Arthur Schopenhauer

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Arthur Schopenhauer

Pozri tiež: Jeho odpovede na otázky

1788 až 1860

voluntarizmus,Frankfurt,Nemecko,monizmus


Filozofická škola: voluntarizmus filozofia života biologizmus monizmus


Diela : Ueber die vierfache Wurzel des Satzes vom zureichenden Grunde-1813
Ueber das Sehn und die Farben-1816
Theoria colorum-1830
Svet ako vôľa a predstava (Die Welt als Wille und Vorstellung . Erster Band), 1819 ,Zweite, vermehrte Auflage 1844. Dritte, verbesserte und beträchtlich vermehrte Auflage 1859 Prelozil E. Terray ???? M.Vana 1997. Patricia Elexova 2010.
O vôli v prírode (Über den Willen in der Natur), 1836
Die beiden Grundprobleme der Ethik: Ueber die Freiheit des menschlichen Willens - O slobode vôle (Über die Freiheit des menschlichen Willens), 1839
Ueber das Fundament der Moral
Die Welt als Wille und Vorstellung. Zweiter Band, 1844
Parerga und Paralipomena, 1851. Zwei Bände, enthalten die Aphorismen zur Lebensweisheit
Über die Universitäts-Philosophie
Über Schriftstellerei und Stil u. a.
Über das Geistersehn und was damit zusammenhängt

Povedali o ňom

Moritz Schlick : Schopenhauer mal celkom jasnú intuíciu, keď pohŕdavo hovoril o profesionálnej filozofii profesorov filozofie. Jeho názor bol, že človek by sa vobec nemal pokúšať vyučovať filozofiu, ale len dejiny filozofie a logiku.(ad Arthur Schopenhauer). >>

Niekto : Schopenhauer urobil vo filozofii biologicky obrat - od ducha k biologii, t.j. vysvetluje ducha biologiou. Ten obrat je stale aktualny. Nebol vsak podobny aktualnym biologistom, t.j. ze by veril,ze biologia nas plne determinuje. Veril v ludsku moc popriet biologiu. (ad Arthur Schopenhauer) >>

Niekto : V 19. storočí to bola biológia, ktorá bola v pozadí filozofií filozofov ako boli Friedrich Wilhelm Schelling, Arthur Schopenhauer, Herbert Spencer, Friedrich Nietzsche a Henri Bergson. >>

Friedrich Nietzsche : Súcit bol označený za cnosť, za podstatu a zdroj všetkých cností, - treba si ale všimnúť, že z hľadiska filozofie, ktorá je nihilistická, ktorá si na štít vypísala Odmietanie života. Arthur Schopenhauer mal v tomto pravdu: Cez súcit sa život odmieta, stava sa odmietnutiahodným. Súcitenie je praktikovaním Nihilizmu. >>

Friedrich Nietzsche : Čo to znamená, keď filozof ospevuje asketické ideály?.. Chce uniknúť trápeniu.. Arthur Schopenhauer, ktorý považoval sexualitu za svojho osobného nepriateľa (včítane jej nástroja, ženy, --instrumentum diaboli--), potreboval nepriateľov na to aby mohol robiť to čo miloval - používať pochmúrne, žlčové, čierno zelené slová; zúriť pre samo zúrenie ako svoju vášeň; ochorel by , stal by sa pesimistom (lebo ním nebol, hoci ním chcel byť) bez svojich nepriateľov , bez Hegela, bez žien, zmyslovosti a všetkej vôle k existencii, prežitiu. Schopenhauer by inak nezostal , nechal by to tak; jeho nepriatelia ho držali, jeho nepriatelia ho stále zvádzali k existencii, jeho hnev bol ako pri starých kynikoch jeho občerstvenie, jeho odmena, jeho liek voči hnusu, jeho šťastie. (ad asketizmus) >>

Niekto : Bol to Arthur Schopenhauer , ktorý ako prvý v modernom myslení, zdôrazňoval možnosť, že pojem života je základnejší a viac zahrňujúcejší ako pojem (fyzikálnej) sily, a je to Henri Bergson, ktorý vo svojej vlastnej generácii prevzal túto myšlienku a takmer presvedčil celý skeptický svet za pomoci svojej úprimnosti a výrečnosti. >>





Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je človek?
Človek je miesto úplného sebauvedomenia si vôle. (Vôle, ktorá je podstatou sveta).
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to dobro?
Dobre je to, co chceme.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to zlo?
Zlé je to čo nechceme.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to dobro?
Kto nič nechce, nepozná dobro ani zlo.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to dobro?
Dobro a zlo je relatívne.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je človek?
Sme so svetom spojený viac než si myslíme. Jeho vnútorná podstata je našou vôľou, jeho vonkajší prejav je naša predstava. Vedomie bez spomienok nie sme my. Toto naše ja neostáva. Individualita je omyl. V skutočnosti sme jedno s celým svetom. Zmyslom života je rozoznať tento omyl.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to zázrak?
Neobmedzený svet, plný utrpenia v nekonečnej minulosti a v nekonečnej budúcnosti, je človeku cudzí; sú to pre neho akoby len cudzie príbehy : jeho pominuteľná osoba, jeho krátka prítomnosť, jeho okamžité pohodlie, toto jediné je pre neho reálne : a robí všetko preto aby to udržal, až kým mu lepšie poznanie neotvorí oči. Dovtedy iba v najhlbšej hĺbke jeho podvedomia žije veľmi nejasná predtucha, že mu to všetko vlastne nie je až také cudzie, ale že s tým má spojenie, pred ktorým ho nemôže princíp individualizácie (čas, priestor a príčinná súvislosť) ochrániť. Z tejto predtuchy vzniká u každého človeka nepotlačiteľný pocit hrôzy ak sa náhodou tento princíp individualizácie naruší, napr. ak sa zdá, že k nejakej zmene dochádza bez príčiny, alebo že je tu znovu mŕtvy človek, alebo že minulosť alebo budúcnosť je nejako prítomná alebo že vzdialené miesto je blízko. Obrovská hrôza nad takouto vecou je založená na skutočnosti, že sa zrazu nemôže spoľahnúť na svoje formy poznávania javov, ktoré samy osebe umožňujú človeku oddeliť sa od zvyšku sveta. Ale toto oddelenie je iba oddelením v (pre)javoch (vôle) a nie v veci samej o sebe (vôli).
Arthur Schopenhauer
na otázku
Naša pominuteľná osoba, naša krátka prítomnosť, naše okamžité pohodlie, toto jediné je pre nás reálne : a robíme všetko preto aby sme to udržali, až kým nám lepšie poznanie neotvorí oči. Dovtedy iba v najhlbšej hĺbke jeho podvedomia veľmi nejasne tušíme, že nám všetko ostatné vlastne nie je až také cudzie, ale že s tým máme spojenie
Arthur Schopenhauer
na otázku Kto som? / a kam idem
V Indii pred učňa privádzajú všetky bytosti, živé i neživé a je mu povedané - To si ty. (ad indická filozofia)
Arthur Schopenhauer
na otázku Ako poznať seba samého?
Každý človek má v druhom človeku zrkadlo, v ktorom vidí svoje vlastné nedostatky. Správa sa však pritom ako pes, ktorý breše na zrkadlo, lebo sa nazdáva, že v ňom vidí iného psa.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je človek?
Kedže človek je iba stelesnením svojej vôle ,nie je nič prevrátenejšie ako chcieť byť niečím iným ako sme,lebo je to protirečenie vôle voči sebe samej. Napodobovanie cudzích vlastností a zvláštností je oveľa horšie ako nosenie cudzích šiat, je to vyjadrenie našej bezcennosti vyslovené nami samými.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je šťastie?
Ak poznáme druh a veľkosť svojich síl a slabostí a ušetríme si tým veľa nepríjemností, pretože je príjemne používať a cítiť vlastné sily a nie je nič nepríjemnejšie ako pociťovať nedostatok síl tam, kde ich potrebujeme.
Arthur Schopenhauer
na otázku Ako žiť?
Ak sme už preskúmali, aké sú naše sily a slabiny, budeme sa snažiť rozvíjať svoje prirodzené prednosti, všelijako ich používať a vždy sa obraciať tam kde sa hodia a platia. Pritom sa celkom a so sebazaprením budeme vyhýbať snaženiam, ku ktorým máme od prírody malé schopnosti a ktoré sa nám tak aj tak nepodaria. Ak sa dokonale poznáme, nebudeme tiež predstierať sily, ktoré nemáme,nebudeme hrať s falošnými kartami, lebo by sme si tým pripravili kopu nepríjemností.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to morálka?
Základom morálky je súcit. V druhom vidím samého seba, v utrpení druhého zahliadnem svoje vlastné.
Arthur Schopenhauer
na otázku Môže sa človek zmeniť?
Jediné, čo môžu motívy urobiť, je zmeniť smer úsilia človeka; t.j. spôsobiť , že to isté čo stále hľadá , bude hľadat iným spôsobom ako predtým. Poučenie, zlepšené znalosti, tj vplyv zvonku, ho preto môžu skutočne naučiť, že sa mýlil v prostriedkoch, a podľa to ho môže prinútiť usilovať sa o cieľ o ktorý sa vždy usiloval, celkom inou cestou, či dokonca vidieť cieľ v úplne inom objekte; nikdy ale nemôže robiť to, aby chcel niečo úplne iné, ako chcel doteraz; ostáva totiž nemenný, lebo on je tou vôľou, ktorá by bola celkom odstránená.
Arthur Schopenhauer
na otázku Aký je vzťah poznania a vôle?
Zmena poznania, a tým aj činov človeka, zachádza tak ďaleko, že niekto môže snažiť splniť si svoj nemenný cieľ, napr. dosiahnuť pôžitky z Mohamedovho raja (panny..), buď v skutočnom svete, alebo v imaginárnom svete, a podľa toho volí prostriedky, a preto v prvom prípade používa múdrosť, násilie a klamstvo, v druhom celibát, spravodlivosť, milodary a púť do Mekky . Vďaka tomu sa jeho úsilie nezmenilo, tým menej on sám. Takže aj keď sa jeho činy v rôznych dobách objavujú veľmi odlišne, jeho vôľa zostala úplne rovnaká. .
Arthur Schopenhauer
na otázku Sú ľudia dobrí alebo zlí?
Zlý človek nám nepomáha spĺňať to čo chceme, pretože je príliš sebecký, príliš náruživý, má prílišné vlastné túžby (preto majú zlí ľudia väčšinou trpiaci výraz tváre), príliš je orientovaný na vlastné dobro, býva necitilivý, nevciťujúci sa.
Arthur Schopenhauer
na otázku Sú ľudia dobrí alebo zlí?
Dobrý človek nám pomáha spĺňať to, čo chceme.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to Boh?
Iné nazvy pre vôľu sú: Boh (pre panteistov), Anima (dych), Svetová duša (čo je nevhodné, lebo obsahuje i poznávanie i chcenie)
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to čas?
Čas a priestor sú princípy individualizácie, mája, ktorá nás oddeľuje od druhých a umožňuje existenciu viacerých predmetov v tom istom čase na rôznych miestach, alebo na tom istom mieste v rôznych časoch.
Arthur Schopenhauer
na otázku Kolko je jestvujúcien?
Ale táto mnohosť sa netýka veci samej - vôľe ( den Willen als Ding an sich) , ale iba jej prejavov - indivíduí. Je v každom indivíduu prítomná celistvá a rozhliada sa naokolo a vidí nepočetne krát opakované obrazy svojho vlastného bytia. Seba samu, teda to jediné reálne, vidí iba vo svojom vnútri. Preto chce každé indivíduum všetko pre seba, chce všetko vlastniť, alebo aspoň ovládať a to čo mu odporuje, chce zničiť.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to zlo?
Čo je zlo? - Rozdvojenie vôle a boj vôle voči sebe samej.
Arthur Schopenhauer
na otázku Prečo musíme zomrieť?
Celá príroda je bojom. Rastliny bojujú proti zvieratám, zvieratá voči zvieratám, človek voči zvieratám i rastlinám. (Bojujú však skôr indivíduá, celé druhy sa skôr potrebujú.) Človek okrem toho bojuje proti gravitačnej sile pri vzpriamenom postoji, proti chemickým väzbám pri trávení a má pritom pocit zdravia, ak ich úspešné prekonáva. Napriek tomu má stále určitý pocit nepohody z boja s týmito nižšími silami, je z neho unavený a preto potrebuje spánok a napokon smrť.
Arthur Schopenhauer
na otázku Je ego dobré alebo zlé?
Každé individuum, úplne zanedbateľné v bezhraničnom svete sa cíti stredom sveta a uprednostňuje svoju existenciu a svoje dobro pred všetkými ostatnými; je ochotné všetko ostatné obetovať, zničiť hoci aj celý svet, aby o trochu predĺžilo svoju vlastnú existenciu kvapky v mori. Toto zmýšlanie je egoizmus, ktorý je podstatou všetkých vecí v prírode.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je človek?
Kto som - vôľa ako indivíduum, ktorá sa ocitá v nekonečnom , bezhraničnom svete medzi nespočetnými ďalšími individúami (oddelenými navzájom v priestore, čase a prepojeními kauzalitou)
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je poznanie?
To čo je chápanie u subjektu, to je kauzalita (=matéria) u objektu. Chápanie kauzality premieňa vnímanie na nazeranie --> Vorstellung (predstava)
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to dobro?
Pojem dobra je v podstate relatívny a označuje primeranosť nejakého objektu ku nejakému konkrétnemu snaženiu sa vôle.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je svet?
Svet ako vôľa
Arthur Schopenhauer
na otázku Nie je všetko poznanie iba viera?
Ak chceme človeka presvedčiť, musíme rozprávať s jeho vôľou. Ak intelekt dokazuje to čo chce vôľa, všetky argumenty sú pádne, vec je hneď jasná ako deň.
Arthur Schopenhauer
na otázku Aký je vzťah poznania a vôle?
Zvonku sa dá na vôľu vplývať iba pomocou motívov. Ale tieto nikdy nemôžu zmeniť vôľu samotnú: lebo oni sami majú nad ňou moc iba pod podmienkou, že je presne aká je. Takže môžu len zmeniť smer jej snaženia; t. j. postarať sa, aby hľadala to, čo vždy hľadá, iným spôsobom ako predtým.
Arthur Schopenhauer
na otázku Aký je vzťah poznania a vôle?
Pretože motívy, ktoré vplývajú na prejavy charakteru človeka alebo jeho konanie, pôsobia na neho prostredníctvom poznania, ale poznanie je premenlivé, často kolíše medzi omylom a pravdou, avšak sa spravidla v priebehu života zdokonaľuje, samozrejme, do veľmi rozdielnych stupňov; takto možno zreteľne zmeniť spôsob konania človeka bez toho, aby sme boli oprávnení vyvodzovať z toho zmenu jeho charakteru.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Naše vedomie nie je trojrozmerné ale len jednorozmerné v čase. Naše poznávanie je následné. Jedno si uvedomíme, druhé musíme zabudnúť. Je to teleskop s úzkym zorným poľom.
Arthur Schopenhauer
na otázku Ako vôbec viem, čo kedy robiť?
Celkom by sme sa zaplietli a stratili niť, keby sme nemali jednoduchú niť, stále rovnakú, ku ktorej sa vždy môžeme vrátiť - našu nemennú vôľu.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?
Bez vôle by malo naše vedomie asi takú jednotu ako zrkadlo. Vôľa drží pokope myšlienky a predstavy k svojím účelom.
Arthur Schopenhauer
na otázku Kto som? / a kam idem
Naše ja, podľa Kanta transcendentálna syntetická jednota vnímania, nie je nič iné ako naša vôľa, ktorá je koreňom, pôvodcom a vládcom nášho intelektu.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Naše myslenie je rozptýlené. Rozptyľujú ho vonkajšie dojmy, asociáciou sa do vedomia dostane hneď druhá myšlienka, intelekt nie je schopný zostať pri jednej myšlienke.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Naše myslenie je fragmentové. To čo poskladáme z myšlienok je zväčša chybné. Všeobecné myšlienky, plány a rozhodnutia môžu byť vznešené a povznášajúce. Ak sa však prejde od všeobecného ku konkrétnemu a vykonateľnému, od cieľov ku prostriedkom, tieto už sú málo vznešené, niekedy až nudné alebo vykonávané v strachu.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je šťastie?
Šťastie závisí iba od fyzického stavu nášho tela. Vonkajší motív je pre telo iba bod, v ktorom sa zbehnú všetky zlé stavy tela.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo robiť?
Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je lepšie...alebo...?
Zdravie určite nie je všetko, ale bez zdravia je všetko ničím.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je človek?
Úlohou fyziky je skúmať vzťahy medzi jednotlivými javmi. Dospieva k silám. Môže pritom spraviť tú chybu, že všetko násilne redukuje na jednu silu ,napr. silu človeka na chemickú alebo elektrickú. V človeku sú však tieto sily podriadené vyššej sile (ľudskej). Ľudská sila vznikla z boja týchto nižších síl.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je človek?
Ľudská sila vznikla z boja a prekonaním týchto nižších síl eletrických, chemických, sily tiaže. Tieto nižšie sily stále kladú odpor. Trávenie a vstrebávanie je napr. prekonávanie chemických väzieb.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je myslenie?
Ako nemôže byť teleso uvedené do pohybu bez pôsobiacej príčiny tak ani do vedomia nemôže prísť myšlienka bez nejakého popudu. Popud je buď vonkajší, podráždenie zmyslov, alebo vnútorný, teda nejaká iná myšlienka, ktorá prináša danú myšlienku pomocou asociácie.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je myslenie?
Asociácia dvoch myšlienok sa zakladá buď na vzťahu príčiny a následku, alebo na podobnosti, alebo obyčajnej analógie, a nakoniec na rovnakom čase ich prvého poňatia, napr. tak, že myšlienky vznikli (v našom vedomí) naraz preto, lebo predmety týchto myšlienok sa nachádzali vedľa seba v priestore.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je myslenie?
Myšlienkové asociácie založené na vzťahu príčiny a následku sa vyskytujú v hlavách mysliacich a dôkladných, asociácie na základe podobnosti, alebo obyčajnej analógie v hlavách vtipných, duchaplných a poetických, a nakoniec asociácie založené na rovnakom čase vzniku sa vyskytujú v hlavách obmedzených.
Arthur Schopenhauer
na otázku Prečo niečo robíme? Aký je cieľ toho nášho konania?
Cieľ všetkého ľúbostného života,...., je dôležitejší ako všetky ostatné ciele ľudského života, a preto je hoden všetkej vážnosti ktorou sa mu venujeme. To o čom sa tu rozhoduje, nie je totiž nič menšie ako zloženie nasledujúcej generácie.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je láska?
Načo ten hurhaj okolo toho? Načo ten tlak, to zúrivé nutkanie, ten strach, tá nepostrádateľnosť (ľubostného života)? Veď sa jedná len o to, aby si každý Janko našiel svoju Marienku, prečo má takáto banalita hrať takú významnú úlohu a prinášať neustále neusporiadanosť a zmätky do usporiadaného ľudského života? .... Lebo to nie je žiadna maličkosť o ktorú sa jedná..
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo robíme?
Sex je najvyssim a poslednym cielom zvierat i prirodzenych ludi.
Arthur Schopenhauer
na otázku
Kto sa veľa smeje, je šťastný a kto veľa plače, je nešťastný. Povedzme, že niekto je mladý, krásny, bohatý a vážený, ale ak chceme posúdiť, či je šťastný, treba položiť otázku, či je okrem toho veselý. Naproti tomu, ak je niekto veselý, nezáleží na tom, či je mladý alebo starý, rovný alebo hrbatý, chudobný alebo bohatý, je šťastný.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo existuje?
Podstatou sveta je utrpenie.
Arthur Schopenhauer
na otázku
Všetko uspokojenie (šťastie) je sekundárne nie primárne. Neexistuje uspokojenie bez predchádzajúceho želania, utrpenia.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Existuje jeden vrodený omyl. Že žijeme preto, aby sme boli šťastní.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je človek?
Z noci bezvedomia prebudený k životu, sa vôľa ako indivíduum ocitá v nekonečnom , bezhraničnom svete medzi nespočetnými ďalšími individúami, z ktorých každé sa usiluje, trpí, mýli sa a akoby cez nejaký úzkostný sen sa ponáhľa späť do starého stavu bezvedomia. Dovtedy sú však jeho túžby bezhraničné, jeho nároky nevyčerpateľné a každá slnená túžba zrodí túžbu novú.
Arthur Schopenhauer
na otázku Budhizmus alebo kresťanstvo ?
Kresťanstvo učí, že človek bol len nedávno stvorený z ničoho, a predtým celú večnosť neexistoval a predsa bude do budúcna existovať večne, a taktiež, že hoci je človek skrz naskrz dielom niekoho iného, predsa bude za svoje konanie a nekonanie braný na zodpovednosť
Arthur Schopenhauer
na otázku Budhizmus alebo kresťanstvo ?
Brahmanizmus a budhizmus učia ľudí považovať sa za prvotné bytie samo, za Brahmu, ktorému je všetko vznikanie a zanikanie cudzie, a poskytujú tak lepšiu útechu pri smrti, ako učenie, ktoré učí, že človek bol stvorený z ničoho a jeho existencia začala narodením.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to filozofia?
Filozofické myšlienky (pravdy) sú každému intuitívne známe. K vyjadreniu (do abstraktného poznania, reflexie) ich dostať je úlohou filozofov.
Arthur Schopenhauer
na otázku Ktorá filozofia je pravdivá?
Svätí a asketici rozprávajú rôzne náuky, vedení rovnakým intuitívnym poznaním. Rovnako sa môže správať filozof i človek poverčivý.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je šťastie?
Človek má stále zdanie, že šťastie je na dosah, že už len toto chýba a bude šťastný.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je šťastie?
Každý človek má svoju vrodenú hladinu štastia či nešťastia.
Arthur Schopenhauer
na otázku
Wie man das Gewicht seines eigenen Körpers trägt, ohne es, wie doch das jedes fremden, den man bewegen will, zu fühlen; so bemerkt man nicht die eigenen Fehler und Laster, sondern nur die der Andern. — Dafür aber hat Jeder am Andern einen Spiegel, in welchem er seine eigenen Laster, Fehler, Unarten und Widerlichkeiten jeder Art deutlich erblickt. Allein meistens verhält er sich dabei wie der Hund, welcher gegen den Spiegel bellt, weil er nicht weiß, daß er sich selbst sieht, sondern meint, es sei ein anderer Hund.
Arthur Schopenhauer
na otázku Ako sa rozhodujeme?
Intelekt nevie predpovedať rozhodnutie, ako nevie predpovedať na ktorú stranu spadne rozkolísaná stojaca tyč. Očakáva vlastné rozhodnutie rovnako napäto ako cudzie.
Arthur Schopenhauer
na otázku Sme slobodní?
Myslíme si, že sme slobodní.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je poznanie?
Pocit je neabstraktné poznanie (pocit náboženský, priateľstva, pravdy, rozkoše, bolesti). Sú to pojmami ešte nerozdelené oblasti, podobne ako pre veriaceho sú všetci ostatní pohania.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to filozofia?
Úlohou filozofie je premieňať pocit na pojmy. Filozof ďalej musí byť schopný rozoznávať jednotlivé vo všeobecnom a všeobecné v jednotlivom.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Každé uspokojené želanie je rozpoznaný omyl, každé neuspokojené želanie je ešte nerozpoznaný omyl.
Arthur Schopenhauer
na otázku Existuje Boh?
Neuznávam intelekt za počiatok všetkého.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je šťastie?
šťastie človeka sa zakladá na nerušenom uplatňovaní jeho vynikajúcich schopností, podáva neskôr aj Stobäos, vo svojom výklade peripatetickej etiky (Ecl. eth. II, c. 7, s. 268-278), napr. Šťastie je statočná činnosť v záležitostiach, ktoré majú očakávaný úspech. Na iných miestach ešte stručnejšie a s vysvetlením, že areté je každá virtuozita. Sily, ktorými príroda vyzbrojila človeka, sú pôvodne určené na boj proti núdzi, ktorá naňho zo všetkých strán dolieha. Keď však tento boj na chvíľu ustane, stávajú sa mu nezamestnané sily ťarchou, preto sa s nimi teraz musí hrať, t.j. použiť ich bezúčelne, inak hneď padne za obeť druhému prameňu ľudského súženia, nude.
Arthur Schopenhauer
na otázku
Ak sa naše želanie uspokojí príliš rýchlo, nastáva nuda, ak v primeranom čase tak vzniká uspokojenie (šťastie), ak neskoro alebo nikdy tak vzniká utrpenie.
Arthur Schopenhauer
na otázku
Ak odstraníme všetky vonkajšie záťaže, sami sme si záťažou.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je to kauzalita?
Medzi subjektom a objektom nie je žiadna kauzalita, pretože sú jedno a to isté.
Arthur Schopenhauer
na otázku
Realizmus tvrdí, že objekt je príčinou a subjekt výsledok jeho pôsobenia. Fichteho idealizmus robí z objektu výsledok činnosti subjektu. Kedže ale medzi subjektom a objektom nie je žiaden príčinný vzťah, nedá sa dokázať žiadne z týchto tvrdení. / Der Realizmus setzt das Objekt als Ursache und deren Wirkung ins Subjekt. Der Fichtesche Idealizmus macht da Objekt zur Wirkung des subjekts. Weil nur aber, was nicht genug eingschaerft werden kann, zwischen Subjekt und Objekt gar kein Verhaeltniss na dem Satz vom Grunde stattfindet so konnte auch weder die eine noch die andere der beiden Behauptungen je bewiesen werden.(ad Johann Gotlieb Fichte)
Arthur Schopenhauer
na otázku Prečo sú vojny?
Co chce vola? Vola chce stale viac. A preto casom naraza jedna na druhu.
Arthur Schopenhauer
na otázku Čo je šťastie?
Veľké utrpenie nás robí necitlivými k malým a pri neprítomnosti veľkého ná trápia maličkosti.

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk