Citáty filozofov

Aká je spoločnosť? / Kto vládne?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Niekto : Európska kultúra má dva korene - kresťanské náboženstvo a grécku filozofiu.	----	Herbert Spencer : Deklarovaná etika v Európe a Amerike je pacifické kresťanstvo; zatiaľčo praktikovaná etika je etika rabujúcich Teutonov (germánskych kmeňov za Rímskej ríše), z ktorých sa vyvinula vládnuca vrstva skoro všade v Európe. To ktorá morálka prevládne záleží na tom, či sa kladie dôraz na priemysel, alebo vojnu. Militantná spoločnosť vyzdvihuje niektoré cnosti (odvahu a silu) a prehliada niektoré zločiny; agresia, rabovanie a zrady nie sú v takej miere zatracované ľuďmi, ktorí sú akosi k nim navyknutí počas vojny, ako ľuďmi, ktorý sa naučili vážiť si čestnosť a neagresiu počas práce a mieru.	----	Friedrich Nietzsche : Symbol tohto boja (dvoch morálok) napísaný jednou vetou je "Rím vs. Judea, Judea proti Rímu". ... Rím pokladal Židov za niečo ako protiprirodzenosť samu a zároveň ako monštrum, ktoré je úplným protikladom Ríma; v Ríme si Žid našiel niečo na čo mohol preniesť svoju nenávisť k celému ľudstvu, pokiaľ môžeme pokladať vládu aristokratických cností, za požehnanie a budúcnosť ľudstva.
----
Niekto : Európska kultúra má dva korene - kresťanské náboženstvo a grécku filozofiu.	----	Niekto : Európa je definovaná ideálom kresťanskej lásky k blížnym, ktorá počas osvietenstva bola doplnená ideálmi rozumu, ľudských práv, slobody	----
----
Niekto : Európska kultúra má dva korene - kresťanské náboženstvo a grécku filozofiu.	----	Niekto : Súčastné európske štáty sú sekularizované, t.j. nie sú vedené náboženstvom, ale filozofiou. Naboženstvo ale ešte zostáva v pozadí, hoci je ako téza prekonané.	----
----
Niekto : Európska kultúra má dva korene - kresťanské náboženstvo a grécku filozofiu.	----	Friedrich Nietzsche : Symbol tohto boja (dvoch morálok) napísaný jednou vetou je "Rím vs. Judea, Judea proti Rímu". ... Rím pokladal Židov za niečo ako protiprirodzenosť samu a zároveň ako monštrum, ktoré je úplným protikladom Ríma; v Ríme si Žid našiel niečo na čo mohol preniesť svoju nenávisť k celému ľudstvu, pokiaľ môžeme pokladať vládu aristokratických cností, za požehnanie a budúcnosť ľudstva.	----	Friedrich Nietzsche : Boli to židia, ktorí proti aristokratickej rovnici hodnôt (dobré=urodzené=mocné=pekné=šťastné=bohumilé) s desivou logikou postavili a pomocou priepastnej nenávisti udržali prevrátenie, totiž že - úbohí sú jediní dobrí, chudobní, omráčení, nízkopostavení, sú jediní dobrí, trpiaci, postrádajúci, chorí, škaredí sú aj jediní zbožní, jediní boží, pre nich jediných je štastie, blahoslavenosť - ale naproti tomu vy, vy urodzení a mocní, vy ste naveky tí zlí, krutí, hrešiaci, nenásitní, bezbožní, vy budete aj naveky nešťastní,prekliaty, zaratení (Die Juden sind es gewesen, die gegen die aristokratische Werthgleichung..)
----
Niekto : Európska kultúra má dva korene - kresťanské náboženstvo a grécku filozofiu.	----	Friedrich Nietzsche : Pochopilo sa už, a je vôľa to chápať, čo bola Renesancia? Prehodnotenie kresťanských hodnôt, pokus priviesť k víťazstvu, pomocou všetkých prostriedkov, všetkých inštinktov, všetkého génia, proti-hodnoty, ušľachtilé hodnoty. (ad renesančná filozofia,renesančný aristotelizmus, renesančný platonizmus)	----
----
Niekto : Európska kultúra má dva korene - kresťanské náboženstvo a grécku filozofiu.	----	Niekto : Po osvietenstve prebrala definujúcu úlohu filozofia. Rozdiely kultúr vyplývajú z rozdielu filozofií.	----	Niekto : Súčastné európske štáty sú sekularizované, t.j. nie sú vedené náboženstvom, ale filozofiou. Naboženstvo ale ešte zostáva v pozadí, hoci je ako téza prekonané.
----
Niekto : Európska kultúra má dva korene - kresťanské náboženstvo a grécku filozofiu.	----	Alfred North Whitehead : The safest general characterization of the European philosophical tradition is that it consists of a series of footnotes to Plato.(ad Platon (pov. Aristokles))	----
----
Niekto : Európska kultúra má dva korene - kresťanské náboženstvo a grécku filozofiu.	----	Niekto : Cieľom je vytvoriť náboženstvo založené na rozume, ktoré bude potom absolútnou filozofiou. Náboženstvo splynie s filozofiou. Potom nemusí dôjsť ku stretu dvoch kultúr, náboženskej (moslimskej) a ateistickej (európskej), ale ku ich splynutiu.	----
----

Zdroj: