Či už sú či nie sú pravdivé názory a teórie, že svet je buď věčný anebo dočasný, konečný alebo nekonečný. Avšak určité je zrodení, je stárnutie, je smrť, určite je strasť a nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo, ktorých prekonanie v tomto živote učím.

Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich, že nie sú.

o každej veci možno mať dva protichodné názory

Slova bez spojenia nie sú pravdivé, ani nepravdivé. Iba ich spojením môžeme vytvoriť klad alebo zápor, ktorý potom môže byt pravdivý alebo nepravdivý. / Kategorie

Nie každá reč je súdom, iba ta v ktorej je pravda, alebo nepravda.

Pravda je relatívna:
*Rozličné zvieratá vnímajú rozlične.
*Rozliční ľudia vnímajú rozlične.
*U toho istého človeka mu môžu zmysly dať protichodne informácie
*Človek sa mení
*Veci sú ine ku vzťahu k iným/In addition, this data differs according to local relations
*Objekty poznávame skrze médium - vzduch
*Veci sa menia
*Všetky vnemy sú relatívne a interagujú
*Naše dojmy sa môžu zmeniť, ak si na veci zvykneme ak sa opakujú
*Všetci ľudia majú rôzne viery, zákony, sociálne podmienky

Všetko, čo počujeme, je len názor, nie fakt. Všetko, čo vidíme, je len perspektíva, nie pravda.

Pravda je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba.

Pravda je súhlas veci a rozumu.

Pravdu rozumu spôsobuje bytie veci a nie jej pravda.

Je istou pravdou, že existujem.

Boh nie je viazaný žiadnymi pravidlami, pravdami a hodnotami. Pravda a dobro neexistuje, dokiaľ ich Boh nestvorí. Boh spôsobuje, že 1+1=2 a že dobro je dobrom.

Nepravdivá idea, pokiaľ je nepravdivá, nezahrňuje v sebe istotu. Ak teda hovoríme, že nejaký človek zotrváva na nepravdách a nepochybuje o nich, nehovoríme tým, že si je istý, ale len hovoríme, že nepochybuje alebo že zotrváva v nepravdách, pretože neexistujú príčiny, ktoré by spôsobili, aby jeho predstavy kolísali.... Istotou rozumieme niečo pozitívneho a nie nedostatok pochybností. Nedostatok istoty však chápeme ako nepravdivosť.

Vôľa rovnako ako rozum, je iba určittým modusom myslenia.

Bytie a nebytie su abstrakcie bez pravdivosti, az dianie je prvou pravdou.

Pravá podoba pravdy je vedeckosť, alebo, čo je to isté, živlom existencie pravdy je výlučne pojem.

Pravda môže existovať iba v podobe systému, pretože pravda je celok.

Pravou podobou, v ktorej existuje pravda, moze byt iba vedecký systém pravdy.

Súdy sú vždy existenciálne. Keď niekto súdi, že S je P, súdi že existuje nejaké S ktoré je P.

Pravdu diktujú mocní.

Čo je pravda? - pohyblivé vojsko metafor,antropomorfizmov a metonymií. (pozn.metonymia=prenesenie názvu na základe vecnej súvislosti, nie podobnosti. Pr. Plzeň-pivo)

Ak niekto schová vec za krík a znovu ju tam najde (napr. pod pojmom cicavec nájdem ťavu)...Takto sa to má s hľadaním a nachádzaním 'pravdy' v oblasti rozumu.

Pocit pravdy - napr. ak označujeme jednu vec za červenú, druhú za studenú - človek vďaka nemu žije v určitom kľude, istote a dôslednosti. PRAVDA= NEPORUŠIŤ DANÝ PORIADOK. Človek stavia svoje jednanie pod vládu abstrakcií a nestrpí už, aby bol strhávaný náhlimi dojmamy, zovšeobecňuje ich v bezfarebné a chladné pojmy, buduje z nich pyramídový poriadok, veľkú pojmovú stavbu vyžarujúcu prísnosť a chlad vlastný matematike, nekonečne komlikovaný dom na vode, ktorý aby sa uržal je stavbou z pavúčich vlákien.

Pravdy sú ilúzie o ktorých človek zabudol, že nimi sú, dlhým používaním pevné.

Pravda je druh omylu, bez ktorého by určitý druh živých bytostí nemohol žiť.

Kritériom pravdy je narastanie citu moci.(ktorý vzniká na základe osvedčeného poznatku)

Zdá sa, ak len som nepočul zle, že medzi kresťanmi existuje kritérium pravdivosti, ktoré sa volá ‚dôkaz sily‘. ‚Viera robí šťastným: preto je pravdivá.‘..... Že viera za určitých okolností robí blaženým, ale že blaženosť nerobí z fixnej idey pravdivú ideu, že viera hory neprenáša, ale že ich stavia tam, kde neboli: o tom sa možno presvedčiť letmou obchôdzkou v blázinci.

...mucha či vták percipujú úplne iný svet než človek a... otázka, ktorá z oboch percepcií sveta je správnejšia, je zhola nezmyselná, pretože by sa už muselo merať meradlom správnej percepcie, t.j. meradlom neexistujúcim. Vôbec mi však správna percepcia - to by znamenalo adekvátne vyjadrenie objektu v subjekte - pripadá ako rozporuplný nezmysel: lebo medzi dvoma absolútne rozdielnymi sférami, ako sú subjekt a objekt, nie je kauzalita, správnosť, vyjadrenie, ale nanajvýš estetické správanie, mám na mysli náznakový prenos, zadrhávajúci preklad do celkom cudzieho jazyka.

Pravý: po stránke citovej: to čo najsilnejšie podnecuje cit (ja); po stránke myslenia: - to čo poskytuje mysleniu najväčší cit sily; po stránke hmatania, videnia, počúvania: -to, pri čom treba klásť najsilnejší odpor. Teda podnietiť najvyššie stupne vo výkone, aby sa vzbudila viera, že objekt je pravdivý, to jest skutočný. Cit sily, boja, odporu navádza na to, že niečo, čomu sa tu odporuje, existuje.

Pravda nie je čosi, čo by tu bolo a čo by bolo treba nájsť a odhaliť - ale čosi, čo treba vytvoriť a čo poskytuje meno pre proces, ba čo viac pre vôľu k premáhaniu, ktorá osebe nemá konca.

Kritériom pravdy je narastanie citu moci.

Pravda a viera, že niečo je pravda: dva celkom protikladné záujmové svety — ku každému sa prichádza celkom odlišnými cestami.

Kňaz neklame - otázka, či sú pravdivé alebo nepravdivé veci, o ktorých hovorí kňaz, vôbec nepripúšťa klamstvo. Lebo, na to aby sa mohlo klamať sa musí vedieť čo je tu pravda. Ale to človek nevie; kňaz je iba niekým, cez koho boh prehovára. — Takýto kňazský sylogizmus nie je iba židovský alebo kresťanský

Načo dal Boh človeku zjavenú pravdu? Urobil by niečo nadbytočné? Človek nevie sám od seba, čo je dobré a čo je zlé, preto mu zjavil Boh svoju vôľu.

Vysvetlenie nie je otázkou správnosti či pravdivosti, ale výhradne otázkou súhlasu. Súhlas je podstata pravdivosti či nepravdivosti. Súhlasíme v jazyku na základe používania určitých pravidiel, a tie sú sociálne praktickej povahy.

Pravdivé výpovede o tomto svete poskytujú jednak matematické a logické tvrdenia a jednak empiricky overiteľné tvrdenia prírodných vied. Všetko ostatné sú prísne vzaté len bezobsažné zhluky slov.

Prestali sme veriť, že veľké príbehy sú vhodné na vyjadrenie situácie, ktorá zahŕňa nás všetkých. Nikto sa nezhodne na tom, čo sa naozaj udialo, a každý má svoju vlastnú perspektívu a príbeh.Stali sme sa vnímavými na rozdielnosť, rozmanitosť, nekompatibilitu našich cieľov, viery a túžob a preto je posmoderná doba charakterizovaná prebytkom údajov o malých príbehoch . /..we have ceased to believe that narratives of this kind are adequate to represent and contain us all. He points out that no one seemed to agree on what, if anything, was real and everyone had their own perspective and story. We have become alert to difference, diversity, the incompatibility of our aspirations, beliefs and desires, and for that reason postmodernity is characterised by an abundance of micronarratives.data

Pravda je len zhoda so skúsenosťou a tak, ako sa historicky mení skúsenosť, mení sa aj pravda.

Pravda je historicky podmienené vystihovanie skúsenosti myslením, považované za zhodu so samou skutočnosťou.

Pravda je vždy konkrétna, viazaná na určité podmienky a mimo nich sa stáva omylom.

Pravda je objektívna, ale len v zmysle intersubjektívnosti.

Pravda je relatívna. V to, že sa vývojom blížime k totálnej a absolútnej pravde, iba veríme.

Odraz objektu v subjekte je verný, mechanický, zrkadlový a teda dokonalý. Zároveň však teória odrazu uznáva, že obraz môže byť skreslený, špecifický, subjektívne podmienený, čiže nedokonalý. Protirečenie medzi tézou dokonalého a tézou nedokonalého odrazu objektu v subjekte sa rieši za pomoci tézy zrniek absolútnej pravdy. Tieto zrnká sú dokonalým odrazom častí skutočnosti, z ktorých si potom skladáme úplný mozaikovitý zrkadlový obraz celej skutočnosti. Správnosť ich poskladania zaručuje prax. Čo v praxi funguje, je poskladané správne a teda dokonale odráža skutočnosť. Prax je kritériom pravdy. Korešpondenčné kritérium pravdy rozhoduje o pravdivosti zrniek absolútnej pravdy, koherentnosť ich poskladania zaručuje prax.

Niekdajšia racionálnosť sa mení v nových podmienkach na iracionálnosť, pravdy na omyly, čiže nebola iracionálnosťou vždy. Pýtam sa však: Ak to teda neboli nikdy pravdy, ale vždy len omyly, nemáme teda pravdy ani my?

Neúplné zhistorizovanie pravdy vo filozofii je vidieť aj v tom, že vývojom prekonané pravdy sa ešte ani dnes často nepokladajú za niekdajšie pravdy, ale hneď od začiatku za omyly.

Pravda je teda tiež ľudská, poznávacia kategória, pravdu hľadá a tvorí len človek, ktorý vie, že sa často mýli, a práve preto chce mať pravdu; prirodzene, s prihliadaním na skutočnosť.

Neexistuje rozdiel medzi opisom reality a opisom jazyka. Neexistujú fakty, existujú len interpretácie.

najvyššia pravda je najvyššou radosťou. To znamená, že keď hľadáte niečo skutočné a prináša to šťastie vám aj ostatným, tak sa, pravdepodobne, blížite k svojmu cieľu

Pravda je to, čomu veríš. Všetko poznanie je iba viera.

Pravda sa poznáva intuíciou. Filozof môže na svoje intuície nazerať tromi spôsobmi:– intuition solipsism – spolieha sa na svoje osobné intuície, – intuition elitism – spolieha sa na svoje intuície, akoby predstavovali intuície profesionálnych filozofov, – intuition populism – spolieha sa na svoje intuície, ktoré berie ako reprezentatívne pre širšiu oblasť ľudí (ľud).

Pravda je relatívna z týchto troch dôvodov- neobjektivita = nepoznavame to co je /z pohladu Bozieho oka/ ale iba to co sa nam javi,
- neistota = nevieme naisto vylucit omyl,
- nevseobecnost = pravda neplati vo vsetkych dobach, spolocnostiach a za vsetkych okolnosti.

Namiesto dôkazov stačí overiť pár dobre vybraných prípadov.

Pravda podľa teórie koherenčnej umiernenej je v zhode našich výrokov so skutočnosťou, pričom kritérium tejto zhody je v koherencii, v logickej neprotirečivosti našich výrokov.

Pravda je iba určitý chemický stav mozgu.

Krása je pravdivejšia ako pravda a ak si mám voliť medzi pravdou a krásou, volím krásu.

Myšlienka je užitocná ak je pravdivá a je pravdivá ak je užitočná.

Človek nie ja autorom mythu a už vôbec nie je autorom pravdy. Pravda .. je cestou Kozmu smerom k ľudstvu a predstavuje taktiež možnosť, ako sa touto cestou vrátiť domov.

Kritériom pravdy etickej (napr. budhistickej) teórie je znižovanie utrpenia.

In data veritas.

Život je rovnako ako žena nerozumný a nespravodlivý, čo vlastne robí ženu tou, ktorá je pravdou, pravdou o živote. Áno, žena je pravda. A tiež - pravda ju nezaujíma.

Keď chápeme, že že všetky názory a hodnoty sú zložené a nestále, rovnako ako ten, kto ich zastáva, vyhneme sa násiliu.

(Budhistou ste, pokiaľ prijímate nasledujúce štyri pravdy )
Všetky zložené veci sú nestále.
Všetky emócie sú bolestné.
Žiadna vec neexistuje nezávisle.
Nirvána je mimo koncepty.

A práve toto je zen – objaviť skutočnú Pravdu bez prekážok vlastnej mysle, bez jej mylných názorov (t.j. bez sebaklamov). Ako sa píše v Sútre srdca (starý buddhistický text): “Myseľ mu už nie je žiadnou prekážkou a bez prekážok mysle nie je ani žiaden strach. Vzdialený mylným názorom prebýva v pohode.”

Zenové sedenie je však o nevytváraní! Čiže o vnímaní holej pravdy takej, aká je – o vnímaní ozajstnej skutočnosti. Je to nástroj na spoznanie tejto pravdivej reality takej, aká naozaj je. Inými slovami spoznať, čo naozaj som a čo je toto všetko okolo mňa.

Stokrát opakovaná lož sa stane pravdou.

Planetární vláda technikyje dovršením pojetí pravdy jako ,mít vše neustále na očíc.

Fyzikálne zákony sú pravdivé preto, lebo platia v každom mieste a v každom čase, teda preto, že sú nemenné.

Špeciálne vedy nie sú pravdou, lebo pravda musí byť celok.

Pravda je zhoda simulácie a experimentu (opakovateľného).

Pravda je dcérou času.

Pravda je zhoda modelu a skutočnosti.

Pravda je zhoda reportu a skutočnosti.

Kritérium pravdy je prax

To čo je subjektívne, je klamlivé, a to čo je objektívne, to je pravdivé.

Pravda je to o čom si absolútne presvedčený, čomu absolútne veríš. A každý verí niečomu inému.

Existuje špeciálna ruská pravda, a existuje špeciálna západná pravda - a obom sa nám tá druhá zdá oprávnene ako čistá lož.