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese. Kresťanstvo, zen, existencionalizmus sú pri tejto ideológii iba zábavkou po práci - nie skutočnou opozíciou.

Vládnuca trieda v pokročilej industriálnej spoločnosti, ovládla nielen vedomie ale aj podvedomie a nevedomie pracujúcej masy, preto by noví marxisti mali okrem Marxa študovať aj Freudovu teóriu.

Stonožka, ktorej sa spýtate v akom poradí kladie svoje nohy, začne nad tým uvažovať a odnaučí sa chodiť.

Na zaciatku sme si kladli (nielen) retoricku otazku, preco dnes citat Hegelovu Fenomenologiu ducha a pokusili sme sa naznacit niekolko motivacnych argumentov. Je azda nacase, aby sme k tomu pridali ten hlavny: Nie je azda dosiahnutie absolutneho vedenia prave uvedeneho typu dostatocnou motivaciou?

Rozumná filozofia nás vedie k dobrému životu, nerozumná k zlému životu. Aké jednoduché, len čo je pravda. Stačí k tomu splniť už len dve podmienky: po prvé, vedieť spoľahlivo rozlišovať medzi rozumným a nerozumným, a po druhé, mať jasný a pevný, ničím nespochybniteľný pojem samotného rozumu.

Bez filozofie by ranne krestanstvo zaniklo ako ostatne kulty (osobnosti). (Vid aj Pavlov vyrok.. kto nemiluje Krista nech je prekliaty.)

Mysli inak a študuj filozofiu!

filozofia je znesamozrejmovanie samozrejmého. O všetkom mimo nás i v sebe môžeme zapochybovať, nič nie je isté. Naše istoty o čomkoľvek sú len zdanlivé, prvé kritické zapochybovanie o nich ich rozkýva. Filozofia je cesta od vedenia ku znevedeniu, od istoty k zneisteniu

Náboženstvo je najnebezpečnejšia vec na svete,Teológia nás pred ňou zachraňuje.

Tyto diskuse ostatne zamestnavaji pouze uzky okruh ucencu, prevazne vetšine populace postačuje k orientaci v bežném živote i nadále hrst moudrostí všedního dne.

Zásadami filozofov sa ľudia riadia len vtedy, keď sa zhodujú buď s ich vlastnými názormi, alebo s názormi štátnych orgánov. Ale načo sú potom filozofi?

Jan Lesinsky vie o automobiloch vsetko, dokaze rozpravat aj o rozdieloch vo vyrobnych postupoch volkswagenu a kie vyplyvajuce z odlisnosti uceni Aristotela a Konfucia.

Tym, ze veda nasla pravdu, filozofia si uz nemohla vymyslat.

Úlohou inteligentného človeka je využiť svoje nadanie v prospech ľudstva. Ľudstvo čaká v 21. storočí viac globálnych problémov než je v žumpe hovien. Potravinová kríza, povodne, AIDS, potkany, filcky, mravce, mor, more atď. Pred ľudstvom stoja úlohy ako premeniť celuózu na eko-palivo a ako presvedčiť kokotov tohoto sveta aby zložili zbrane. Budú potrební konzervacionisti, ktorí zabránia nenažrancom klčovať pralesy a odborníci na manažment preľudnenej planéty. Tieto úlohy vyžadujú špecialistov, ktorí sú schopní podávať hmatateľné výsledky, a nie prázdne racionalizovanie. Nie je ale možné ich zvládnuť, pokiaľ nám v hlavách zaberajú miesto vírusy ako Nietsche alebo Kant.

Philosophical questions that matter for science : What is knowledge? How it is acquired.

Budovanie si vlastnej filozofie, je ako zariadovanie si domacnosti. domacnost si sice mozes zaradit sam, ale vsetky komponenty, pracku, chladnicku, nabytok, koberce atd ti vymyslia a skonstruuju ini ludia. S vyberom vlastnej filozofie je to ako s kupovanim siat. Niekto kupi prve co mu sadne, niekto zhana to najkrajsie, a niekto si radsej nieco usije.

Filozofi by mali byt ti, co viac vplyvaju na textarov pesniciek.

Filozofi by mal byt ako sofista, mal by vediet argumentaciou presvedcit /dievca, neveriaceho, kupujuceho. Mal by vyhravat v debatach.

Preto som zacal studovat filozofiu, aby som sa zamyslel nad tym, kto som a kam idem. a dostal som odpovede : Thales hovoril, ze z vody a do vody sa zasa vratim. Anaximenes mi povedal, ze som vzduch, ze aspon pre vacsinu ludi, to som vedel, aj bez neho. Atomisti upresnili, ze som z atomov, ale dnes sa vie, ze atomy neustale kmitaju co sa vola teplota a tie najmensie castice su akesi kmitanie strun, takze mal pravdu aj herakleitos, ze som z ohna a neustale sa pohybujem, aj Pytagoras so svojou vesmirnou harmoniou a hudbou. Anaximandros to najlepsie zovseobecnil, ze som z neohraniceneho a do neohraniceneho sa po odstraneni hranic zasa vraciam. Aristoteles upozornil, ze tie hranice su druha zlozka mna - forma, zatialco prva zlozka bola latka, lebo sa skladam nielem z latky ako tvrdili predosli filozofi ale i formy. Platon hovoril, ze tie formy, resp. ideje su vecne. Descartes povedal, ze nevie odkial som. Len to je iste - ze som, ze existujem a tiez vzdy bude pravda, ze som bol, ked uz teraz som. Kde bude tato pravda, ked tu ja nebudem a vsetci na mna zabudnu? Pravda je v rozume a nie vo veciach. Bude teda vo vecnom rozume - Bohu.

Co mi dala filozofia? Ked pocuje slovo podstata, hned sa mi vybavi aristoteles, jeho 10 kategorii z ktorych prva je podstata ostatne akcidencie. Potom hned definicia, esencia, substancia, spinoza, boh

But perhaps even more important than specific political and moral commitments is a general conviction, almost religiously held in some quarters, that scientism (conceived as a too-narrowly-scientific view of the world) needs to be actively resisted, and that the arts and humanities — including philosophy — should play a central role here.

Political and moral and other broadly ideological commitments are also in play, of course, and a broad-based, normatively-oriented version of philosophy is inevitably attractive to those who seek to influence the values and behaviors of others./Mark English

Given that — whatever happens to philosophy departments — meta-questions relating to the sciences and other disciplines will continue to be addressed by practitioners of those disciplines, why does it matter so much to some that philosophy should survive as an independent discipline?It may be that many of philosophy’s defenders are motivated by a belief in the need for a synoptic view./Mark English

I personally have found myself in the position of trying to justify the discipline to skeptical students . My usual line was to try to get them to see philosophy more in terms of the history of ideas, emphasizing the importance of knowing something about the way our cultures and our science have developed over time. /Mark English

Prestat filozofovat teda znamena zacat zit / adoxisko.

Treba si najst zenu a nie filozofovat. Boh nema vaginu.

Ak Boh existuje, vsetka filozofia je zbytocna. /Milos T.

Celkom uspesny clovek nema co filozofovat. Celkom neuspesny /napr. bezdomovec/ uz nevladze filozofovat. To len my na rozmedzi filozofujeme.

Ja som mala pri štúdiu filozofov pocit, že sa nedajú dokonale pochopiť, ak človek nežije v dobe, v akej žili oni... myslenie a názory každého človeka sú určite poznačené životnými okolnosťami, ľuďmi, duchom doby, osobnými úspechmi aj tragédiami... a preto zastávam názor, že nakoniec si každý človek musí vystavať svoju vlastnú životnú filozofiu... vlastný hodnotový systém... vlastné nazeranie na svet aj na to, čo ho presahuje... vlastné vnímanie Boha aj samého seba.../Beata G..

Filozofiu studujeme, aby sme sa naucili rozumiet vsetkym ludom. Kedze ludia maju nazory, ktore zvacsa vymysleli alebo zosumarizovali velky myslitelia.

Studium filozofie je ako studium madarciny. Netreba nam ju, nikto sa o nu nezaujima, ale pride situacia, ked sa zide.

Filozofia je dobra na to, ze sa clovek nenudi, ked je sam so sebou. Ale preto mozno ostane sam.

Načo je štúdium filozofie, keď vám umožňuje len do určitej miery dobre hovoriť o odťažitých otázkach logiky vedy a nijako sa netýka zlepšenia bežného uvažovania o živote.

Ak chcem urobiť dobrá voľbu povolania, t.j. aké povolanie ešte bude existovať o 20 rokov, potom filozofia je teraz oveľa bezpečnejšou voľbou čo sa týka povolania ako bola kedykoľvek v minulosti, pretože spoločnosti ako TESLA a Google, sú zrazu konfrontované hlbokými filozofickými otázkami a preto potrebujú po prvýkrát filozofov.

Výrobcovia autonómnych automobilov, potrebujú mať vyriešené niektoré etické otázky, ohľadom toho, ako sa má správať autopilot, či má viac chrániť pasažiera, alebo ľudí vonku a podobne...a to je úloha pre filozofa

Ak chceme do budúcnosti vylepšovať človeka, napr. roznymi protézami jeho telesné schopnosti, výpočtovou technikou jeho inteligenciu a podobne, mali by sme najprv zodpovedať otázku, čo je človek, aby sme vylepšeniami nestvorili niečo menšie a horšie ako je človek, aby sme ho napr. nezdegradovali na nejaký stroj... a na zodpovedanie otázky, čo je človek, je tu filozofia.

Jednou z otázok, na ktoré má filozofia dávať odpovede a riešenie je otázka, ako sa máme vysporiadať s utrpením, s nespravodlivosťou, ako intervenovať v prípade pomerov, ktoré tieto utrpenia spôsobujú. Filozofi by mali intervenovať v prípade, že majú dobrý nápad ako, ale súčastná akademická filozofia nie je momentálne príliš kompetentná na takúto intervenciu.

Čo by malo byť úlohou filozofov v budúcnosti? Filozofi by nemali byť filozofi - vládcovia a generálovia, ale skôr spájajúcimi dôstojníkmi medzi vedami. Mali by upozorňovať odborníkov z rôznych oblastí, ako si vôbec nevšímajú poznatky z iných oblastí. Filozof by sa mal celý čas presúvať medzi ostatnými odborníkmi a hovoriť im - o tomto inak vôbec neuvažuješ. To bolo vlastne chybou zo začiatku koronakrízy, že epidemiológovia nekonzultovali s inými odborníkmi (ako ekonómi a iné ) o dôsledkoch svojich rozhodnutí.

Výsledkom štúdia filozofie je zistenie, že je vlastne skoro nemožné mať originálne myšlienky. Všetko už bolo premyslené a povedané. Možno však zistiť koho myšlienky nasledujeme.

Filozofia stanovuje základné pojmy, základný pohľad na svet, paradigmu, v ktorej veda potom pracuje. Základná paradigma (vzor) sa potom nemusí meniť aj stovky rokov a zatiaľ filozofi nemajú veľa práce, preto sa zdajú zbytoční. Keby filozofi často menili paradigmu, neuľahčovali by prácu ostaným vedcom, naopak, by ju komplikovali.

Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti.

Už nejakú dobu pomáham ľuďom, aby našli svoju životnú misiu, alebo z nej odhlalili nejaký ďalší kúsok (článkami na blogu, videami, workshopom vnútorné dieťa).. Toto moje úsilie, misia, je zbavené všetkého balastu, čiže je zbavené celej filozofie ako takej. Dnes som rada, že som si prežila sklamanie z filozofie..tak by som sa možno nikdy neobrátila sama k sebe..

budhistická filozofia je ako liek, protijed, ktorý má byť postupne užívaný, a ktorý má liečiť tri nemoci spôsobené troma jedmi: žiadostivosťou (pripútanosťou), nepriateľstvom (hnevom) a zaslepenosťou (nevedomosťou).

Filozofia je veda s problematickým zaradením.

Študujete vedu, o ktorej nikto nevie čo to je. Exhumácia a resuscitácia filozofov.

Celý život čakáte na vetu, ktorá by všetko osvetlila.

Matematik potrebuje ku svojej práci iba papier, pero a kôš. Filozof iba papier a pero.

Súčastné európske štáty sú sekularizované, t.j. nie sú vedené náboženstvom, ale filozofiou. Naboženstvo ale ešte zostáva v pozadí, hoci je ako téza prekonané.

Hegel vo svojej Logike ako vede opisuje myslenie ako ho nevedome používame v bežnom živote, keď myslíme v kategóriách kvality, kvantity, miery .. Pri štúdiu filozofie sa dostávame k vedomému používaniu týchto kategórií, čo je nevyhnutné ak chceme vážne robiť vedu alebo politiku..

Optimálny spôsob ako sa vyhnúť nude je teória.