Citáty filozofov

Prečo sú vojny?   

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Jean Jacques Rousseau : Medzi právom silnejšieho a právom prvého majiteľa sa rozpútal neľútostný spor.
----
Jean Jacques Rousseau : Zjednoťme sa vyzval ich (boháč iných boháčov), aby sme ľahšie odolávali nátlaku slabochov, držali na uzde ctižiadostivcov a každému zabezpečili majetok. Ustanovme zákony práva a mieru, ktorým by sa museli všetci podrobiť, kde by pre nikoho neplatili výnimky a ktoré by do istej miery usmernili rozmarný osud a rovnakou mierou podriadili všeobecným povinnostiam mocných i slabých.
----
Jean Jacques Rousseau : Všetci bežali v ústrety okovám s nádejou, že si zabezpečia slobodu; mali síce nadostač rozumu, aby vytušili prednosti spoločneského zriadenia, ale určite nie dosť skúseností, aby predvídali hroziace nebezpečenstvo.... ba i mudrci si domysleli, že mu treba obetovať jednu časť slobody, aby si druhú zachovali, brali si príklad z raneného, ktorý súhlasí s amputáciou ruky, aby si zachránil telo.
----
Jean Jacques Rousseau : Medzi právom silnejšieho a právom prvého majiteľa sa rozpútal neľútostný spor.
----
Jean Jacques Rousseau : Koľko zločinov, vojen, biedy by sa ušetrilo, keby niekto vytrhol koly, zakopal priekopy a zavolal na svojich druhov - Ak zabudnete, ze plody patria všetkým a pôda nikomu, ste stratení.
----
Niekto : Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty.
----
Jean Jacques Rousseau : Medzi právom silnejšieho a právom prvého majiteľa sa rozpútal neľútostný spor.
----
Niekto : Povráva sa, že Putin mal pred časom rozhovor s bývalým poľským premiérom a predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, kde žartom povedal: „Berieme Kyjiv, Donbas, Charkiv, Odesu a vy si vezmite to, čo vám kedysi patrilo: Lwów, Drohobycz, Stanisławów.“ Sú to bývalé poľské mestá, ktoré sú dnes súčasťou Ukrajiny (Ľviv, Drohobyč, Ivano-Frankivsk). Pri spätnom pohľade sa zdá, že nežartoval.
----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Jean Jacques Rousseau    
Medzi právom silnejšieho a právom prvého majiteľa sa rozpútal neľútostný spor.
O
Jean Jacques Rousseau : Postupne sa však dedičstvo rozširovalo o čoraz rozsiahlejšie pozemky a vyšší počet dobytka, kým sa všetka pôda krížom-krážom nerozparcelovala, takže jeden mohol zväčšíť svoje vlastníctvo iba na úkor druhého, spravidla v tesnom susedstve, ostatní, čo si zo slabosti alebo nedbanlivosti nedokázali nahonobiť nijaký majetok, stali sa bedármi, ale nič nestratili, hoci vôkol nich sa všetko zmenilo...
Jean Jacques Rousseau : Boháč nenachádzal prijateľné ospravedlnenie, aby dokázal svoju nevinu, nemal dostatok síl aby sa ubránil, ľahko ožobračoval jednotlivca, ale jeho zas okrádala banda lupičov, stál sám proti všetkým, ba nemohol sa spojiť proti nepriateľom, ktorých držala pohromade spoločná nádej na korisť...
O
Jean Jacques Rousseau : ..najsilnejší odviedol najviac práce, najšikovnejší z nej najviac vyťažil, najnadanejší si ju dokázal skrátiť, oráč potreboval viac železa alebo kováč viac obilia, skrátka, jedným tá istá práca slúžila na prospech a druhí mali sotva čo do úst vložiť. Tak sa prirodzená nerovnosť nebadane snúbila s machináciami a rozdiely medzi ľuďmi sa za nerovnakých okolností citeľnejšie prehĺbili..
Jean Jacques Rousseau : Postupne sa však dedičstvo rozširovalo o čoraz rozsiahlejšie pozemky a vyšší počet dobytka, kým sa všetka pôda krížom-krážom nerozparcelovala, takže jeden mohol zväčšíť svoje vlastníctvo iba na úkor druhého, spravidla v tesnom susedstve, ostatní, čo si zo slabosti alebo nedbanlivosti nedokázali nahonobiť nijaký majetok, stali sa bedármi, ale nič nestratili, hoci vôkol nich sa všetko zmenilo...

Zdroj: Jean Jacques Rousseau : O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi , s.80
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk