Filozofiu (lásku k múdrosti) prvý pomenoval Pytagoras zo Samu a seba nazval filozofom... lebo vraj nijaký človek nie je múdry, len Boh.

Filozofom je podla neho ten, kto smeruje ku stastiu.

Onen síce hovorí: "všetko je len dohoda, v skutočnosti existujú len atómy"; stačí si však pamätať, že všetko sa deje podľa zákona. Ale veľa je už aj to málo, čo sa povedalo. (ad Demokritos z Abdér)

Pytagoras zo Samu zmenil geometrickú vedu na slobodnú náuku tým, že skúmal jej základy a prebral jej poučky abstraktne a teoreticky: vynašiel aj náuku o pomeroch a zložení svetových tvarov.

Táles vraj prvý zistil a povedal, že v každom rovnoramennom trouholníku sú uhly pri základni vždy rovnaké, ale rovnaké uhly nazval po starom podobnými. (ad Thales z Miletu)

Vnímavý rozum nie je u všetkých bytostí iba jeden, ako si to predstavuje Averroes - Ibn Rušd.

Ja za okruh filozofie nevykročím, u mňa je to len časť toho, čo u teba celok. (ad Jan Amos Komenský)

Stoici sa však domnievali, že afekty sú absolútne závislé na našej vôli a že naša vláda nad nimi je absolútna. Donútení skúsenosťou, nie svojimi zásadami, museli priznať, že k obmedzeniu a zmierneniu afektov je treba veľa cviku a úsilia. (ad stoicizmus)

Kresťanstvo hlása len porobu a závislosť. Vyhovuje tyranii. Praví kresťania su pre otroctvo ako stvorení.

Briti svoju revolúciu zvládli lepšie ako Francúzi, pretože udžali balans medzi konzervatívcami a liberálmi v tvorivom napätí. (ad liberalizmus, konzervativizmus)

Princip stoicizmu: Vedomie ma mysliacu podstatu a nieco je podstatne , pravdive a dobre len vtedy, ak sa pri tom vedomie sprava ako mysliaca podstata... V stoicizme sa tato mnohoraka cinnost (ziadostivosti a prace) stiahla do jednoducheho rozlisenia, ktore je v cistom pohybe myslenia.(ad stoicizmus)

skepticizmus je realizáciou toho, coho je stoicizmus iba pojmom, teda je skutočnou skúsenosťou toho, čo je sloboda myšlienky. Sloboda myšlienky je čosi osebe negatívne.

O kynicích nelze poznamenat nic zvláštního, protože byli málo filosoficky vzděláni a nepozvedli své učení na úroveň vědecké soustavy. (…) Vědeckou důležitost kynická škola nemá; vyjadřuje pouze vývojový moment, k němuž muselo ve vědomí obecně nutně dojít, totiž to, že se vědomí ve své jedinečnosti muselo nutně pojímat jako svobodné a nezávislé na vnějších předmětech a požitcích (ad kynizmus)

For Hegel history shows stoicism is replaced by scepticism and cynicism. Here again the complete disbelief in society, rather than the reasoned and calculated disbelief of the stoic, eventually leads to a dissolution of oneself. The comedy of the cynic that is directed against society, eventually begins to turn against the comedian. The idea of goodness is seen as completely foreign to mankind.(ad kynizmus, stoicizmus, skepticizmus)

Byt Spinozistom je podstatny pociatok vsetkeho filozofovania./-skumat problem jednej substancie - Boh=priroda=vsetko/znovu najprv zovseobecnenie, potom dedukcia (ad Benedictus de Spinoza)

Vsetky zmeny v realnom svete maju svoj predobraz v zmenach vo vedomi. Vedomie predchadza bytie. (Bytie predchadza vedomie - marxisticky otocene) (ad idealizmus)

Jednoduchá Tálesova téza (že všetko je z vody) je filozofiou preto, lebo tu nie je myslená zmyslami vnímateľná voda vo svojej zvláštnosti oproti ostatným prírodným predmetom, ale myšlienka, v ktorej sa všetky prírodné predmety rozplývajú a sú v nej obsiahnuté. Táles teda previedol oddelenie absolutna od konečného sveta, ale nemá sa to chápať tak, že Jedno stojí na jednej strane a konečný svet na druhej strane - ako to často vidíme v obyčajnej predstave o bohu.. (ad Thales z Miletu)

Exoterická náuka Kantovej filozofie - že um nesmie presiahnuť skúsenosť, lebo potom sa vraj poznávacia schopnosť stáva len teoretickým rozumom, ktorý plodí len chiméry - vedecky zdôvodnila, prečo sa treba zrieknuť špekulatívneho myslenia. (ad Immanuel Kant)

Pojmové abstraktné poznanie (Vernunft) pomáha vidieť celok, nielen nás. Preto odstraňuje strach so smrti. Takého charakteru je filozofia Bruna a Spinozu. (ad Benedictus de Spinoza)

Absurdita materializmu - snazi sa vysvetlit subjekt cez nieco co pozname iba skrze subjekt. (ad materializmus,fyzikalizmus)

Realizmus tvrdí, že objekt je príčinou a subjekt výsledok jeho pôsobenia. Fichteho idealizmus robí z objektu výsledok činnosti subjektu. Kedže ale medzi subjektom a objektom nie je žiaden príčinný vzťah, nedá sa dokázať žiadne z týchto tvrdení. / Der Realizmus setzt das Objekt als Ursache und deren Wirkung ins Subjekt. Der Fichtesche Idealizmus macht da Objekt zur Wirkung des subjekts. Weil nur aber, was nicht genug eingschaerft werden kann, zwischen Subjekt und Objekt gar kein Verhaeltniss na dem Satz vom Grunde stattfindet so konnte auch weder die eine noch die andere der beiden Behauptungen je bewiesen werden.(ad Johann Gotlieb Fichte)

Jediná bezprostredná výhoda, ktorú matematika má, je, že sa navykne nestacionárne a vrtkavé hlavy fixovať ich pozornosť. / Der einzige unmittelbare Nutzen, welcher der Mathematik gelassen wird, ist, daß sie unstäte und flatterhafte Köpfe gewöhnen kann, ihre Aufmerksamkeit zu fixiren. – Sogar Cartesius, der doch selbst als Mathematiker berühmt war, urtheilte eben so über die Mathematik. In der Vie de Descartes par Baillet, 1693, heißt es, Liv. II, eh. 6, p.54: Sa propre expérience l'avait convaincu du peu d'utilité des mathématiques, surtout lorsqu' on ne les cultive que pour elles memes. – – – Il ne voyait rien de moins solide, que de s'occuper de nombres tout simples et de figures imaginaires u.s.f.(ad Rene Descartes)

Najvseobecnejsie pojmy su najprazdnejsie /nekryte peniaze, ak sa analyzou nedostaneme k predstavam/ a filozofia pozostavajuca iba z takych pojmov je Wortkram. /ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel.

Fichte - Hegel -Schelling ´...Zdanlivá filozofia..dvojzmyselnosť pri používaní slov / Scheinphilosophie..Zweideutigkeit in Gebrauch der Worte..(ad Johann Gotlieb Fichte,Friedrich Wilhelm Schelling,Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

V protiklade ku Anaxagorovi neuznavam intelekt za pociatok vsetkeho.(ad Anaxagoras)

Kynizmus je praktická filozofia, t.j. filozofia ktorá prenáša pojmy do zivota. Ide o najväčšie možné zriekanie sa. Kynici utekajú od všetkych pôžitkov, ako od pascí, cez ktoré sa k nám dostáva utrpenie. Prirodzený stav je najznesiteľnejší, každá pomôcka, cez ktorú sa snažíme uľahčiť si život prináša nové a väčšie utrpenie ako bolo pôvodné. Lepšie je vzdat sa chcenia ako sa snažiť (zväčša bezvýsledne), keď to dosiahneme báť sa straty, a zažívať prípadnú bolestnú stratu. (ad kynizmus)

Stoici vychádzajú z kynikov. Praktické u nich prechádza v teoretické. Vzdanie sa prechádza v pripravenosť sa kedykoľvek vzdať. Zabudli však na to, že všetko navyknuté sa stáva túženým a vzdávanie sa vytúženého je bolestivé. S vôľou sa nedá zahrávat, nedá sa ťahať psovi pečienku popod nos bez toho, aby reagoval. Medzi odriekaním a túžbou neexistuje stredná cesta. (ad stoicizmus)

Ak by som chcel z výsledkov mojej filozofie urobiť merítko pravdy, potom by som musel uprednostniť buddhizmus pred ostatnými náboženstvami. (ad budhistická filozofia,Guatama Buddha)

Starý zákon pripísal stvorenie sveta i človeka Bohu, nový zákon nechal tohto Boha stať sa človekom, aby ukázal, že záchrana z utrpenia tohto sveta leží v človeku a jeho vôli. (ad Biblia)

Chod sveta je úplne nezávislý na našej vôli, ak nás má postretnúť nejaké nešťastie, nemôžeme sa mu nijako vyhnúť. Naše utrpenie pozostáva z nepomeru medzi našimi túžbami a chodom sveta. Ak chceme byť šťastní, jedno z toho treba tomu druhému prispôsobiť. Kedže chod sveta nie je v našej moci... (ad stoicizmus a podstata jeho učenia)

Pre askétu je diabol personifikáciou všetkého, čo ho odvádza od rezignácie. (ad asketizmus)

V Indii pred učňa privádzajú všetky bytosti, živé i neživé a je mu povedané - To si ty. (ad indická filozofia)

Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo)

Askétovi sú všetky túžby ako šachové figúrky po dohranej partii. (ad asketizmus)

Askéta pochopil protirečenie vôle voči sebe samej. (ad asketizmus)

Zdá sa, že aj v technike, tak ako v etike existuje transcendentalizmus... Kým jeden (reformátor) sa snaží dosiahnuť nebo, druhý siaha k zemi. Jeden hovorí, že reforma musí začať uňho samého, že keď dokáže zmeniť seba, príroda i celkové pomery už žiadnu zmenu vyžadovať nebudú... Ten druhý zasa tvrdí, že najprv je potrebné začať meniť prírodu a celkové pomery. Dosť bolo vágnych rečí, hovorí tento, ja pretvorím celú zemeguľu. (ad John Adolphus Etzler)

V spoločenských zvykoch nachádzame formalistov a ľudí nenútených. V politike autoritárov a anarchistov...Tieto kontrasty sú veľmi známe. No a vo filozofii existuje veľmi podobný kontrast, ktorý je vyjadrený dvojicou termínov "racionalista" a "empirik", pričom "empirik" znamená ctiteľ faktov vo všetkých rôznych podobách a "racionalista" znamená ctitel abstraktných a večných princípov. (ad racionalizmus, empirizmus)

Fenomenologia je descriptivna metoda noveho druhu, ktora apriornej vede , ktoru vytvorila poskytuje organon na metod. reformu vsetkych vied.(ad fenomenológia.)

dualizmus pramení v novovekej vede, ktorá rozštiepila svet na prírodu a duchovný svet. Filozofia potom toto rozštiepenie fixovala do podoby dualizmu. Galilei abstrahoval od subjektu, od duchovného.

Pozitivistický pojem vedy našej doby je preto z historického hľadiska zbytkovým pojmom, pretože z neho boli vypustené všetky otázky zahrňované raz do užšieho, raz zo širšieho pojmu metafyziky; medzitým i všetky tie tak nejasne pomenované "najvyššie a posledné otázky". (ad pozitivizmus)

Problém boha zahrňuje jasne problém absolútneho rozumu ako teleologického zdroja všetkého rozumu vo svete, ako zmyslu sveta. Aj otázka nesmrteľnosti je pochopiteľne otázkou rozumu, a rovnako aj otázka slobody. Všetky takéto metafyzické otázky, špecificky však filozofické otázky v bežnej reči, prekračujú svet ako univerzum samých faktov. Presahujú ich práve tak ako otázky, ktorým ide o ideu rozumu. Všetky tieto otázky si potom kladú nárok na vyššiu vážnosť, než majú otázky týkajúce sa faktov, ktoré sú druhoradé i čo do poradia. Pozitivizmus filozofii takpovediac utína hlavu.

Znaky analytickej filozofie : 1. vyuzivanie matematickej logiky ako nastroja. 2.doraz na jazyk a vyznam. 3. vseobecne atomisticke a empiricke predpoklady. (ad analytická filozofia)

(Leibniz) je najlepší príklad filozofa, ktorý používa logiku ako kľúč k metafyzike.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz)

Ked hladáme motívy, ktoré ľudí privádzajú k skúmaniu filozofických otázok, zisťujeme, že ich možeme zhruba rozdeliť do dvoch, často antagonistických skupín, ktoré vedú k rozdielnym systémom. Jedna skupina motívov sa odvodzuje z náboženstva a etiky,druha skupina sa odvodzuje z vedy. Platóna, Spinozu a Hegela možeme pokladať za typických filozofov, ktorých záujmy sú zvačša náboženské a etické, kým Leibniza, Locka a Huma za reprezentantov vedeckej vetvy. U Aristotela, Descarta, Berkleyho a Kanta nájdeme silne prítomné obe skupiny motívov.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz)

Monizmus je charakteristický tým, že: 1) Skutočnosť vníma ako celok, mnohosť vecí je len zdanlivá. (Russellova kritika: Monizmus dáva apriórnu odpoveď na empirickú otázku-'Koľko vecí existuje?') 2) Vonkajšie vzťahy v skutočnosti neexistujú. (Russelova kritika:Ak by sme chceli vonkajšie vzťahy nahradiť vnútornými upadneme do nekonečného regresu. Vztah 'byt vacsi ako' môže existovať len medzi vecami.) 3)axióma vnútorných vzťahov 4) Tvdenie, že medzi vecami je nejaký vzťah v skutočnosti hovorí, že určitý celok má určitú vlastnosť. 5) Všetky tvrdenia subjekt-predikátorové.(Russellova kritika:Subjekt-predikátorová logika veľmi ovplyvňuje metafyziku) (ad monizmus)

Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes)

láska byla pouze sbližováním částí nečeho, co bylo původne ‘jednotou s celkem’. Tuto od základu mylnou tezi v sebe pojal veškerý panteismus od Spinozy až po Hegela a Schopenhauera. (ad Benedictus de Spinoza)

Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.)

Je však aj iný názor, ktorý sa pokúsil odlíšiť vedu od filozofie tak, že filozofia sa zaoberá najvšeobecnejšími pravdami, ktoré možno o svete poznať,a veda sa zaoberá konkrétnymi pravdami. (s čím Schlick nesúhlasí)

Všeobecne sa verí, že ako sa napríklad chémia zaoberá pravdivými výrokmi o rozličných chemických zlúčeninách a fyzika pravdou o fyzikálnych prejavoch, tak sa filozofia zaobera najvšeobecnejšími otázkami o povahe hmoty. Analogicky, ako históri skúma rozne reťazce jednotlivých udalostí, tak filozofia by mala objavovať všeobecné princípy, ktorými sa riadia tieto udalosti.

Podľa niektorých je filzofia vedou o hodnotach, lebo veria, že najvšeobecnejšie problémy, ku ktorým všetky otázky napokon vedú, takým či onakým spůsobom súvisia s hodnotou. Podľa iných je epistemológiou, lebo sa predpoklada, že teória poznania sa zaoberá najvšeobecnejšími princípmi, na ktorých spočívajú všetky jednotlivé pravdy. Jeden z dôsledkov, ktorý z toho vyvodzujú je, že filozofia je buď zčasti alebo úplne metafyzikou. (s čím Schlick nesúhlasí)

Schopenhauer mal celkom jasnú intuíciu, keď pohŕdavo hovoril o profesionálnej filozofii profesorov filozofie. Jeho názor bol, že človek by sa vobec nemal pokúšať vyučovať filozofiu, ale len dejiny filozofie a logiku.(ad Arthur Schopenhauer).

V 19.stor.sa objavila určitá atmosféra nepriateľstva na strane filozofa k vedcovi a na strane vedca k filozofovi...Schelling, Fichte a Hegel verili, že k pravde vedie akási kráľovská cesta, ktorá je vyhradená filozofom, kým vedci kráčajú po nekultivovanej a veľmi nudnej ceste experimentálnej metódy, ktorá do istej miery vyžadovala iba mechanickú zručnosť...podľa mňa je to prekonané. (ad Johann Gotlieb Fichte,Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Wilhelm Schelling)

Na chápaní kauzality nie je nič z logického usudzovania, logickej nevyhnutnosti. Toto všetko jasne pochopil už David Hume.

Starší filozofi si tieto dva nevyhnutnosti (logickú a kauzálnu) zamieňali, tj. verili že účinok sa dá logicky odvodiť z príčiny. (ad Benedictus de Spinoza)

Stále znovu som sa obracal proti tomu, aby sme hovorili o zrútení Hegelovho systému. Zrútené, teda poklesnuté, je to, čo nasledovalo - vrátane Nietzscheho. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Nietzsche).

Hegel je posledným veľkým Grékom. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel).

V dekonstrukci (jak ji rozvíjí francouzská filozofie obecně, nejen Derrida) jde o odhalování dvojího pojetí filozofie, podle Heideggera pojímané jednak jako myšlení a jednak jako tradici..

Na rozdiel od budhistickej náuky, sa v západnom myslení robí výrazný rozdiel medzi človekom a inými živými bytosťami, rastlinami a zvieratmi. Človek je výnimočný tým, že má jazyk, to znamená, že sa nachádza vo vediacom (vedomom) vzťahu k Bytiu. Otázka čo je bytie sa však v doterajšom myslení nekládla. Jej zodpovedanie je však pre zopdovedanie otázky čo je človek nevyhnutné. (ad Budhistická filozofia)

Náboženský (religiózny), ako to hovorí už samo slovo, znamená prepojenie na moci, sily a a zákony, ktoré presahujú ľudské schopnosti, potom sa dá hovoriť aj o ateistickom náboženstve, ako napr. buddhizme, ktoré nepozná žiadneho Boha, a napriek tomu je náboženstvom, obsahuje prepojenie (na to čo nás presahuje). Povedal by som, že aj ľudia ako komunisti, majú náboženstvo, veria totiž vo vedu, nepodmienečne veria modernej vede. A táto nepodmiečená viera, t.j. dôvera vo výsledky vedy, je vierou a je niečím čo presahuje jednotlivého človeka a je teda náboženstvom. Povedal by som, že žiaden človek nie je bez náboženstva a každý človek je v istom zmysle mimo seba, t.j. šialený.

Socializmus sa nerozvinul v najrozvinutejších západných spoločnostiach, ako to zamýšľal Marx. V niektorých najrozvinutejších spoločnostiach sa namiesto neho rozvinul fašizmus.

Nedostatky Marxovej teórie : 1) Neschopnosť predikovať budúci úspech kapitalizmu, a že kapitalizmus neobsahuje nič, čo by viedlo k jeho zrúteniu samo od seba. 2) Nedostatky v ochrane individuality človeka a jeho individuálnych práv 3) Neodstatok libertarianizmu 4) Nezachytenie a neuvažovanie hĺbinnej psychológie človeka, tak ako ju popísal Freud (ad Karol Marx)

Guatama Buddha hlásal múdrosť bez bohov a o niekoľko storočí neskôr ho vyzdvihli na oltár.

Leibniz is one of the great founders of game theory. He was impassioned by mathematical game problems, he must have been quite a games player himself.Why is it that world which passed into existence? Leibniz explains what is, for him, the creation of worlds by God, and we see well how this is a theory of games: God, in his understanding , conceives an infinity of possible worlds, only these possible worlds are not compossible with each other, and necessarily so since it's God who chooses the best.(ad Gottfried Wilhelm Leibniz)

Osvietenstvo , ktoré objavilo slobody, objavilo aj vedecké disciplíny (psychológia, psychiatria, kriminológiu, ekonómiu..). (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo)

Osvietenstvo objavilo vedecké disciplíny, ktorým sa podarilo presne definovať človeka. Už nebol iba božím stvorením, ale biológia, psychológia, psychiatria, kriminológia začali brať človeka ako objekt pod drobnohľadom, a bolo prvýkrát definované, čo je normálne a abnormálne, čo je zdravé a nezdravé a to malo ďalekosiahle následky, lebo sa začali stavať nemocnice, cvokhausy, väznice, do ktorých sa na základe definícii mohlo rozhodnúť, kto je duševne chorý a kto nie.. (ad osvietenská filozofia francúzske osvietenstvo,anglické(nemecké) osvietenstvo)

Niektorí sovietski filozofi mi povedali v Moskve pred niekoľkými rokmi, že najlepším prekladom slova perestrojka je určite "dekonštrukcia". Jacques Derrida

Kant qui genuit Hegel, qui genuit Karol Marx, qui genuit ...

Ktorý je teda duch marxizmu? Je ľahké si predstaviť, že nepotešíme marxistov, a o to menej všetkých ostatných tým, že trváme na duchu marxizmu, a predovšetkým na tom, že tým chápeme duchov v množnom čísle a v zmysle strašidiel, nečasových strašidiel, ktoré netreba loviť, ale triediť a kritizovať, udržovať pri sebe a dovoľovať sa im vracať. (ad marxizmus)

Adekvátna teória mysle musí dať do vzájomného vzťahu 3 zdanlivo nesúvisiace veci. Funkcionálnu organizáciu, fyzikálnu konštitúciu a subjektívne javenie. Pokrok v prvých dvoch oblastiach vďačí vynechaniu subjektu a skúmaniu iba objektívnych časovo-priesorových vlastností. Na skúmanie mysľe to ale nestačí. Intuitívne sa mi zdá, že východiskom by mohol byť spinozovský monizmus, kde sa mentálne aj fyzické budú javiť ako neúplné deskripcie zásadnejšej reality.(ad Benedictus de Spinoza)

Platón vychádza z kritiky každodennej skúsenosti. Pokiaľ ľudia žijú nekriticky v každodennej skúsenosti, žijú vo svete zdania (jaskyne) a nevedia nič o vlastnom bytí. Filozofia oslobodzuje človeka z jaskyne zdania a privádza ho ku slnku pravdy. Tým je dané rozlíšenie medzi púhym zdaním a pravým bytím.(ad Platon (pov. Aristokles))

Kresťanstvo je viac o vyznávaní (creed) a judaizmus viac o štúdiu. To je jeden z hlavných rozdielov medzi judaizmom a kresťanstvom.

Fenomenologia chce skumat veci v tom, ako sa nam ukazuju. Ukazuju sa v nasom vedomi. Pricom akt vedomia je vzdy vedomim niecoho./neexistuje prazdne vedomie/ Pomocou reflexie sa skuma struktura fenomenov. Vedomie je vsak aj prud. (ad fenomenológia)

Buddhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty.. ( ad budhistická filozofia , presnejšie jej podškola "only mind")

Kto robí Marxa zodpovedného za politické procesy, je to podobné ako keď niekto robí zodpovedného Ježiša za inkvizíciu. (ad Karol Marx)

Novokantovstvo sa chápalo ako jadro (Mag) vedy. Ak sa filozof chápe takto, tak má menšiu tendenciu prepadnúť nejakej politike ako sa to stalo Heideggerovi. (Ad Martin Heidegger,marburská škola,bádenská škola)

Dívejte se na proces myšlení jako na vnitřní vizualizaci neomezenou materiálním světem. V myšlenkách se můžete pohybovat dopředu i dozadu. K tomu, abyste vstoupili do světa myšlení, nepotřebujete svých pět smyslů. Totéž děláte, když spíte. Příčina a následek nejsou nutným předpokladem.

analytická filozofia je postfregeovska filozofia.(M.Dummett)

analytická filozofia poskytuje pokojné zelené pastviny racionálnej analýzy, na ktoré sa možu jej vyznávači utiahnuť z nepokojného sveta a realizovať tam s nestrannosťou šachistov svoje intelektuálne hry - je ale tiež ostrým nablýskaným mečom, pomocou ktorého je možné skoncovať s iracionálnymi presvedčeniami a objasniť štruktúru ideí. Je teda zároveň samotárskou zábavou aj veľmi vážnym riskantným podnikom, ktorého cieľom je čo najlepšie zvýraznenie toho, čo naozaj vieme . (E. Nagel)

Monistické pozície sú charakteristické preferovaním buď telesnej (materializmus) alebo duševnej (idealizmus) stránky človeka. idealizmus (Platón, Aristoteles, Tomáš Akvinský): Podľa Platóna duša doslova padla do tela zo sveta ideí. Telesnú formu existencie považuje za nedokonalú. Úlohou duše je smerovať k dokonalosti a vrátiť sa do sveta ideí, zbaviť sa telesnosti. Takýto pohľad prezentuje duchovné ako nadradené telesnému. Kladie ich v antickom Grécku do protikladu ako dokonalé a nedokonalé, neskôr v kresťanskom ponímaní ako dobré a zlé. materializmus (Thomas Hobbes, Willard Van Orman Quine, Darwin, Daniel Dennett): V materialistických teóriách sú duševné procesy prezentované ako súčasť fyzického (fyzikalistický materializmus) alebo je existencia duše úplne popieraná ako napríklad v behaviorizme, ktorý chápe ľudský organizmus ako stroj a tzv. duševné procesy sú iba odpoveďou na telesné podnety.

Viete, pane, prečo Vás považujem za veľkého filozofa? Pretože ste sa stali bohatým! Všetci tí, ktorí hovoria, že možno byť šťastným a slobodným v chudobe, sú luhári, blázni a hlupáci. (ad Voltaire (Francois Marie Aroquet))

A philosophy asserting the primacy of observation in assessing the truth of statements of fact and holding that metaphysical and subjective arguments not based on observable data are meaningless. Also called logical empiricism..(ad novopozitivizmus)

1. (Philosophy) a philosophical theory that holds to be meaningful only those propositions that can be analysed by the tools of logic into elementary propositions that are either tautological or are empirically verifiable. It therefore rejects metaphysics, theology, and sometimes ethics as meaningless..(ad novopozitivizmus)

Základný vhľad "tractatus brevis", ktorý, ako bude ukázané, bol v "tractatus de intellectus emendatione" opustený, je, že všetko poznávanie je trpné. Objekt sa prezentuje subjektu, ktorý sa správa dosť pasívne - chápanie je čistá trpnosť. / Es ist die Grundanschauung des tractatus brevis,die, wie sich zeigen wird, im tractatus de intellectus emendatione aufgegeben ist, daß alles Erkennen Leiden ist. Das Object bietet sich dem Subjecte dar, das sich durchaus passiv verhält -das Verstehen ist ein reines Leiden(ad Benedictus de Spinoza)

Táto myšlienka, že poznanie objektu je esenciálným zjednotením s tým, čo je poznávané, že poznanie Boha znamená zjednotenie s Bohom, je základnou myšlienkou celej mystiky a zároveň základnou myšlienkou celého Spinozovho učenia. / Dieser Gedanke, daß das Erkennen des Gegenstandes ein wesenhaftes Einswerden mit dem Erkannten, daß die Erkenntnis Gottes die Vereinigung mit Gott bedeute, ist der Grundgedanke aller Mystik und zugleich der Grundgedanke der ganzen Lehre Spinozas. (ad Benedictus de Spinoza)

Ak plati Schopenhauerovo, ze clovek ma metafyzicku potrebu, tak pozitivisticke zatracovanie metafyziky je podobne asketickemu zatracovaniu sexu . (ad pozitivizmus)

Kto nepochopil koncepciu filozofie (umenia, dobra) ako plodenia v kráse, nepochopil polovicu Platóna. (ad Platon (pov. Aristokles))

Ak stratime tento moment z Platonovho diela - tvorenie v krase - pol Platona sme nepochopili. (ad Platon (pov. Aristokles))

Vsetko ma vedomie.(Consciousness is universal)(panpsychizmus-Panpsychizmus je filozofická reprodukcia animizmu, podľa ktorej má celá príroda psychiku.) ad animizmus

V nemoslimskom svete je rozšírená viera, že islam rešpektuje Starý zákon a evanjeliá ako kroky vedúce k Mohamedovmu zjaveniu. Nie je to pravda, ortodoxný islam ich odmieta.(39) Mohamed tvrdil, že existujú božské proto-knihy a že predchádzajúce „knihy“ sú len skomolené a skazené kópie, ktoré boli poslané predchádzajúcim národom alebo spoločenstvám, totiž židom a kresťanom. No toto jeho tvrdenie znamená, že tieto knihy boli „barbarským Koránom“ – na rozdiel od pravého arabského Koránu.40 Staršie mekkské súry síce hľadeli na židov a kresťanov, čiže „ľudí Knihy“ (ahl al-Kitab) s istou zhovievavosťou (napríklad: Vy máte svoje náboženstvo a ja mám svoje náboženstvo. /ad Biblia,Mohamed

Leibniz, who was corresponding with Jesuits in China, wrote the first European commentary on the I Ching in 1703, arguing that it proved the universality of binary numbers and theism, since the broken lines, the 0 or nothingness, cannot become solid lines, the 1 or oneness, without the intervention of God (ad Gottfried Wilhelm Leibniz)

To, že návrat záujmu o filozofický odkaz antického kynizmu sa udial v tomto kontexte, nie je náhodné, lebo sa týka centrálneho problému osvietenstva a jeho ambivalentného dedičstva - jeho nenaplnenného prísľubu - a to otázky autonómneho (slobodného, sebaurčujúceho, suverénneho) života.(ad kynizmus, osvietenská filozofia)

Zdá sa, že všetko, čo robili židia naozaj, robia kresťania už iba v duchu. Židia búrali chrámy a modly cudzích bohov, kresťania búrajú už len modly vo svojom duchu. Židia zburali hradby Jericha, trubenim na truby, krestenia buraju zabrany neveriaceho voci viere, tak ze do neho hucia. Židia boli obrezaní, kresťania sú obrezaní v duchu, židia nemohli scudzoložiť, kresťan nemôže ani pozrieť žiadostivo na ženu, lebo už s ňou scudzoloží v srdci. Židia zabíjali tých čo zhrešili, kresťania zabíjajú len hriech v sebe. Boh oslobodil Zidov zo zajatia a otroctva v Egypte, krestanov uz len zo zajatia hriechu. Zidovsky boh zosiela dážď, kresťanský už iba dážď svatého duch. (ad Biblia)

Schopenhauer urobil vo filozofii biologicky obrat - od ducha k biologii, t.j. vysvetluje ducha biologiou. Ten obrat je stale aktualny. Nebol vsak podobny aktualnym biologistom, t.j. ze by veril,ze biologia nas plne determinuje. Veril v ludsku moc popriet biologiu. (ad Arthur Schopenhauer)

Základnou príčinou násilia je pripútanosť k extrémnym názorom, napríklad ku spravodlivosti a morálke. Táto pripútanosť obvykle vzniká, ak sa necháme pohltiť dualistickými náhľadmi ako sú dobro a zlo, krása a škaredosť, morálka a nemorálnosť. Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. (ad dualizmus)

V 17. storočí dominovala vo filozofii matematika, ktorá dala svetu filozofov ako boli Rene Descartes, Benedictus de Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz, Blaise Pascal. (ad racionalizmus)

Psychológia písala filozofiu v dielach filozofov ako boli David Hume, Georg Berkeley, Etienne Bonnot de Condillac a Immanuel Kant.

V 19. storočí to bola biológia, ktorá bola v pozadí filozofií filozofov ako boli Friedrich Wilhelm Schelling, Arthur Schopenhauer, Herbert Spencer, Friedrich Nietzsche a Henri Bergson.

Keď Pytagoras zo Samu.. prišiel do Egypta a stal sa žiakom Egypťanov, prvý priniesol ich filozofiu Grékom, a najmä dbal, zjavnejšie než ostatní, o obete a posvätné obrady. 14 A 4(z Isokrata)

Zdá sa, že Pytagoras zo Samu si nadovšetko vážil náuku o číslach... všetky veci pripodobňoval k číslam. 58 B 2 (z Aristoxena u Stobaia)

Počiatok filozofie a vedy je charakterizované prechodom od mýtu k logu. Prví filozofi (milétska škola - Thales z Miletu, Anaximandros Miletsky / Talesov ziak, Anaximenes) v zásade opustili a prekonali mytológiu.

Ak existuje nejaká intelektuálna zásada, ktorú výslovne alebo implicitne zastávajú obyvatelia Indie a ktorá poskytuje základný predpoklad o všetkom ich myslení, je to doktrína panteizmu. (ad Védanta - upanišady, panteizmus)

Georg Wilhelm Friedrich Hegela inšpirovala francúzska revolúcia. Jej princípy - Sloboda, Rovnosť, Bratstvo sa v jeho filozofii nachádzajú. Princíp slobody sa môže v dejinách ľudstva uskutočniť iba keď sa vzájomne uznáme za rovnocenných a toto uznanie za rovnocenných bude len vtedy trvácne ak si budeme vedomí spoločenstva - bratstva ľudí.

..z hľadiska koncepcie modernej vedy Komenského (tiež Bayerove a Cabanove) pansofické úsilia neprekročili jej prah, celá jeho encyklopédia vecným obsahom zostáva v predkritickom štádiu, je geocentrická, predgalileovská a predkarteziánska. Lenže na rozdiel od modernej vedy má jej teologický obsah hlboko ľudský zmysel, onú podstatnú nádej človeka na zmysluplnosť všetkého.... (ad Jan Amos Komenský, Ján Bayer, Izák Caban)

Proti nominalistovi Cabanovi je Ladiver realistom. Kým Caban odpiera obecninám existenciu a tvrdí, že vznikajú po veciach a stvorili ich indivíduá, prehlasuje Ladiver, že universalia in intellectu sunt res, čo odôvodňuje tým, že accidens nemá oddelenej existencie od substancie, preto universale, ktorá je v našej mysli musí byť res. (ad Izák Caban, Eliáš Ladiver)

V 1642 sa Jan Amos Komenský stretol s Descartom na zámku v blízkosti Leidenu. V spise "O sobě" od je opis tohoto stretnutia.

Sen o nádhernom nenáročnom živote v sude je ako sen o nádhernej nenáročnej žene. Problém je v tom, že žena, ktorá je nenáročná nebýva nádherná a žena, ktorá je nádherná nebýva nenáročná. (ad Diogenes zo Sinopy)

Mahajánu tvoria dve hlavné školy - madhjamaka či škola strednej cesty a jogačára, známa aj ako čittamatra alebo škola čistého vedomia. Madhjamaka sa sústreďuje na pojem prázdnoty (šúnjata). (ad mahajána)

Prostú analógiu s účtovníckou knihou, čiže predstavu, že človek sa môže karmovo zadĺžiť a potom svoj dlh znovu splatiť, nájdeme v celej indickej literatúre vrátane buddhistických diel, pretože majú skutočne staroveký pôvod. (ad indická filozofia, védanta, budhistická filozofia,mahajána)

Sokrates sa prestal pýtať z čoho sa skladá svet a začal sa pýtať, ako v ňom žiť. Jeho najzákladnejšia otázka je "Čo je spravodlivosť?" , na ktorú stále ešte nemáme odpoveď.

ranná grécka filozofia - predsokratici zmenili paradigmu vysvetľovania z mýtov na zákony, látku, kauzalitu.

Stoickým ideálom je apatia (apatheia), oslobodenosť od afektov. Stoikovia rozlišujú štyri druhy afektov : rozkoš, žiaľ, túžbu a strach. (ad stoicizmus)

Stoický ideál apatia (oslobodenosť od afektov) je podobný budhistickej nibbáne. (ad stoicizmus, budhistická filozofia)

Stoici boli presvedčení, že celý kozmický cyklus v ktorom sa príroda nachádza pozostáva z jedného jediného vznikania a zanikania, boli presvedčení že sa história bez prestania opakuje. Každých 2000 rokov prichádza svetový oheň, ktorý pohltí zem a potom sa všetci ľudia narodia znovu a musia žit znovu a znovu ten istý fatalistický život (ad stoicizmus)

Stoikovia mali k dispozícii už množstvo gréckej filozofie. Na jednej strane ideál pokojnej mysle ktorý pochádza z filozofie Phyrhona a Demokrita, na druhej strane ideál schopnosti, ktorý pochádza od Platóna a Aristotela. Skúšali obe tieto ideály prepojiť. Rozdiel je iba v tom, že na mojej schopnosti môžem pracovať, ale na duševnom pokoji sa pracovať nedá. Ak napínam všetky sily aby som bol uvolnený, tak uvolnený nebudem, ale napätý, lebo je to protiklad. (ad stoicizmus)

Emócie sú falošné hodnotenia (názory, súdy), ktoré si tvoríme rozumom. Preto sa da na nich pracovať, tým že pracujeme na rozume. Platí to aj pre negatívne a aj pre pozitívne emócie. Z týchto princípov vychádza aj kognitívna psychoterapia. (ad stoicizmus)

budhistická filozofia je ako liek, protijed, ktorý má byť postupne užívaný, a ktorý má liečiť tri nemoci spôsobené troma jedmi: žiadostivosťou (pripútanosťou), nepriateľstvom (hnevom) a zaslepenosťou (nevedomosťou).

monizmus je dobrá filozofia, dualizmus a pluralizmus je zlá filozofia.

Francúzsky peripatetisien=pobehlica. (ad peripatetická škola)

Pre vybudovanie nového sveta treba novú logiku. To marxizmus dobre pochopil od Hegela. Nopochopil ho však úplne dobre, preto sa treba k Hegelovi vrátiť. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Pri téme vývoja je u Hegela kľúčový pojem "negativity". Pre lepšie pochopenie tohto pojmu je lepšie si no niekedy nahradiť slovom "kreativita" (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Bez Hegela a Marxa by história nedávala zmysel. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx)

Čistý rozum, ako to definoval Kant vo svojej kritike čistého rozumu pozostáva z čistých pojmov (vrodených, nezaťažených skúsenosťou), inak kategórií (substancia, príčina, kvalita, kvantita, čas, priestor..). To je ten rozum, ktorý máme všetci spoločný. (ad Immanuel Kant)

Počnúc osvietenstvom až po Hegela, rozum je to najvyššie. Na rozumom nie je ešte Boh, ale maximálne rozum je Boh. (ad osvietenská filozofia,Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Účelom budhistického učenia, rovnako ako filozofie a vedy je vysvetľovať zmenu vo svete. Budhizmus používa na toto vysvetľovanie pojem karmy. (ad budhistická filozofia)

Voltairianismus je dodnes společným majetkem širokých horních i - což je prakticky důležitější - středních vrstev právě v římskokatolických zemích. ...„praktickým racionalismem“ onen způsob života vůbec, který dává svět vědomě do vztahu s pozemskými zájmy jednotlivého Já,.. tento životní způsob byl a dodnes je opravdu typickou zvláštností národů „liberum arbitrium“, jak se s ní setkáváme v těle a krvi Italů a Francouzů. A už jsme se přesvědčili, že toto vůbec není půda, na níž by se dal pochopit vztah člověka ke svému „povolání“, jako by šlo o úlohu, jak to kapitalismus potřebuje. Neboť život je možné „racionalizovat“ podle nanejvýš rozdílných základních hledisek a nanejvýš rozdílným směrem - tato jednoduchá věta, na niž se ale často zapomíná, by měla stát v záhlaví každé studie zabývající se „racionalismem“. (ad racionalizmus,francúzske osvietenstvo)

Idealizmus nie je iba filozofickým smerom. Idealizmus je filozofia. Je to zaoberanie sa ideami. Idei sú pritom kategóriami, čistými pojmami.

Čuang-c’ zdieľa Lao-c -eho opovržlivé stanovisko k podrobnej konfuciánskej mravnej náuke, ktorá podľa neho predstavuje výraz straty pôvodnej cnostnej podstaty.

Čuang-c’ sa snaží otriasť falošnými istotami v názoroch poukazom na relativitu skúseností a hodnotových merítok. Slavným príkladom je jeho "sen o motýľovi"

Čuang-c’ taktiež poukazuje na hranice jazyka: tao sa dá popísať iba v paradoxoch, vo formuláciách, ktoré sa samy popierajú.

Osvojiť si tao vnútorne sa dá iba na ceste mystiky, popísanej s využitím obrazov. Duch sa musí ukľudniť, práve tak ako až kľudná voda sa prejasní. Musí sa vzdať odporu a to ho ponesia ako list vo vetre. (ad Čuang-c’)

Feminizmus, podľa definície je presvedčenie, že ženy a muži by mali mať rovnaké práva a možnosti. Je to teória politickej, ekonomickej a sociálnej rovnosti pohlaví.

Feminizmus alebo ženy si zaslúžia rovnaké platy ako muži

Feminizmus neznamená neznášanie mužov

Termodynamika je fenomenologická veda. (ad fenomenológia)

Romantizmus je odmietavou reakciou na osvietenstvo v dôsledku sklamania z historických výsledkov francúzskej revolúcie 18. stor. a vývinu meštiackej spoločnosti vôbec. Romantický intelektuál pohřda dobre vychovanými ľuďmi, nazývajúc ich filistrami a meštiakmi, vystavuje na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, pohřda empíriou a matematikou, dôveruje len inštinktom, intuícii, fantázii, verí nie vedeckému výskumu, lež básnikovmu citu, stotožňuje génia s Bohom (Kantova formulácia "génius tvorí ako príroda" sa sa stala jednou zo základných dogiem celého romantizmu. Z tohto potom romantizmus odvodzoval právo génia na to, aby sa striasol všetkých tiesnivých a všedných právd. Romantizmus dáva prednosť nemennému, stálemu pred pokračujúcim, vyvíjajúcim sa, uprednostňuje organické pred mechanickým, prapôvodné pred súcnom: nijaký romantik sa nezaobíde bez nejakého "pra-" (po nemecky "ur-"), bez nejakej prasily alebo prahmoty alebo prabytosti. Prírode dáva prednosť pred umelo vytvoreným, skonštruovaným. Romnatici dychtivo čerpali zo stredovekých mystikov, najmä z Majstra Eckharta. Proti osvietenskému individualizmu kládol osudové spoločenstvo, pokrvnú spriaznenosť národa a mystické chápanie dejín (npríklad Schelling chápal dejiny ako neustále zjavovanie sa absolútna). Stadiaľto pramení záujem romantických vedcov o básnické prejavy minulých dôb, o ľudovú poéziu a folklór, snaha očistiť národný jazyk od cudzích slov. (ad osvietenská filozofia)

Lebo Fichteho učenie sľubuje, na základe niekoľkých základných úvah ktoré všetky vychádzajú z vlasného "Ja", rozvrh celého životného svetonázoru. ( ad Johann Gotlieb Fichte)

Najobľubenejšou a odporúčanou knihou z Tripitaky pre začínajúcich zaujemcov o budhistická filozofia je Dhammapada ( https://web.archive.org/web/20030417013532/http://www.accesstoinsight.org/canon/khuddaka/dhp/01.html)

Klam ktorý sa budhizmus snaži odstrániť, je ilúzia toho že sme od ostatných oddelení, že sme samostatné jednotky, uzavreté vo svojej koži, nezávisle sa rozhodujúce a konajúce, ktoré spájajú zo svetom iba cez zmysly. V skutočnosti sme však do sveta votkaní, prepojení so všetkými. Všetko čo spravíme vplýva na všetkých, všetci o tom okamžite ( i keď možno podvedome ) vedia. (ad budhistická filozofia )

Zatiaľ čo teizmus (kresťanstvo, judaizmus, islam) učí, že Boh vidí všetko a preto sa treba správať slušne, buddhizmus účí, že všetci vidia všetko , resp. všetko je poprepájané a preto sa treba správať slušne. (ad budhistická filozofia )

Schelling hovorí o silách a protisilách, Hegel o negativite myslenia. (Ad Friedrich Wilhelm Schelling, Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Myslenie musí spĺňať prinajmenšom dva predpoklady: Kto chce myslieť potrebuje niečo o čom by mohol myslieť...problém, predmet myslenia, tému. Ďalej sa nemyslí len o niečom, ale aj pomocou niečoho. Myslí sa pomocou pojmov a viet a úsudkov. Za tretie podľa Hegela k mysleniu potrebujeme negativitu. Myslenie sa stále pohybuje v rozporoch a protikladoch. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel)

Utkvelou myšlienkou vo filozofii od Descarta, je nájsť jednu pravdu alebo vetu od ktorej by sa všetko ostatné dalo odvodiť. Odpoveď ktorú na tento problém dáva Hegel je začína niečím čo sa mu vidí úplne bez predpokladov, pretože nemá žiaden myšlenkový obsah : Bytím. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Rene Descartes)

V čom má panteizmus pravdu je , že svet dá vysvetliť iba zo seba samého , iba zvnútra. V čom nemá pravdu, je tvrdenie, že všetko je v podstate iba kombinácia už existujúceho, že nevzniká nič nové, lebo nič ani vzniknúť nemôže a taktiež ani zaniknúť. (Ad panteizmus)

Ak Spinoza uznával iba jednu substanciu - boha, potom to znamená, že všetky ostatné veci sú podľa neho bez podstaty, čím sa Spinozovo učenie približuje buddhizmu. Takisto Spinoza učil, že ak si predstavíme vec ktorú nenávidíme ako neslobodnú, t.j. že robí to čo robí v dôsledku veľkého množstva príčin a nie zo slobodnej vôle, nebudeme ju už až taj nenávidieť. To sa podobá na budhistickú teóriu o závislom vznikaní, o tom že veci nemajú vlastnú podstatu, budhistickému učeniu o prázdnote. Veľa príbuzností s budhizmom sa dá nájsť aj v Spinozovej snahy oslobodiť sa od afektov a že "Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou" .(ad Benedictus de Spinoza)

Millov zásadný prínos k utilitarizmu je jeho argument pre kvalitatívne oddelenie pôžitkov. Bentham považuje všetky formy šťastia za rovnocenné, zatiaľ čo Mill tvrdí, že intelektuálne a morálne radosti (vyššie potešenia) sú nadradené fyzickým formám potešenia (nižšie radosti) (Ad Jeremy Bentham, John Stuart Mill)

budhistická filozofia popiera základnú štruktúru cez ktorú sme zvyknutí pozerať sa na svet - cez substanciu - atribút. Sme zvyknutí si myslieť, že pod všetkými zmenami, ktoré vidíme okolo nás, niečo stále pretrváva. Všetky náboženstvá a filozofie na východe a západe túto štruktúru nejako uznávali a pomenovali to čo pretváva ako Boh alebo atóm, dušu alebo átmán. budhistická filozofia sa v tomto odlišuje od všetkých ostatných

Tak ako sa Buddha snažil odstrániť akúkoľvek formu substancie a učil že všetko je v tej istej rovine našej skúsenosti... musel tiež zamerať meditačnú techniku na čokoľvek čo formuje našu skúsenosť a patrí k nášmu životu. Meditácia existovala ešte pred Buddhom, ale meditačné techniky mali svoje veľmi špecifické objekty medácie - vznešené veci, a dosahovali sa vznešené stavy vedomia Buddha prišiel s tým, že keď chcete meditovať, tak to základné čo musíte spraviť je byť bdelý v každom okamihu - keď ste na záchode a vykonávate potrebu, to je tiež príležitosť k meditácii. (ostatní askéti tej doby boli z toho zhrození) (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)

Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký , (napr. sa opierajú o Buddhov výrok , "Nič mi never, ale pozri sa sám"). ... ale nemajú v tom pravdu, pretože jediný dôkaz, ktorý Buddha ponúka je osobná skúsenosť a tá ako vieme na vedeckosť nestačí. (ad budhistická filozofia)

Súčastní budhisti často operujú s tým, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, že meditácia je niečo ako teleskop, ktorí vám umožní vidieť veci, ktoré by ste inak voľným okom nevideli. Problém je však v tom, že môžeme použiť teleskop a vedieť čo robí, lebo máme znalosť optiky. Pokiaľ nemáš znalosť optiky, nevieš čo ti ten teleskop ukazuje a či môžeš veriť tomu čo v ňom vidíš. (ad budhistická filozofia)

Budhisti často operujú s tým, že ktokoľvek sa môže presvedčiť o správnosti Buddhovej náuky, stačí keď bude meditovať a nakoniec bude vidieť veci tak ako sú. Lenže vidieť veci tak ako sú, je len tvoje osobné prežívanie zmenené meditačnými technikami. (ad budhistická filozofia)

Často sa hovorí o tom, že Buddha bol syn významné ho kráľa, čo pravdepodobne nie je pravda, pretože z z budhistických textov vidíme, že žil v drevenom dome, vieme o tom, že jeho otec si sám oral pole, čo králi nerobia, ale bol nejaká významnejšia figúra. (ad Guatama Buddha)

Súčastní budhisti hovoria, že budhizmus je empirický, budhizmus je vedecký, ateitstický a všetko nadprirodzené doňho prišlo len z iných tradícií - hinduizmu, ktorý verí v peklá a nebá a božstvá, s ktorými sa budhistická filozofia musela vyrovnať. Budha však týmto veciam tiež veril.

Budha sám navyše sám seba považoval za niečo viac ako človek a dokonca niečo viac ako božstvo. Božstvá totiž nie sú v budhistickej filozofii stvoritelia sveta - tiež sú to len bytosti rovnako viazané karmou. Božstvá zomierajú a znovu sa rodia ako človek alebo zviera. Taktiež vy sa môžete znovuzrodiť ako božstvo. Racionalistické krídlo v budhizme hovorí, že to sú len metafory. (ad budhistická filozofia)

Budhizmus je ateistické náboženstvo - je chytľavé ale nezmyselné vyjadrenie. (ad budhistická filozofia)

Jedinou cestou k vyslobodeniu, k nirváne je meditácia. Lebo jediné, čo nás k tomuto svetu viaže je naša karma. Ty si môžeš karmu zlepšovať, keď je tá tvoja karma dobrá, tak je tvoj život lepší, ak je zlá, tak je horší to s čím Buddha prichádza je technológia nie vylepšenia karmy, ale odstránenia karmy. Buddha hovoril, že treba robiť dobré skutky a zlepšovať si karmu, ale to hovoril len pre laikov. To čo majú robiť mnísi je karmu eliminovať. Pretože aj dobrá karma je zlá karma, lebo ťa viaže k týmto znovuzrodeniam. Akokoľvek dobrý život môže byť , ono sa to zvrtne.

Nikto si nemôže byť istý ďalším znovuzrodením, vy ako budhista môžete byť najlepší človek na svete, ale tá vaša minulá karma môže spôsobiť to, že sa zrodíte v pekle. To je ďalšia z tých kontraintuitívnych častí budhizmu, pretože v kresťanstve to máte napr. jasné - vy sám vidíte, aký ten váš život bol, kdežto v budhizme máte nekonečné množstvo predchádzajúcich znovuzrodení a vy neviete čo tá karma na vás nachystá. Byť dobrým budhistom nezaručuje nič. To čo niečo zaručuje, je správna meditácia, ktorá tú karmu spáli.

Asociacionistickí autori potom ukazujú, ako asociácie rôznych druhov, môžu vysvetliť rôzne javy. Napríklad viera môže byť považovaná za jednoducho silnú asociáciu. Schopnosti ako pamäť, predstavivosť alebo dokonca niekedy rozum možno považovať za jednoducho rôzne druhy asociatívnej postupnosti. Ako empiristi sa väčšina vyhýba vrodeným znalostiam a má tendenciu minimalizovať vrodenú mentálnu štruktúru, hoci tvrdenie, že myseľ je spočiatku skutočne prázdna tabuľa, je až prílišné zjednodušenie. (ad asocianizmus)

Napriek významu jeho práce pri vytváraní základov pre neskorších asociacionistov, Locke nepovažuje asociáciu za vysvetľujúcu myseľ vo všeobecnosti. Považuje ju za neschopnosť správne uvažovať a jeho záujem o ňu je nielen vysvetľujúci, ale aj normatívny. Z týchto dôvodov si niektorí položili otázku, či by sa s Lockom malo zaobchádzať ako s asociacionistom (ad John Locke)

Všetky evolučne, ale aj kultúrne podmienené a na základe osobných skúseností nadobudnuté emocionálne predispozície a morálne intuície označuje súhrnným termínom automatické nastavenia (automatic settings).7 Okrem automatických nastavení ľudský mozog disponuje schopnosťou používať vedomé kognitívne procesy (manuálny mód), ktoré v súvislosti s morálkou umožňujú k spomenutým automatickým nastaveniam pristupovať troma spôsobmi. Tvrdí: „Môžeme používať vedomé procesy pre presné opisovanie našich automatických nastavení (Aristoteles). Môžeme naše vedomé procesy použiť pre snahy naše automatické nastavenia ospravedlňovať (Kant). A môžeme naše vedomé procesy použiť pre prekonanie limitov našich automatických nastavení (Bentham a Mill)“ . Znamená to, že sú tri hlavné normatívne etické teórie (etika cnosti, deontológia a konzekvencionalizmus) iba prejavmi uvedených troch spôsobov ako pomocou vedomých kognitívnych procesov k automatickými nastaveniami pristupovať.

Deontologické vyhlásenia o právach a povinnostiach spôsobujú vznik nezmieriteľných morálnych konfliktov v morálnych otázkach. Totiž práve „vyhlásenia o právach, vinách, povinnostiach a morálnej zodpovednosti stanovujú pozíciu, ale nerobia nič, aby ju obhájili. Hovoria nám, čo máme robiť, ale nevysvetľujú, prečo by sme to mali robiť a tomu, kto s tým nesúhlasí, neposkytujú nič, na základe čoho by mohol svoj názor zmeniť. (ad deontológia)

Utilitaristický prístup, v ktorom morálne posudzovanie prebieha na základe kritéria, či jeho následkom je zvýšenie alebo zníženie celkového šťastia, za správny z dvoch hlavných dôvodov. Okrem toho, že šťastie dokážeme – na rozdiel od viny, práv a povinností – empiricky skúmať, ide o hodnotu, na ktorej preferovaní sa môžu všetci zhodnúť. „Takmer každý súhlasí s tým, že v prípade, že všetko ostatné zostane rovnaké, urobiť niekoho (buď samého seba, alebo druhého človeka) šťastnejším je dobrá vec a urobiť ho menej šťastným je zlá vec. (ad konzekvencionalizmus, utilitarizmus)

Etiku starostlivosti môžeme stručne charakterizovať ako pozíciu, ktorá „berie na vedomie, že ľudské bytosti sú po mnohé roky svojich životov odkázané na pomoc iných. Tieto bytosti na nás vzťahujú naliehavé morálne nároky, a preto je z morálneho hľadiska dôležité budovať s nimi vzťahy starostlivosti, ktoré umožnia ľudským bytostiam žiť a rozvíjať sa“ (Held 2006, 10). Prívrženci etiky starostlivosti si teda za východiskový bod svojej etickej teórie zvolili skutočnosť, že bez ohľadu na našu kultúrnu príslušnosť „sa často stáva, že nás dočasne alebo natrvalo postihne hendikep, akým sú slepota, ohluchnutie, ochrnutie, telesné alebo psychické ochorenie. V takom prípade potrebujeme druhých, aby sme prežili. Potrebujeme ich, aby nám poskytli pomoc a dali nám to, čo k životu potrebujeme, aby nám pomohli ukázať, ako ďalej a v prípade potreby nás zastúpili a spravili za nás to, čo nie sme schopní urobiť my sami“ (MacIntyre 1999, 73). Uvedené skutočnosti opisujú našu zraniteľnosť, skutočnosť, že aj ten najzdravší a najsamostatnejší človek bol niekedy dieťaťom, ktoré bolo odkázané na pomoc iných a do tohto stavu sa môže kedykoľvek vrátiť. (ad etika starostlivosti)

Za pozornosť tiež stojí, že ak si za východiskový bod etických úvah zvolíme našu zraniteľnosť, a nie snahu dosahovať šťastie, dospejeme k takej pozícii, ktorá bude imúnna voči námietke, ktorá sa často vznáša voči utilitarizmu, a síce že vykonávanie rozhodnutí na základe utilitaristických princípov by mohlo viesť k tomu, že niektorí ľudia budú v mene zvýšenia celkového šťastia jednoducho obetovaní (ad etika starostlivosti, konzekvencionalizmus)

Morálne súdy a vykonávať morálne rozhodnutia môžeme vytvárať prostredníctvom dvoch typov kognitívnych procesov. Môže to byť prostredníctvom automatických procesov, ktoré tkvejú v rozhodovaní na základe evolučne, kultúrne alebo osobne nadobudnutých emocionálnych predispozícií a morálnych intuícií. No sú tu aj vedomé procesy, prostredníctvom ktorých síce dospievame k pomalším rozhodnutiam, ale sú to rozhodnutia na základe nami zvolených pravidiel..,.„k vytváraniu typicky deontologických morálnych súdov nabádajú automatické emocionálne reakcie, ale ku konzekvenciálnym morálnym súdom dospievame vďaka vedomej úvahe a príbuzným procesom kognitívnej kontroly (ad deontológia, konzekvencionalizmus)

Minimálne teoreticky je možné, že výsledkom analýzy nákladov a výnosov bude, že k maximalizácii šťastia by poviedlo rozhodnutie, ktoré nie je v záujme najzraniteľnejších. (ad konzekvencionalizmus)

Podľa profilu učenia sa Ježiš nedá jednoznačne zaradiť do žiadnej zo skupín starovekého židovstva... je zrejmé z nového zákona, že polemizoval s farizejmi a saducejmi, s farizejmi najviac, so saducejmi trochu menej, ale je jasné, že nebol členom žiadnej z týchto skupín... na druhej strane mal istý vzťah k Jánomvi Krstiteľovim ktorý bol prezentovaný ako jeho predchodca....ktorý mohol patriť medzi esénov a nedajbože aj kumránskych a či toto je to, čo si Ježiš od neho zobral ... to samozrejme nevieme nič istého (ad saduceji, farizeji, eséni)

Napriek významu práce Johna Locka pri vytváraní základov pre neskorších asociacionistov, Locke nepovažuje asociáciu za vysvetľujúcu myseľ vo všeobecnosti. Považuje ju za neschopnosť správne uvažovať a jeho záujem o to je nielen vysvetľujúci, ale aj normatívny. Z týchto dôvodov si niektorí položili otázku, či je potrebné zaobchádzať s Lockom ako s asociacionistom, pretože asociacionisti považujú asociáciu za ústredný vysvetľujúci predpoklad teórii mysle. (ad asocianizmus)

Kľúčové pre Locka je, že asociácia je pasívny proces, zatiaľ čo myseľ je aktívnejšia v iných procesoch. Pasívny charakter asociácie sa vráti ako kritika asociacionizmu. (ad John Locke, asocianizmus)

kľúčové fenomenologické pojmy sú - vonkajšie a vnútorné vnímanie, intencionalita, matéria a podstata aktu, zmysel, kategoriálne nazeranie a pod. (ad fenomenológia)

Pluralizmus je najpravdivejšia filozofia, ale príliš zložitá. Ak si teda chce človek svoj svetonázor zjednodušiť, je dobré si vybrať nejaký monizmus. Hlavne nie nejaký dualizmus. Ak už škatuľkovať, tak radšej všetko do jednej škatuľky.

Kedže konzervativizmus je uchovávanie toho, čo je hodnotné, najväčší konzervatívci by dnes mali byť ľudia bojujúci proti klimatickým zmenám, alebo ochranári, ľudia z pamiatkových ústavov. To sú proste najväčší konzervatívci.

Hlavná výzva súčastného konzervativizmu na Slovensku je pochopiť, že konzervativizmus sa nerovná kresťanstvo.

Francúzska revolúcia je ten moment, keď sa začalo hovoriť o nejakom konzervatívnom spôsobe rozmýšľania o celospoločenských problémoch. Už aj vtedy bol tam síce ten rozmer, že konzervatívci majú bližšie k sympatiám k náboženstvom, ale pôvodný popud spočíval v tom, či keď sa deje nejaká spoločenská zmena, či sú ochotní tí dejatelia a revolucionári prevrátť stôl a úplne začať od piky, na zelenej lúke a zahodiť všetky doterajšie inštitúcie (napr. v prípade fr. revolúcie aj zavedenie desaťdňového namiesto sedemdňového týždňa) (Ad konzervativizmus)

Francúzska revolúcia išla ruka v ruke s francúzskym osvietenstvom, ktoré nebolo veľmi naklonené k náboženstvu. (Ad francúzske osvietenstvo)

Anglická revolúcia bola na rozdiel od francúzskej revolúcie konzervatívna, lebo sa pri nej nič také prevratné neudialo, len sa napr. obmedzili právomoci kráľa a zaviedla listina občianskych slobôd. (ad konzervativizmus)

Konzervativizmus charakterizuje preferovanie hodnôt ako rodina, lojalita, držanie pospolu, averzia voči zmene.

Liberálny človek je ten, ktorý uprednostňuje hodnoty ako - starostlivosť (pocit, že by sa nemalo ubližovať) a spravodlivosť (pociť férovosti) pred hodnotami ako sú kmeňovitosť (lojálnosť voči skupine, preferovanie "my" pred "ja", rešpekt voči autoritám (starším, múdrejším) a čistota a posvätnosť (ako konrolovať svoje telo, aby som dosiahol vyššie dobro). (ad liberalizmus)

Konzervatívci viac uprednostňujú hodnoty ako lojálnosť voči skupine, preferovanie "my" pred "ja", rešpekt voči autoritám (starším, múdrejším) , čistota a posvätnosť (ako konrolovať svoje telo, aby som dosiahol vyššie dobro) pre hodnotami ako starostlivosť (pocit, že by sa nemalo ubližovať) a spravodlivosť (pociť férovosti) . (ad konzervativizmus)

Zlé je ak sa to preklopí čisto na jednu stranu. Konzervatívci uprednostnia stabilitu, liberáli zmenu. Čo však spoločnosť skutočne potrebuje je zmena na podklade stability. (ad liberalizmus, konzervativizmus)

Konzervativizmus možno charakterizovať ako úctu k inštitúciám, včítane napr. inštitúcii manželstva.

Buddha by dnes odporúčal dopamínový detox. (ad Guatama Buddha)

Tomas Akvinsky vytvoril schémy, ktoré kresťanskému náboženstvu posktli racionálnejšiu predstavu, ako by to s Bohom, jeho synom a Duchom svätým mohlo fungovať.

Deizmus je rozmazávanie hraníc medzi filozofiou a náboženstvom

Kresťanstvo je jedným spomedzi kultov osobnosti. (Vid aj Pavlov vyrok.. kto nemiluje Krista nech je prekliaty.)

Pri interpretácii Spinozu treba mať na zreteli Spinozov panlogizmus (či prinajmenšom tendenciu k nemu), ktorý spôsobuje, že mu splýva princíp kauzality s logickým princípom dôvodu. Príčinnosť ale treba chápať dvojako: „Vo svete jednotlivých vecí je to bežná príčinnosť, vedúca k predstave kauzálneho reťazca a interpretovaná mechanisticky. Vo vzťahu substancie a modov ide o podmieňovanie, ontické určovanie a pod., takže o causa efficiens tu možno hovoriť iba v prenesenom zmysle, i keď niektoré výroky by mohli podnecovať i doslovné chápanie. Ale to by bolo v rozpore so skutočným obsahom a zmyslom Spinozovej filozofie. (ad Benedictus de Spinoza)

Immanuel Kant presunul morálku iba do svedomia človeka, iba do jeho vnútra, t.j. že morálka sa odohráva v dôvodoch človeka, ale nie v jeho činoch. ale kedže nevidíme ľuďom do hláv, tak je ťažšie rozlišovať čo je morálne a čo nemorálne. Dôsledkom je väčší morálny relativizmus a odchod morálky z verejnej diskusie

Vyznávač dualistickej filozofie je náchylnejší ku strachu (z tej druhej, zlej strany). - ad dualizmus

Pojem demokracia sa zmenil. Stal sa znej diktát menšiny (napr. homosexuálov) väčšine.

Niccolo Machiavelli oddelil politiku od etiky - vladár podľa neho nemusiť byť vždy dobrý, štedrý a spravodlivý - niekedy stačí že sa iba takým javí a niekedy sú tieto vlastnosti priam škodlivé jeho hlavnému cieľu - aby si udržal moc a stal sa slávnym.

Niccolo Machiavelli radí vládcovi, aby sa naučil byť i zlý a nespravodlivý, ale len v prípadoch, keď je to nevyhnutné na zachovanie vlády. Nie je to rada mafiánskemu bossovi, ktorý sa zlom môže aj živiť.

Niccolo Machiavelli sa k otázke posledného božieho súdu nad vladárom, ktorý konal aj zle, nevyjadruje.

Ježiš bol pacifista. (ad pacifizmus)

Největší slabinu anarchokapitalistické společnosti spatřuji ve velmi omezené schopnosti zabránit pohybu nepřátelských vojsk po jejím území. Státy obyčejně disponují velkým množstvím těžkých zbraní a techniky, jež byla vyvinuta přímo za účelem válčení a destrukce. Lze předpokládat, že svobodní lidé, které k pořizování takových nástrojů nikdo nenutí, jich budou mít (za předpokladu stejného množství bohatství ve společnosti) méně (ad anarchizmus)

Nesporná výhoda anarchokapitalistické společnosti spočívá naopak v tom, že ač pravděpodobně není tak těžké proniknout na území, kde se tato nachází, její efektivní ovládnutí se jeví jako úkol extrémně obtížný. .... Dobyvatel stojí tváří v tvář nikoliv masám, nýbrž jedincům, za které nikdo nemůže promlouvat a vyjednávat a kteří navíc často mluví jazykem, jenž útočníkovi vojáci typicky neovládají. Nemluvě o tom, že svobodní lidé budou – bez státních regulací a zákazů – patrně mnohem lépe vyzbrojeni. (ad anarchizmus)

Podľa marxizmu-leninizmu je solipsizmus subjektívnoidealistická teória, podľa ktorej jestvuje len človek a jeho vedomie, kým objektívny svet vrátane ľudí jestvuje len vo vedomí indivídua. Hľadisko solipsizmu pozbavuje ľudskú činnosť a vedu akéhokoľvek zmyslu[1].

Islámska civilizácia je dnes jedinou kultúrnou oblasťou, v ktorej neexistuje žiadna plnohodnotná demokracia.

Existencionalizmus v 20-tom storočí nemal vplyv iba na akademickú diskusiu, ale na celú európsku kultúru a hlavne na mládež. Existovala tzv. existencionalistická mládež, mladí, ľudia, študenti, žiaci, intelektuáli a ostatní, ktorých motivoval existencionalizmus sa stretávali v kaviarňach, na demonštráciách, všetci nosili čierne oblečenie, čierne džíny, čierne pulóvre a okuliare s čiernym rámom ako znak ich existenciálneho nastavenia, tak ako ich nosil aj Jean Paul Sartre. Ich motto bolo : "Nedaj si od nikoho prikázať, ako máš žiť."

Jean Paul Sartre bol veľkým filozofom slobody.

Michel Foucault popísal ako jednotlivé spoločnosti v histórii zaobchádzali so šialenstvom, čo definovali ako šialené a (z toho vyplývajúce) čo v danej epoche bolo vnímané ako rozumné. Popísal teda vývoj západného rozumu z perspektívy šialenstva.

Konfucionisti vravia, že všetky veci musia byť správne pomenované. Keď sa zle pomenujú vzniká spoločenská nestabilita. (ad konfucianizmus)

Taoisti verili v TAO - cestu. Mohli by sme ju prirovnať aj k nášmu osudu. Verili v jednoduchý život. Kedy je človek šťastný? Keď sa naje, ak je hladný, keď sa vyspí ak je ospalý a keď sa oblečie ak je mu zima. Znie to veľmi primitívne, taoisti však vedeli, že to vôbec nie je také jednoduché. A rozhodne nie v dnešnom svete. (ad taoizmus)

presvedčenie, že politika sa začína výberom nepriateľa, je určite fašistické (ad fašizmus)

Prirodzenou nevýhodou demokracie je, že tým, ktorí to s ňou myslia vážne zväzuje ruky, kým tým, ktorí ju neberú vážne umožňuje dosiahnuť takmer všetko (ad demokracia)

Celkove sa dá povedať, že faktický zánik budhizmu v Indii, jeho následná adaptácia a začlenenie do už existujúcich kultúr v Číne a Japonsku sú príčinami, prečo sa z jedného z najdôležitejších náboženstiev nevytvoril základ žiadnej dôležitej civilizácie... Civilizácia, ktorá sa dá legitímne označiť za budhistickú - ale ovplyvnenú theravádou - existuje na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Laosu a Kambodži. K lámaistickej variante mahajánového budhizmu sa najviac hlási obyvateľstvo Tibetu, Mongolska a Bhutánu - tieto spoločnosti tvoria druhú oblasť budhistickej civilizácie. (ad budhistická filozofia,theravada,mahajána)

Veľkými ideológiami dvadsiateho storočia sú liberalizmus, socializmus, anarchizmus, korporatizmus, marxizmus, komunizmus, sociálna demokracia, konzervatizmus, nacionalizmus, fašizmus a kresťanská demokracia. Všetky tieto ideológie majú jedno spoločné - sú produktom západnej civilizácie. Žiadna iná civilizácia nikdy politickú ideológiu nestvorila. Na západe však zasa nikdy nevzniklo významné náboženstvo.

S úpadkom západnej moci zároveň klesá schopnosť Západu vnútť iným civilizáciam západné poňatie ľudských práv, liberalizmu a demokracie a podobne klesá aj príťažlivosť týchto hodnôt pre nezápadné civilizácie. (ad demokracia, liberalizmus)

Riadená demokracia (prvé Putinové obdobie) - ruský ekonomický a politický systém potrebuje seriózne reformy, demokracia sa nijako nemôže nastaviť sama a preto potrebuje pomoc zvonku. Niekedy terapeutickú a niekedy dokonca chirurgickú.

Suverénna demokracia (neskoršie Putinove volebné obdobie) - riešením nie je len jednoduché vnútorné nastavenie, pretože Rusko nemá len vnútorné problémy (a možno vôbec nemá vnútorné), ale aj vonkajšie. rusku škodí vonkajší nepriateľ, ktorí ohrozuje jeho suverenitu. Preto musí byť ruská demokracia osobitá - musí byť pripravená na svoju obranu pred vonkajšou hrozbou.

Ako každý hlásateľ lásky k ľuďom, enthusiast, dochádzal Kristus vo svojom učení do utopických krajností. Každý pokrok k mravnému zdokonaleniu ľudstva býva vedený ľuďmi, ktorí nevidia nič okrem svojho poslania. Kristus, nebuď mu to povedané na újmu, mal typický temperament takéhoto reformátora. A preto musíme pamätať na to, že jeho poučeniam nemožno rozumieť doslovne, ako úplnej filozofii života. Musíme analyzovať jeho slová s úctou k nim, ale v duchu kriticizmu hľadajúcom pravdu. (ad Ježiš Nazaretský, kresťanstvo)

Jeden spôsobou ako definovať fašizmus a nacizmus je ten, že keď človek pozrie do zrkadla a povie si že jeho národ je perfektný, je lepší ako každý iný a nikdy nekonal zlo ale je stále len obeťou a hrdinom, potom je v najväčšom nebezpečenstve, že padne do pasce fašizmu (nacizmu)

Nacionalizmus a liberalizmus nie sú protiklady, často sa dajú veľmi dobre skombinovať t. j. že človek ktorý je patriot nemusí byť automaticky proti liberalizmu, nemusí si vyberať medzi dvoma. Vyberať si medzi dvoma musí len v prípade, ak si myslí, že nacionalizmus je o "nenávidení menšín a cudzincov", čo je proti liberalizmu.

Jedna z definícií fašizmu je, že násilne pretláčate názor menšiny na úkor väčšiny, alebo zabraňujete slobodnej diskusii. Zabraňujete toku informácií. To je totalita. (ad fašizmus)

Slavoj Žižek má jedno tajomstvo a ak poznáte Lacana, tak už nebudete vidieť nič mysteriózneho na Žižekovi. Žižek je veľmi presným a korektným pokračovateľom a aplikovateľom Lacanových teórií. Avšak Lacan je omnoho bohatší a zaujímavejší ako Žižek.... nie je filozofom, je len dobrým v aplikovaní lacanizmu. Pre lacanistu sú jeho myšlienky jasné a zrejme, ale ak nie ste lacanista, tak môžete byť ľahko zmätený, uchvátený, zvedený, ale to je preto, že nemáte k nemu žiadne kľúče.

Pre mňa nie je zaujímavé pózovanie používajúce vymyslené výrazy, predstierajúce že má teóriu, keď nemá žiadnu teóriu. V tomto materiály nie je žiadna teória v zmysle, ako sa dá nájsť vo vede , nenašiel som v jeho dielach žiadne princípy, z ktorých môžeš dedukovať empiricky testované dôsledky, skúste či viete niečo také nájsť ak dekódujete tieto vymyslené výrazy, ja to neviem ... nezaujíma ma takéto pózovanie, Slavoj Žižek je extrémným príkladom toho... prečo je vplyvný, nemám najmenšiu ideu. Nenachádzam tam nič, čo by mohlo byť vplyvné... je dobrým hercom, ale bez obsahu...

Voltaire (Francois Marie Aroquet) obrovsky zbohatol využitím chyby vo francúzskej lotérii. V roku 1729 sa Voltaire spojil s matematikom Charlesom Mariem de La Condaminem a ďalšími, aby využili lukratívnu medzeru vo francúzskej národnej lotérii. Vláda každý mesiac vyplácala obrovské ceny za súťaž, ale chyba vo výpočte znamenala, že výplaty boli vyššie ako hodnota všetkých lístkov v obehu. S týmto vedomím dokázali Voltaire, La Condamine a syndikát ďalších hazardných hráčov opakovane ovládnuť trh a získať obrovské výhry. Táto schéma zanechala Voltairovi neočakávaný zisk takmer pol milióna frankov, čím ho pripravila na život a umožnila mu venovať sa výlučne svojej literárnej kariére.

Robert Nozickova kniha "Anarchy, state and utopia" je jedna z najobľúbenejších kníh tech-miliardárov zo Silicon Valley, lebo ospravedľnuje ich bohatstvo a ich právo naňho ako základné ľudské právo. Taktiež idea minimálneho štátu s komunitami ladí s ideou slobodného internetu, kde si vieš nájsť tu svoju komunitu.

V zozname literatúry v knihe "Anarchy, State and Utopia" je najviac záznamov a citátov od amerického aktivistu, anarchistu a individualistu 19-teho storočia, Sandera Spoonera, centrálnej postavy anarchizmu, ktorý patril do celej rady tých američanov, ktorý neboli radi ak ktokoľvek, komukoľvek prikazoval čo robiť. Bol proti otroctvu a zároveň za vystúpenie z únie. (ad Robert Nozick)

Robert Nozick si požičal aj po jednej myšlienke od John Lockea a Adam Smitha, ktorí neboli radikálny anarchisti a excetrici. Od Locka si požičal ideu prirodzených práv (natural rights), právo na naše telá, právo na naše názory, ale tiež na veci do ktorých sme investovali našu prácu, produkty našej práce. Od Adam Smitha si požičal ideu "neviditeľnej ruky trhu". Niektorí ľudia sú dobrí ochrancovia a prirodzene si ich ľudia v prirodzenom stave najímajú na ochranu, pred krádežov ich chleba. Ľudia časom zobchodujú niektoré svoje práva, vytvoria tzv. ochranné spoločenstvá, ktoré poskytujú kolektívnu ochranu, kedže sú zraniteľní. Pomocou neviditeľnej ruky trhu sa časom vyberie to najlacnejšie a najefektívnejšie ochranné spoločenstvo...

Sú tri knihy, ktoré sa veľmi čítajú v Silicon Valye medzi tech-miliardármi a to sú: 1) Ayn Rand .... 2) Zen of motocycle maintenance. ktorá kombinuje citlivosť hippies s láskou k strojom 3) Robert Nozick : Anarchy, State and Utopia

Robert Nozickova kniha : Anarchy, State and Utopia je polemikou voči John Rawlsovej teórii spravodlivosti a vznikla v reakcii na ňu.

Základnou otázkou pre Roberta Nozicka je "Prečo vlastne potrebujeme štát?" a Robert Nozick si myslí, že má odpoveď.

Komunizmus bol experiment, ktorému sa západná kultúra nemohla vyhnúť. V ňom sa totiž testoval európsky racionalizmus, osvietenská viera v to, že ľuskú spoločnosť možno vedecky usporiadať a riadiť.Tradičné inštitúcie, ktoré vznikli v dôsledku spontánnych evolučných procesov a ktoré v sebe nesú evolučne zíkané poznanie, boli rozbité a mali byť nahradené inštitúciami vytvorenými racionálnym dizajnom. Zlyhanie experimentu nám ukázalo, že pri našich obmedzených znalostiach je vedecké zriadenie spoločnosti nemožné.

Čo je teda tým ústredným problémom, na ktorý chcel Pierre Teilhard de Chardin priniesť odpoveď, problémom okolo ktorého sa točí celé jeho teologické myslenie? Celkom nepochybne ... je ním to, čo dnes všeobecne označujeme za termínom sekularizácia. Teilhardov termín "náboženstvo Zeme" ("Boh smerovania dopredu") a sekularizácia, obľúbený termín dnešných teológov, vyjadurujú jednu a tu istú ideologickú a sociálnu skutočnosť. (sekulárnosť = veda , technika a spoločenské usporiadanie)

Jedným zo zdrojov (fašistickej ideológie) bol Aristotelov a Hegelov organicizmus, nadraďujúci záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Významnú úlohu zohrala aj Nietzscheho predstava o nadčloveku, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít Vilfreda Pareta, objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu. Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým Benito Mussolini, Giovani Gentile a Mario Palmieri, ktorý vo svojej Filozofii fašizmu označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť. (ad fašizmus)

Fašizmus je otvorená teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších prvkov finančného kapitálu

forma revolučného ultranacionalizmu snažiaca sa o národné znovuzrodenie, ktorá je založená na primárne vitalistickej filozofii, je budovaná na extrémnom elitárstve, masovej mobilizácii a Führerprinzip-e, pozitívne hodnotí násilie ako cieľ i prostriedok a má tendenciu robiť vojnu a/alebo vojenské cnosti normou. (ad fašizmus)

spôsob politického konania vyznačujúci sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, o národnej potupe, o tom, že sa národ stal obeťou, a kompenzačným kultom zjednotenia, sily a čistoty, v ktorých masová politická strana zložená z militantných nacionalistov nie príliš ochotne, avšak výkonne spolupracujúcimi s tradičnými elitami, opúšťa demokratické slobody pomocou násilia a bez akýchkoľvek etických alebo zákonných obmedzení usiluje o vnútornú očistu a vonkajšiu expanziu.(ad fašizmus)

Fašizmus je druh modernej politiky, ktorý sa usiluje o totálnu revolúciu politickej a sociálnej kultúry konkrétneho národného alebo etnického spoločenstva. Hoci je extrémne rôznorodý pokiaľ ide o konkrétnu ideológiu jeho mnohých permutácií, jeho sociálnu podporu, formu organizácie, ktorú prijme ako antisystémové hnutie, a typ politického systému, režimu alebo domova, ktorý chce vytvoriť, generický fašizmus čerpá svoju vnútornú súdržnosť a citovú hnaciu silu z hlavného mýtu, že po období vnímanej dekadencie a degenerácie bude bezprostredne alebo nakoniec nasledovať obdobie znovuzrodenia a omladenia v postliberálnom novom poriadku.(ad fašizmus)

Mussolini bol pôvodne socialista (nie marxista) ale revolučný syndikalista, silno ovplyvnený francúzskym filozofom Georgom Sorelom, ktorý ako hlavné dva komponenty politiky definoval - akciu a mýtus. (ad fašizmus)

Bol to Arthur Schopenhauer , ktorý ako prvý v modernom myslení, zdôrazňoval možnosť, že pojem života je základnejší a viac zahrňujúcejší ako pojem (fyzikálnej) sily, a je to Henri Bergson, ktorý vo svojej vlastnej generácii prevzal túto myšlienku a takmer presvedčil celý skeptický svet za pomoci svojej úprimnosti a výrečnosti.

Ak súčastný okamih neobsahuje žiadnu živú a kreatívnu možnosť, a je úplne a mechanicky výsledkom hmoty a jej pohybu z predchádzajúceho okamihu, a ten je takisto mechanickým výsledkom pohybu hmoty v okamihu pred ním, a ten tiež výsledkom toho pred ním.... atď, až kým nedorazíme ku pravekej hmlovina ako pôvodcu všetkých nasledujúcich momentov, každého riadku Shakesperových hier, každému utrpeniu jeho duše, temné dialógy Hamleta a Othela, Macbetha a Leara, slovo od slova, všetko bolo vpísané už vo vzdialenom priestore a vzdialenom praveku, samou štruktúrou a obsahom tejto prahmloviny. Aký nápor na dôverčivosť! Aký akt viery musí takáto teória vyžadovať od tejto našej neveriacej generácie! (ad materializmus, ad determinizmus)

Liberalizmus verí, že človek je dobrý a treba len umenšiť zlý systém (t.j. štát). Konzervativizmus verí, že človek je zlý a treba naňho pevnú ruku (štátu). Pravda je uprostred - treba človeka vychovať.

Hegel vo svojej Fenomenológii ducha (1807) kritizoval tradičnú empirickú epistemológiu za jej predpoklad, že aspoň časť zmyslového obsahu skúsenosti je jednoducho „daná“ mysli a je priamo vnímaná taká, aká je, bez sprostredkovania pojmami. Podľa Hegela neexistuje nič také ako priame vnímanie alebo nesprostredkované poznanie. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel ,empirizmus)

Podľa Hegela ďalšou chybou ranných epistemologických teórií – empirických aj racionalistických – je predpoklad, že poznanie zahŕňa určitý druh „zhody“ medzi presvedčením a realitou. Hľadanie takejto korešpondencie je logicky absurdné, tvrdil Hegel, pretože každé takéto hľadanie sa musí skončiť istým presvedčením o tom, či korešpondencia platí, a v takom prípade človek nepokročil za hranicu presvedčenia. Inými slovami, je nemožné porovnávať presvedčenia s realitou, pretože prežívanie reality je vždy sprostredkované presvedčeniami. Človek nemôže úplne vyjsť z presvedčenia. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,empirizmus)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel bol filozof slobody. A je to práve sloboda obsiahutá v koncepte ľudských práv, ktorá mu ležala na srdci.... Podľa Hegla, nie sú ľudské dejiny nič viac a nič menej ako naše zlepšovanie sa teda progres v oblasti uvedomovania si našej slobody. Tento progres postupuje dialekticky, čo znamená že poznanie nevyhnutne predpokladá analýzu negácie toho čo je hľadané.

Pytagorov (vzdelávací) ústav prerástol do spolku, ktorý pohlcoval celého človeka a celý život ... Vcelku mal spolok charakter dobrovoľného kňažského či mnížšskeho rádu novšej doby. Kto chcel byť prijatý, bol skúšaný po stránke vzdelania a bol cvičený v poslušnosti. (ad pytagorejská škola)

Alkmaión z Krotónu alebo Alkmaion z Krotónu (* 6. storočie pred Kr. – † 5. storočie pred Kr.) bol grécky filozof, lekár, žiak Pytagorov. Pytagorovskú predstavu harmónie sveta preniesol na ľudský organizmus. Za ustredný orgán duševnej činnosti považoval mozog. Ako prvý urobil pitvu človeka.

Přirozenost oka více než jiní zkoumal Alkmaión z Krotónu, velmi zběhlý ve zkoumání přírody, který se první odvážil přistoupit k pitvě...

Filolaos z Krotóna bol grécky filozof, predstaviteľ pytagoreizmu, súčasník Sokratov. Bol pravdepodobne prvým pytagorovcom, ktorý písal pre verejnosť. Okolo 450 odišiel z južnej Itálie a pôsobil o. i. v Tébach. Napísal spis Peri fyseos (O prírode), ktorý podľa antickej tradície využil Platón pri písaní svojho kozmologického dialógu Timaios. Z Filolaovho spisu sa zachovalo asi 16. zl., ale ich autentickosť je sporná. Zdá sa, že najoriginálnejší bol Filolaos v kozmológii: za stred vesmíru pokladal ústredný oheň a zem považoval za obežnicu.

Pytagorovci sa vyznačovali rovnakým odevom - bielym a vlneným, ako mal Pytagoras. (ad pytagorejská škola)

Jedli spoločne.... ako ich hlavné jedlo sa uvádza med a chlieb - a voda ako najlepší, ba jediný nápoj. Úplne sa stránili jedenia mäsitých jedál, čo sa spojuje s prevtelovaním duší. I medzi vegetaránskymi jedlami rozlišovali; napr. mali zakázanú fazuľu. Za toto uctievanie fazole sa im často smiali. (ad pytagorejská škola)

Bola dané za úlohu, aby si ráno hned ako vstanú, pripomenuli udalosti minulého dňa, pretože úzko súvisia s tým, čo je potrebné robiť dnes, Ako večerné zamestnanie bolo často dávaná za povinnosť reflexia o sebe samom, hodnotenie, čo správneho a čo nesprávneho každý za ten deň vykonal. (ad pytagorejská škola)

John Rawls je v súčastných filozofických pojednaniach o politike a politickej teórii často dávaný do kontrastu s Friedrichom Nietzschem. Tento kontrast je často vyjadrený frázami ako "Nietzscheho realizmus vs. Rawlsov moralizmus", ktoré vyjadrujú to, že Nietzsche nám dáva vedieť o reálnej politike ako vôli k moci, o jej krutosti, túžbe ľudí dominovať jeden nad druhým a dáva do pozornosti veci, ktoré nechceme vidieť; Rawls naproti tomu začína a končí morálnymi otázkami a snaží sa založiť spravodlivosť na tom najlepšom v nás, snaží sa urobiť politiku lepšou ako je. Friedrich Nietzsche naproti tomu chce aby sme videli politiku takú aká naozaj v skutočnosti je.

John Rawls je často označovaný za filozofa zo slonovinovej veže, odtrhnutého od reálnej politiky. Svoju profesionálnu kariéru strávil na Hardvarde a jeho pohľad je určitým pohľadom z pohodlnej kancelárie na severovýchode USA...Táto charakteristika je však trochu nefér, Rawls nie je filozofom zo slonovinovej veže. Bojoval v druhej svetovej vojne v Pacifiku a vie o krutosti a videl veci, ktoré Nietzsche nevidel. A keď sa vrátil, jeho základná otázka nebola, "čo je spravodlivosť?", ku ktorej prišiel len neskôr, ale otázka "Za čo sme to vlastne bojovali?", "Bolo hodnotné bojovať za náš spôsob života, organizovania politického života?".....

Utilitarizmus má notorické problémy so zodpovedaním otázky, "čo je najlepšie mozné konanie?". Jeho problémom je, že pokladá ľudí za jednotky zúčastňujúce sa výpočtu, za prostriedky a nie ciele. a ak sa nám náhodou stane, že ako jednotka neprispievame k celkovému šťastiu, môžeme byť považovaní za tých, bez ktorých sa možno zaobísť. Utilitarizmus dochádza k absurdným záverom a záverom proti zdravému rozumu, napr. že kôli zväčšeniu celkového šťastia sa treba zbaviť nešťastných ľudí, alebo treba neúmerne zväčšiť počty trochu šťastných ľudí...

John Rawls si myslí, že je niečo medzi utilitarizmom (pokladajúcim ľudí občas za za prostriedky a nie ciele) a intuitivizmom (v prípade ktorého môžu prevládať predsudky) čo dokáže vyriešiť otázku spravodlivosti a to je tradícia spoločenskej zmluvy, ktorá zahrňuje filozofov ako Jean Jacques Rousseau, Thomas Hobbes. tradícia spoločenskej zmluv hľadá taký stav spoločnosti, na ktorom by sa ľudia zhodli, pod čo by sa podpísali.

Pri spoločenskej zmluve treba nájsť základ, na ktorom sa vieme všetci ľudia dohodnúť. Odpoveď ktorú dáva Thomas Hobbes, je , že vec na ktorej sa vieme všetci zhodnúť je naša smrteľnosť, náš strach zo smrti a naša túžba sa jej vyhnúť. To je veľká rovnoprávnosť, všetci sme si rovní pred smrťou.

Všetky tri moderné ideológie - komunizmus, liberalizmus, fašizmus - sú založené na sekulárnom chápaní dejín, materialistickom chápaní sveta. Neveria vo večnosť, večnosť pre nich neexistuje, existuje iba čas a tento svet.

Cieľom dnešného liberalizmu nie je sloboda jednotlivca ale jeho vyslobodenie z akejkoľvek kolektívnej identity - z cirkvi, zo spoločenskej vrstvy, národa, rodu...

Dnešný liberalizmus je proti slobode. Máš iba jednu možnosť - byť liberálom, a to len takým, akým ti ľavicový liberalizmus predpisuje byť. Ak si liberálom trochu iným spôsobom budeš pokladaný za fašistu, komunistu. Nemáš možnosť nebyť liberálom. A to je úplný totalitarizmus, ktorý ničí akúkoľvek slobodu. (ad liberalizmus)

Podla Spinozu, každý inštinkt je nástrojom vyvinutým prírodou pre zachovanie indivídua (alebo, ako náš starý mládenec zabudol dodať, zachovanie druhu) (ad Benedictus de Spinoza)

Demokratický kapitalizmus, alebo presnejšie liberálna demokracia, odmeňuje talent a usilovnosť, čím vytvára elitu tých najlepších. Hovorí sa jej meritokracia.

liberálna demokracia vytvorila za dekády svojej existencie príliš úzku vrstvu víťazov a príliš veľkú masu porazených, teda priemerných, ktorí majú pocit neúspechu. Tí sa teraz búria a žiadajú svoje miesto na slnku, nenávidia elity, ktoré vinia za to , že sa v ich konkurenii nedokázali presadiť.

Kresťanský kríž symbolizuje utrpenie, ako sa aj zvykne hovoriť, že každý si nesieme svoj kríž. To je ale aj prvá pravda zo štyroch vznešených právd budhizmu - Existuje utrpenie. (ad Kresťanstvo, budhistická filozofia)

Budhistický majster sa nevyjadril k otázke, čo má robiť adept, keď trpí pľúcnou chorobou.
Taký adept sa nemôže zhlboka nadýchnuť.
Nemôže poriadne vydýchnuť.
Ako má praktikovať zazen?
A je správne dýchanie jediná cesta k osvieteniu?
Choré telo znemožní únik z vlastnej smrteľnej pasce.
Duch v takom tele nad telom nikdy nezvíťazí.
Toto telo raz umrie a duch v tele nestihne ani len nazrieť do svojej nekonečnej hlbiny. (ad budhistická filozofia)

Plávanie je prejav pudu sebazáchovy.
Plával by Dalajláma? (keby ho hodili do vody)
Plával by Buddha?
Čosi strašné v ňom odvetilo: plávali by.
Tak skoncoval s Dalajlámom i buddhizmom ale inak nevyriešil nič. (ad budhistická filozofia)

Gorbačov bol slabý a naivný človek, ktorý presadzoval nesprávne reformy.

Keď rímsky cisár Nero nariadil popravu filozofa Senecu, lebo žiarlil na jeho intelekt a vplyv, Seneca si poznamenal: „Každá krutosť pramení zo slabosti.“