Laska k moci a laska k slobode si vecne odporuju

Bohatá záhaľčivá trieda si potrebuje najať k svojmu zaháľaniu kopu pomocníkov (služobníctva). Okrem toho potrebujú brúsičov diamantov, čipkárky, luxusných knihárov, dekoratérov letohrádkov. Z hrôzy zo zmeny sa obklopujú sa gardou, políciou, súdmi, žalárnikmi.

Prestali sme veriť, že veľké príbehy sú vhodné na vyjadrenie situácie, ktorá zahŕňa nás všetkých. Nikto sa nezhodne na tom, čo sa naozaj udialo, a každý má svoju vlastnú perspektívu a príbeh.Stali sme sa vnímavými na rozdielnosť, rozmanitosť, nekompatibilitu našich cieľov, viery a túžob a preto je posmoderná doba charakterizovaná prebytkom údajov o malých príbehoch . /..we have ceased to believe that narratives of this kind are adequate to represent and contain us all. He points out that no one seemed to agree on what, if anything, was real and everyone had their own perspective and story. We have become alert to difference, diversity, the incompatibility of our aspirations, beliefs and desires, and for that reason postmodernity is characterised by an abundance of micronarratives.data

Štruktúra modernej spoločnosti pôsobí na človeka dvojakým spôsobom: jedinec sa stáva nezávislejši, sebestačnejší a kritickejší, zároveň však izolovanejši, osamelejší a úzkostlivejší.

Luďia stále veria v Boha, ale je im stále menej dôležitý. Najdôležitejšie objavy neprinieslo v posledných storočiach náboženstvo, ale iné oblasti - antibiotika, počitače, atómová fyzika, feminizmus... Naboženstvo bolo vo všetkých týchto prípadoch iba reaktívna sila. V stredoveku to bolo naopak. Kláštory boli ako dnešné Silicon Value, vymysleli spracovávanie informácií. Každý kráľ sa s administratívou obrátil na mníchov.

Už dnes ľudia zrastajú so svojimi smartfónmi, facebookovými účtami, notebookmi. Stále viac úloh, ktoré sme dávali nášmu mozgu či telu sme preniesli na počítače a roboty, a je len krok k tomu, aby sme ich napojili na seba priamo. Pr. Pri výbere knihy nám dobre poradí google.

Taký systém však neexistuje čo by vyhovel každému. Preto zanikli všetky totalitné režimy a najviac sa osvedčil kapitalizmus ktorý kopíruje zákon džungle ktorý tisíce rokov osvedčene funguje t.j. prežijú len tí silní bezohľadu na to či sa živia legálnou alebo ilegálnou formou. Tento systém nahráva práve dvom táborom a to šikovným a vagabundom (práve tieto dve skupiny podsvetie mafia a šikovní kreatívni ľudia boli za socíku potláčaní) teraz sa darí mafii a šikovným. Slabí či chybní jedinci budú trpieť. Či už tým že budú šikanovaní, alebo sa nikde neuplatnia a tým pádom idú na ulicu (volám to že do vyhnanstva) lebo bezdomovci sú na pokraji záujmu. ... Teda tí grázli a vagabundi tým že majú svoje skúsenosti (vedia sa biť, zastrašovať, ničoho sa neboja) sa dobre presadia v organizovanom zločine. Veď si všimnite že v mafiách, u vydieračov, vyhadzovačov v nočných kluboch (čo máva pod palcom mafia) nepracujú ťuťkovia ale práve takí grázli, siláci, vagabundi a pod... Tí intelektuáli zase vedia pracovať hlavou, takže sa zamestnajú ako informatici, v kanceláriach, fotograf na voľnej nohe, novinár na voľnej nohe (zase si všimnite že tieto profesie nezvyknú vykonávať mafiánsky vyzerajúce osoby).

Náuka o reinkarnácii sa dá zneužiť politicky vládnucimi vrstvami voči ovládaným : Vy musíte mlčať a správať sa poslušne, lebo ste to a to urobili v minulom živote, a váš terajší osud je dôsledkom vtedajšieho života a preto ste teraz otroci.

Náuka o reinkarnácii však može byť aj motivujúca k zmene - Mám teraz šancu svoj život zmeniť. Som síce v situácii, kedy trpím telesne alebo sociálne. Zmena nepríde zvonku, ale z vnútra, z mojej budhovej podstaty.

Globalizácia priniesla kopu pracovných príležitostí v Indii a rozvojových krajinách, ale mnohí ľudia v vo vyspelých krajinách zasa stratili svoju prácu kôli tejto konkurencii z rozvojových krajín. Celkovo však viac ľudí prácu získalo ako stratilo.

Ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii.

Liberálna demokracia zvíťazila nad komunizmom a historický súboj medzi politickými systémami sa tým zakončil (hoci stále budú udalosti zapĺňať stránky novín).

Unesený štát, to je krajina v ktorej orgány zodpovedné za spravodlivosť, za výkon polície, ministerstva vnútra, sú zmanipulované a sú v rukách nejakej skupiny tak, že tá skupina z tohoto štátu ťaží na úkor všetkých ostatných obyvateľov štátu... Slovensko je učebnicový príklad na takýto ukradnutý štát. (marec 2017)

Na Slovensku máme v poslednej dobe strany, ktoré len kritizujú, obviňujú, napádajú každého a samozrejme ľudia sú nahnevaní, naštvaní, každý má nejaký problém svoj osobný, malý alebo veľký a každému zdá sa sa takáto kritika páči. Ale to nikam nevedie, lebo predstavitelia takýchto strán nemajú žiadne riešenie.

Médiá vnášajú do spoločnosti nasranú náladu. ...... Z tých médií srší nenávisť, zloba a nasranosť. Tak ako môžete byť spokojný, keď všade okolo seba zlobu a nenávisť...A kedy môžu politici robiť svoju robotu, keď sa majú stále brániť obvineniam druhých alebo obviňovať druhých?

V severských štátoch, kde funguje štandardná politická scéna sa po vojne dohodli na nejakej dlhodobej línii zdravotníctva, školstva, ekonomiky a zahraničnej politiky a aj keď sa menia vládnuce strany tak dlhodobá koncepcia, ktorá bola naplánovaná na 50 rokov sa dodržiava. Ale u nás je to tak, že s každým novým ministrom zdravotníctva prichádza nová koncepcia zdravotníctva...problém je v trvalo nasratom stave spoločnosti.

V dnešnej dobe, ak máte peniaze, najmete si advokáta, a hoci ste ukradli hoc aj pol republiky, tak vás po nejakých 10-tich rokoch advokát z toho vyseká.

Keď vidíme ako sa k sebe správajú politici, ako nemajú kultúru, ako sa nevedia do parlamentu obliecť a chodia pomaly ako gadžovia alebo farební ako kanárikovia, tak potom sa nedivme, že už aj my sme na seba ako psy a potom už aj tie deti sa tak správajú. Deti sú agresívne len sčasti preto čo vidia na internete a že hrajú agresívne hry, ale hlavne preto, že kopírujú rodičov a tí kopíruju politikov.

skutečné svobody lze dosáhnout skrze respekt k soukromému vlastnictví a vlastnickým právům, neboť svobodný je v našich očích ten, kdo si může užívat plodů své vlastní práce a rozhodovat si o životě po svém, aniž by jej někdo k něčemu nutil, případně mu bral, co jeho jest. Stát pak představuje největšího uzurpátora a agresora, jenž nařizuje lidem, jak mají a nemají žít, nemluvě o tom, že je nutí odevzdávat mu většinu toho, co vydělají; to vše se děje pod hrozbou násilím, neboť kdo neuposlechne, výpalné (vznosně zvané daně) nezaplatí a bude svůj majetek proti agresorovi bránit, skončí v lepším případě za mřížemi, v horším pak pod zemí.

Planetární vláda technikyje dovršením pojetí pravdy jako ,mít vše neustále na očíc.

Žijeme v době počítačů. Obecný princip počítače je však postaven především na tom, co je jeho výstupem proti nám,čím je s námischopen komunikovat -na displeji. Jsme civilizací displejů.Věda je posedlá touhou, přvést vše na obrazovku, vyměnit přirozené věci za údaj, který lze zobrazit a naprogramovat.

Programátori vládnu svetu.

Podnikom vládne SAP alebo iné informačné systémy.

Žijeme v dobe obrazoviek. Myslíme preto (ak vôbec) skôr v obrazoch ako v pojmoch.

biele rodiny v Amerike majú v priemere 16-krát väčšie bohatstvo ako čierne rodiny. Je to nepochybne kvôli otroctvu, ktoré bolo veľmi čerstvé (dnes žijú ľudia, ktorí sa stretli s ľuďmi, ktorí boli kedysi otrokmi)

Svet sa stal tak komplexným, že potrebujeme svetový štát (samozrejme demokratický a federatívny). Potrebujeme politickú globalizáciu a nielen anarchistickú globalizáciu ako máme dnes, ktorá funguje len cez priemysel, alebo ako cestovanie a turizmus.

Európa ešte nie je jednotná. Napríklad v otázke prijímania migrantov. niektoré štáty ako Maďarsko úplne odmietlo nejakých prijať. Aj v čase koronakrízi všetky štáty sa uzavreli do seba, namiesto toho aby problém riešili spoločne.

Programátori definujú logiku nového sveta, sveta technológií. Napr. programátori Facebooku, zadefinovali, aké správy budú ľudia s nejakými záujmami najviac čítať, programátori Googlu zasa aké reklamy sa im budú zobrazovať.

Súčastné európske štáty sú sekularizované, t.j. nie sú vedené náboženstvom, ale filozofiou. Naboženstvo ale ešte zostáva v pozadí, hoci je ako téza prekonané.

Potreba neustáleho ekonomického rastu možno tiež vyplýva z protestanskej etiky akumulácie.

Nemci a taliani prehrali 2. svetovú vojnu a odvtedy sú pod vplyvom anloamerickej kultúry, čo boli víťazi vojny. A táto angloamerická kultúra sa zakladá na empirickej filozofii, filozofii zakladujúcej sa na zmysloch, ktorá hovorí : iba to je pravdivé čo vidíme, čo môžeme vnímať. Ale ducha ako je myslený v Hegelovej a Kantovej filozofii, nemôžeme vnímať. Hodnoty, ideály tiež nedokážeme vnímať. Preto ten konzumizmus.

Po osvietenstve prebrala definujúcu úlohu filozofia. Rozdiely kultúr vyplývajú z rozdielu filozofií.

Oslabovanie a vyprázdňovanie európskych štátov a paralelne s tým zosiľňovanie európskej centralizácie potlačuje v Európe demokraciu. Tá vyžaduje autentický démos, politický ľud, a ten, ako ukázala história, mimo národný štát nemôže existovať. Unifikačný proces preto vedie k dedemokratizácii Európy... na kontinentálnej úrovni demokracia existovať nemôže.

Spoločenské zlá pochádzajú v dnešnej dobe z prílišnej ekonomizácie všetkých oblastí života, od napr. kúpalísk, ktoré boli kedysi spoločenským miestom veľmi využívaným mládežou a v dnešnej dobe sú buď tieto kúpaliská zanedbané alebo príliš drahé až po bývanie, ktoré je takisto pre mladých ľudí ťažko dostupné.

Spoločenské a ekologické zlá pochádzajú v dnešnej dobe z imperatívu rastu, z úsilia produkovať stále viac rozličných produktov.

Feminizmus alebo objektifikácia žien : Mnohé reklamy a iné marketingové ťahy používajú ženské telo ako pútač na ich produkty, ktoré vo väčšine s danou časťou tela nemajú ani len súvis.

Štát je vždy pokusom predpovedať aký výsledok dá spolupôsobenie rôznych vôlí.

Európska kultúra má dva korene - kresťanské náboženstvo a grécku filozofiu.

Donald Trump rovnako ako Miloš Zeman ( a tiež Babiš, Orbán a Kaczinsky) je typ politika, ktorý nedáva dôraz na program, ale na osobnosť, na negáciu, na bičovanie emocionálnych pudov a má snahu dostať sa do politiky cez emócie. Je to akýsi postfaktický politik. Jeho priaznivci nie sú prístupní faktom. To znamená, že sme vstúpili do akejsi novej éry.

Pri Trumpovi nejde o program. Ide o akýsi symbol povstania proti elitám.

V USA bola politická kultúra diskusií bola pred 20 rokmi na vysokej úrovni, diskutujúci so sebou dokázali slušne nesúhladiť a neosobne argumentovať. Dnes sa politická kultúra USA priblížila kultúre u nás v Česku a na Slovensku, zvýšila sa úroveň osobných útokov a sarkazmu za ktorým nič nie je. Diskusie sa menia z informatívnych na performatívne, apeluje sa na ľudí, čo majú podobný názor a urážajú sa ľudia, čo majú opačný názor. Nejdo o to presvedčiť tých druhých, ale o to vyburcovať tých svojich.

Každý kto má dnes internet, môže hovoriť k verejnosti. Predtým, keď si chcel hovoriť na verejnosti, tak si sa musel postaviť na nejaké vyvýšené miesto na námestí, začať niečo vykrikovať a keď sa zhromáždilo dostatočné množstvo ľudí, tak si mal možnosť osloviť masové publikum. Alternatívou bolo dostať sa do médií (novin, rádia, telvízie) ale vždy tam bola určitá bariéra vstupu, ktorá odfiltrovala tých extrémistov. Ta bariéra zmizla. Dnes môže každý na facebooku, tweeteri. Je tu však obrovská konkurencia a jediným spôsobom ako zaujať je emocionálne vyjadrenie, burcovanie emócií, najmä negatívnych..

Trump je hviezdou reality show (Celebrity apprentice-učeň celebrít), ktoré vznikli v 90-tich rokoch a ktoré ho zachránili pred zabudnutím. Trump totiž v 90 rokoch takmer zbankrotoval, ale reality show mu pomohli dostať sa na nohy a pripravili ho do novej éry schopnosťou oslovovať publikum.

Donald Trump na pandémiu ochorenia COVID-19 reagoval pomaly, bagatelizoval hrozbu, ignoroval alebo odporoval mnohým odporúčaniam zdravotníckych pracovníkov a propagoval nepravdivé informácie o neoverenej liečbe a dostupnosti testovania.

Donald Trump vystúpil z Parížskej dohody o globálnom otepľovaní a Iránskej jadrovej dohody.

Donalda Trumpa v prezidentských voľbých v roku 2020 porazil demokrat Joe Biden, porážku však odmietol pripustiť.[1] Výsledky volieb sa pokúsil zvrátiť nepravdivými tvrdeniami o volebných podvodoch, tlakom na vládnych úradníkov, hromadením desiatok neúspešných právnych sporov a marením prezidentského prechodu. Počas sčítania volebných hlasov 6. januára 2021 Trump vyzval svojich stúpencov, aby pochodovali na Kapitol

Máme krízu elít, ktorá sa prejavila najmä v hospodárskej a finančnej kríze 2008 a 2009. kedy americká vláda musela zachraňovať banky a manažéri týchto bánk si ani neodpustili vyplácanie odmien, kt. sa pohybujú v miliónoch. To vyvoláva naštvanosť proti elitám a náklonnosť k politikom, ktorý sú proti systémový a proti elitám.

Začínajú sa miesiť rasy náboženstvá a kultúry.. V Kalifornii a Texase už belosi netvoria viac než 50 percent obyvateľstva. V celých USA sa to môže stať okolo 2040.

Generácia otcov zakladateľov spojených štátov amerických bola generácia otrokárov.

Trump veľkú časť svojho úspechu postavil na tom, že kritizuje politickú korektnosť, kedy sa bojíme až úskostne čokoľvek povedať aby si to niekto nevysvetlil ako urážku, ako rasizmus a sexizmus, čo je až nezdravé. Svet myslenia elít sa vzdialil bežnému človeku.

Vzniká globálna kozmopolitná kultúra, ktorá existuje najmä vo veľkých mestách, kde sú si ľudia (celosvetovo) stále viac podobní svojím životným štýlom, pozerajú podobné filmy, čítajú podobné knihy, majú rovnaké reštaurácie (všetky mestá majú čínske, vietnamské, talianske, americké fastfoody..) . Tieto veľké mestá sa ale vzdiaľujú zbytku krajiny. Človek, ktorý žije v Prahe má viac spoločné s človekom, ktorý žije v Londýne, než s človekom, ktorý žije v Hluboké nad Vltavou.

Velkomestá na východnom pobreží v USA sú demokratické a menšie mestá na západe sú republikánske a volia Trumpa. Rovnako Bratislava je liberálna a volí pravicu a východ je ľavicový alebo pravicový. Tieto dve skupiny ľudí si čoraz menej rozumejú.

Žijeme zatiaľ v celkom fungujúcej spoločnosti, a preto sa skutočne šikovní ľudia venujú niečomu inému ako politike. Až keď sa spoločnosť dostane do skutočnej krízy, schopní ľudia sa chopia kormidla, ako tomu bolo v 50-tich rokoch 20 storočia . Zatiaľ nám skôr vládnu populisti .