Ale ľudia hovoria:"Osoba je tvorená [nie z činov, ale] z túžob. [V odpovedi na to hovorím:] Aká je jeho túžba, také je jeho rozhodnutie; ako je jeho rozhodnutie, taký je čin, ktorý vykonáva, aký čin (karma) vykonáva, tým sa stáva.

Z čoho veci vznikajú, do toho tiež podľa nevyhnutnosti zanikajú, lebo si za neprávosti navzájom splácajú pokutu a trest podľa určenia času.

Aby si sa stal dobrým človekom musíš prekonať svoje ja (t.j. sumu doterajších zvykov) tak že sa podriadiš rituálu (niečomu čo prelomí zvyk a vedie k novému dobrému konaniu)./ "To become good, you must overcome the self by submitting yourself to ritual." (Analects 12.1)

Je istou pravdou, že žijeme, t.j. sme bytosti v pohybe, ktoré chcú v tomto pohybe aj zostať.

K poznaniu seba samého potrebujem aj druhých ľudí, ich názor za čo ma oni uznávajú.

Ja je vedomou syntézou nekonečnosti a konečnosti, ktorá sa vzťahuje k sebe samej a ktorej úlohou je stať sa sebou, a to sa dá len vo vzťahu k Bohu.

..stará formulácia, podľa ktorej sa psychoneuróza zakladá na konflikte medzi pudmi Ja a sexuálnymi pudmi, neobsahovala nič, čo by dnes bolo treba zavrhnúť. Rozdiel medzi oboma druhmi pudov, pôvodne chápaný akosi kvalitatívne, treba teraz len určiť inak, totiž topicky.

The individual notion is the point of view under which the individual expresses the world.

Som tým čo vlastním. (Máš niečo, si niekto).

Človek nestojí nad prírodou, ale je jej súčasťou.

Niekto by možno povedal, že sme inteligentným zoskúpením atómov a molekúl. A má pravdu. Sme podobne ako celá príroda okolo nás vytvorení z tých istých prvkov. Niekto raz vypočítal hodnotu toho, čo človek má v sebe podľa periodickej sústavy prvkov, keď to zohľadnil burzovými cenami iba na necelých 10 dolárov!Ale človek je ešte dačo viac, ako zviera. Kedysi som – už nepamätám kde – čital príbeh o jednom dedinskom bláznovi. Bolo to za čias socializmu, kedy sa na školách vyučoval marxisticko-leninsko-materialistický svetonázor. Po jednom konflikte s otcom sa tento blázon rozhodol, že ho zabije sekerov. Dosť dlho trvalo, kým ho susedia odzbrojili. Keď mu potom vyčítali, že ho mohol zabiť, bránil sa paralelou so sliepkou, ktorú predsa na nedeľu zabijú na polievku. V škole ich predsa učiteľ učil, že sme z opice, vlastne iba také dokonalejšie opice, tak aký problém. Iste, toto je extrém. Ale poukazuje na to, že sme ešte kúsok inde ako zvieratá. Pokiaľ by darwinisti mali pravdu, humanizmus neobstojí, dokonca je v konflikte s ľudskou podstatou. Platila by evolúcia a selekcia – najsilnejší vyhrávajú, slabší sú potlačení, zožraní silnejšími..

To, co verime, to sme. Ak o to prideme, co zostane?

Ja som z rodu clovek (homo) z podcelade homini z celade hominidov z nadcelade hominidovcov z podradu celistovnosoblizne (suchonose) z radu primatov z nadradu placentovcov z podriedy zivorode triedy cicavcov stupna stvornozcov nadriedy celustnatcov podkmena stavovcov nadkmena chordatov vyvojovej vetvy druhoustovcov skupiny dvojstranovcov vyvojoveho stupna epitelvcov rise zivocichov z domeny eukariotov.

Preto som zacal studovat filozofiu, aby som sa zamyslel nad tym, kto som a kam idem. a dostal som odpovede : Thales hovoril, ze z vody a do vody sa zasa vratim. Anaximenes mi povedal, ze som vzduch, ze aspon pre vacsinu ludi, to som vedel, aj bez neho. Atomisti upresnili, ze som z atomov, ale dnes sa vie, ze atomy neustale kmitaju co sa vola teplota a tie najmensie castice su akesi kmitanie strun, takze mal pravdu aj herakleitos, ze som z ohna a neustale sa pohybujem, aj Pytagoras so svojou vesmirnou harmoniou a hudbou. Anaximandros to najlepsie zovseobecnil, ze som z neohraniceneho a do neohraniceneho sa po odstraneni hranic zasa vraciam. Aristoteles upozornil, ze tie hranice su druha zlozka mna - forma, zatialco prva zlozka bola latka, lebo sa skladam nielem z latky ako tvrdili predosli filozofi ale i formy. Platon hovoril, ze tie formy, resp. ideje su vecne. Descartes povedal, ze nevie odkial som. Len to je iste - ze som, ze existujem a tiez vzdy bude pravda, ze som bol, ked uz teraz som. Kde bude tato pravda, ked tu ja nebudem a vsetci na mna zabudnu? Pravda je v rozume a nie vo veciach. Bude teda vo vecnom rozume - Bohu.

(Budhistou ste, pokiaľ prijímate nasledujúce štyri pravdy )
Všetky zložené veci sú nestále.
Všetky emócie sú bolestné.
Žiadna vec neexistuje nezávisle.
Nirvána je mimo koncepty.

Sme tým čo jeme. / we are what we eat

Tak, Dave, povedz mám niečo o sebe. Kto si? - Som výkonným asistentom vo veľkej spoločnosti na výrobu produktov pre domácich miláčikov. - Dave, ja som nechcel, aby si povedal, čo robíš, ale aby si povedal, kto si. - Aha, ok, som slušný chlapec, hrajem občas tenis.. - Ale my nechceme vedieť tvoje hobby, iba nám povedz, kto si.. - Ale, asi by si mi mohol dať nejaký príklad, čo by som mohol o sebe povedať, alebo Louis by mohol povedať - Ty si myslíš, že Lous vie kto si? - To nie, som teda skrátka, milý človek, s ktorým sa dá vyjsť, niekedy trochu nerozhodný.. Dave, opisuješ svoju osobnosť, ale ja chcem vedieť, kto si - Dočerta, neviem, čo chceš, aby som povedal !!! Ospravedlňujem sa, chcel som odpovedať na tvoju otázku, ale neviem ako. - Myslím, že sme získali určitý obraz Dave.

Človek robia jeho zvyky. Ak veľa čítam a kupujem knihy, je to preto, že rád čítam a že som vo svojej postate čitateľ. Tieto zvyky sme si osvojili v detstve a preto ich teraz máme radi.

Vo vnútri nič nie je. Sme tým čo sme si priniesli z detstva ako vzory a koľaje do ktorých sme zapadli a podľa ktorých robíme stále tie isté veci.

Cítime sa byť stredom sveta. Ale nemôžeme povedať, keď sa nás pýtajú : "Kto si?" - "Stred sveta."

To kým sme, je výsledkom našich predchádzajúcich činov. Sme svojimi stvoriteľmi. (Nie Boh a rodičia sú zodpovední za to, aký sme)

Introverti majú málokedy radi drobnú konverzáciu. Preferujú účasť na väčších konverzáciách o ideách, hodnotách a pocitoch.

Sme zmena.

Sme tým, čo chceme. (Chceš ženu, si muž)

To, čo nazývame "bytosť", "jedinec", "osoba", či "ja", nie je nič než meniace sa spojenie telesných a mentálnych javov, ktoré skutočne nemá žiadnu vlastnú existenciu. Toto je v stručnosti Budhovho náuka anattá, teda učenie, že všetka existencia je prázdna (Sunna) od akéhokoľvek trvalého ja či podstaty.

Ak ti vymenia pečeň, alebo obličku, stále si to ty. Ale keď ti vymenia mozog, tak to garantovane neostaneš ty. My sme totiž náš mozog.

To čo nás definuje, to ako sa správame, ako sa sebareflektujeme a ako reflektujeme realitu okolo nás je všetko v našom mozgu a jeho biochémii. Test je veľmi jednoduchý, stačí sa opiť.

V 19-tom storočí vybuchol dynamit a vrazil tyč chlapíkovi do hlavy. Ten to prežil, ale zo zodpovedného, milujúceho, do práce chodiaceho človeka sa stal gambler, pijan kt. opustil rodinu. Minútu predtým bol taký, dva minúty po tom už inaký. Čo sa zmenilo? Jeho mozog.

Ego je istá časť reality, ktorou sme my sami, a cez ňu sme vo vzťahu k tej časti reality, ktorou nie sme.

Pri definovaní svojej identity sa ľudia odvolávajú na svojich predkov, náboženstvo, jazyk, dejiny, hodnoty, zvyky a na inštitúcie...Kto sme, vieme len vtedy, ked vieme, kto nie sme, a mnohokrát dokonca vtedy, keď vieme, kto stojí proti nám.

Civilizácie - to sú tie najširšie "my", vrámci ktorých sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišujú od všetkých iných "oni".

V dobách náhlych spoločenských zmien sa rozpúšťajú existujúce identity ... Ľuďom hľadajúcim odpoveď na otázky "kto som?" a "kam patrím?" takú odpoveď presvedčivo poskytuje právo náboženstvo.

Ja neexistuje.