Príde čas, keď všetku vodu vyschnú, zmiznú a už nebudú. Príde čas, kedy mohutnú Zem zničí oheň, zmizne a už nebude. Ale ani to ešte nie je koncom utrpenia pre bytosti, ktoré opakovane bežia v tomto kruhu samsáry, na ktorý sú pripútané zaslepenosťou a žiadostivosťou.

Minulé, prítomné a budúce Keby sa niekto pýtal: "Existovali ste v minulosti, a je nepravdivé tvrdiť, že ste neexistovali? Budete existovať v budúcnosti a je nepravdivé tvrdenie, že nebudete existovať? Existujete teraz, a je nepravdivé tvrdenie, že neexistujete? " - môžete odpovedať, že ste existovali v minulosti a je nepravdivé tvrdiť, že ste neexistovali; že budete existovať v budúcnosti a je nepravdivé tvrdiť, že nebudete existovať; že existujete a je nepravdivé tvrdiť, že neexistujete. V minulosti iba minulá existencia bola skutočná, ale neskutočná bola v onom momente budúcej aj súčasná existencia. V budúcnosti len budúcej existencie bude skutočná, ale neskutočná bude v onom momente minulá aj súčasná existencia. A teraz len prítomná existencia je skutočná, ale neskutočná je v tomto danom momente minulá i budúce existencie. Kto v skutočnosti vidí Závislé vznikanie (patičča–samuppáda), vidí pravdu, a kto vidí pravdu, ten vidí závislé vznikanie. Je tomu, žiaci, práve tak, ako v nasledujúcom prirovnaní: z kravy pochádza mlieko, z mlieka smotana, zo smotany maslo, z masla ghí (prepustené maslo), z ghí pochúťková pena; a v danom momente sa mlieko nepovažuje za smotanu alebo maslo alebo ghí alebo pochúťkovú penu, ale iba za mlieko, a keď je to maslo, je to považované za maslo .... - a práve tak bola moja minulá existencie v onom momente skutočná, ale neskutočná bola budúca a teraz prítomná existencie; moja budúca existencia bude skutočná, ale neskutočná bude minulá a teraz prítomná existencie; v tomto danom momente je moja prítomná existencie skutočná, ale neskutočná je minulá a budúce existencie. Toto všetko sú však len bežné označenia a výrazy, obyčajné konvenčné reči, obyčajné pojmy. Dokonalý ich užíva, bez toho aby na nich lipol.

Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamné materialistické predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

Toto utrpenie má aj koniec (3. vznešená pravda - dobrá zvesť)

Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný. 13 Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska.

Voliac si vlastnu cestu, volim si cestu vsetkych ludi -- Kantov univerzalny moralny imperativ.

..človek zmizne ako tvár v piesku na brehu mora......človek ako samostatný a aktívny tvor prestane existovať..hoci ľudstvo prežije

...koniec človeka...tým myslím .. smrť subjektu, subjektu ako zdroja .. poznania,slobody, reči a dejín.