Friedrich Nietzsche

1844 až 1900

voluntarizmus, Roecken, Nemecko

Filozofická škola: voluntarizmus biologizmus aristokracia politicka filozofia

Diela : Zrodenie tragédie z ducha hudby (Das Geburt der Tragödie im Geiste der Musik) - 1872
Nečasové úvahy (Unzeitgemässe Betrachtungen) - 1876
Ľudské, príliš ľudské (Menschliches, Allzumenschliches) - 1880
Ranné zore (Morgenröthe) - 1881, Radostná veda (Die fröhliche Wissenschaft) - 1882
Tak vravel Zarathustra (Also sprach Zarathustra) - 1885
Mimo dobra a zla (Jenseits von Gut und Böse) - 1886,Preložil J. Bžoch ???, Prelozila V. Koubova 1996
Genealógia morálky (Zur Genealogie der Moral) - 1887,Preložil J. Bžoch ???, Prelozila V. Koubova 2002
Súmrak modiel (Gotzen Dammerung) - 1888
Antikrist (Der Antichrist) - 1888
Nietzsche contra Wagner - 1888
Ecce homo - 1888
Pokus o autobiografiu. Vôľa k moci (Wille zur Macht) - 1901

Povedali o ňom

Martin Heidegger : Stále znovu som sa obracal proti tomu, aby sme hovorili o zrútení Hegelovho systému. Zrútené, teda poklesnuté, je to, čo nasledovalo - vrátane Nietzscheho. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Nietzsche). >>

Theodor Munz : Nietzsche bol neortodoxný darvinista. Robil si posmech s Milla aj Darwina, ale neváhal si prisvojiť ich najlepšie myšlienky. Boj o život, nahrádzal bojom o moc, prirodzený výber nahrádzal víťazstvom silnejších, schopnejších, evolúciu nespomínal, občas iba termín pokrok. (Ad Friedrich Nietzsche) >>

Theodor Munz : Kant sa dožadoval: Postav sa na vlastné nohy, buď si sám autoritou! Nietzsche dotiahol myšlienku sebavytvárania až k nadčloveku. (ad Immanuel Kant, Friedrich Nietzsche) >>

Niekto : V 19. storočí to bola biológia, ktorá bola v pozadí filozofií filozofov ako boli Friedrich Wilhelm Schelling, Arthur Schopenhauer, Herbert Spencer, Friedrich Nietzsche a Henri Bergson. >>

Niekto : John Rawls je v súčastných filozofických pojednaniach o politike a politickej teórii často dávaný do kontrastu s Friedrichom Nietzschem. Tento kontrast je často vyjadrený frázami ako "Nietzscheho realizmus vs. Rawlsov moralizmus", ktoré vyjadrujú to, že Nietzsche nám dáva vedieť o reálnej politike ako vôli k moci, o jej krutosti, túžbe ľudí dominovať jeden nad druhým a dáva do pozornosti veci, ktoré nechceme vidieť; Rawls naproti tomu začína a končí morálnymi otázkami a snaží sa založiť spravodlivosť na tom najlepšom v nás, snaží sa urobiť politiku lepšou ako je. Friedrich Nietzsche naproti tomu chce aby sme videli politiku takú aká naozaj v skutočnosti je. >>

Judith Nisse Shklar : Friedrich Nietzsche predstavuje iný typ úskalia v politickej filozofii (vedúcej ku) krutosti. Nietzsche zdá sa najviac nenávidel pokrytectvo a to najmä pokrytectvo kresťanského náboženstva, ktoré je ako píše v "Genealógii morálky" založené na krutosti; nikto nebol krutejší ako kresťanskí panovníci a nikto nie je krutejší ako kresťaň, ktorý sa snaží obrátiť heretika. Nietzscheho reakcia voči tomu, však nie je taká, že by sme označiť krutosť za tú najhoršiu vec, ale jeho reakcia je že máme byť úprimní a otvorení ohľadom nášho sklonu ku krutosti, že najhoršou vecou je zakryť ju, skryť ju. Najhoršia verzia krutosti je podľa neho kresťanská, skrytá za najvyššími myšlienkami vznešenosti a spravodlivosti. Nietzsche ako bojovník proti pokrytectvu chváli krutosť, ale nie preto, že by mal krutosť rád. Nebol sadista, bol to jemný človek. >>