Citáty filozofov
Toggle navigation
eFilozof
Hľadaj
Otázky a odpovede
Hierarchia otázok
Filozofi
Časová os
Mapy
Školy
Ďalšie...
Blog
Štruktura odpovedí
Protiklady
Pravdivostná tabuľka
Dôkazy v logike
Kvázi pokec
Eliza
Spinoza - Etika
Hegel - Systém vied
Test životnej filozofie
Generátor filozofických prác
Riešič sylogizmov
Online kníhkupectvo
Kontakt
Čo je to pravda?
Ako môze z nemenného vzniknúť premenlivé?
Existuje niečo večné a nemenné?
Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:
Parmenides :
Čo sa mení nie je pravdivé.
----
Niekto :
Fyzikálne zákony sú pravdivé preto, lebo platia v každom mieste a v každom čase, teda preto, že sú nemenné.
----
----
Parmenides :
Čo sa mení nie je pravdivé.
----
Gottfried Wilhelm Leibniz :
Treba rozlišovať medzi pravdami esencie a pravdami existencie. 2+2=4 platí vždy a na každom mieste a je to pravda esencie. Pravda tvrdenia 'Cézar prekročil Rubikon' nie je toho istého typu ako '2+2=4' je to pravda existencie. Je však možné, že aj pravda existencie platí nevyhnutne v každom čase a každom mieste rovnako ako pravda esencie, potrebovali by sme však k tomu analyzovať všetky príčiny prečo Ceasar v určitom čase a na určitom miete prekročil Rubikon. Táto analýza by zahŕňala všetky príčiny, teda celý svet. V pojme Cézara by sme teda mohli objaviť celý svet, ale analýza k tomu potrebná by bola nekonečná. Pri pravdách esencie je analýza konečná, pri pravdách existencie je analýza nekonečna.
----
Gottfried Wilhelm Leibniz :
Princíp identity možno aj obrátiť a povedať: Každá pravdivá veta je analytická.
----
Parmenides :
Čo sa mení nie je pravdivé.
----
Niekto :
Smrť je pravdivá.
----
Ježiš Nazaretský :
Ježiš je pravda (cit.:Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.)
----
Parmenides :
Čo sa mení nie je pravdivé.
----
Platon (pov. Aristokles) :
Každému zo súcien prináležia tri veci, ktorými musí vznikať vedenie, štvrtá vec je potom to vedenie samo a za piatu treba pokladať samo to, čo sa dá naozaj poznať a čo je skutočné súcno. Z tých vecí je jedna meno, druhá definícia, tretia obraz a napokon štvrtá vedenie.... čo sa týka mena, žiadna vec nemá meno stále a nič nebráni, aby sa to, čo sa teraz nazýva okrúhle volalo priame a priame okrúhlym, ale vec sama nebude pre tých, čo to meno zmenia a budú používať opačné o nič menej stála. O definícii možno povedať to isté; veď sa skladá z mien a výrokov a preto ani pri nej nie je nič dosť pevne stále...Obraz je to, čo (napr. v prípade okrúhleho) býva maľované a zmazávané, sústružené a ničené, avšak s pravým kruhom, ku ktorému sa to všetko vzťahuje sa nedeje žiadna z týchto zmien..
----
----
Parmenides :
Čo sa mení nie je pravdivé.
----
Niekto :
Keby bol len miestny pohyb, a nie zmena vlastností, mohli by sme hádam povedať aké sú veci, čo sa pohybujú a tečú... Kedže však ani v tom niet stálosti, že tečúce tečie ako biele, ale aj v tom je zmena, čiže aj sama vlastnosť, belosť je v toku a mení sa na inú farbu, či možno vôbec uviesť farbu, podľa ktorej by sa dala vec správne pomenovať, aby sa dalo o nej povedať, že je nehybná, pokiaľ ide o túto stránku? ...Nedá sa teda hovoriť o videní ani o nijakom vnímaní... a kedže vedenie je vnímanie...
Vedenie je toľko ako nevedenie.
----
Aristoteles :
Pretože videli, že sa celá táto príroda pohybuje a že o tom čo sa mení, nemožno povedať nič pravdivé, usúdili, že vôbec nemožno poznať pravdu o tom, čo sa úplne mení. Z tohto názoru vyrástla extrémna domnienka tých, ktorí sa vyhlasovali za herakleitovcov, a akú mal aj Kratylos. Ten totiž nakoniec myslel, že nesmieme vôbec nič tvrdiť, a len prstom hýbal (na znak súhlasu a zamietnutia) (ad efezská škola - herakleitovci)
----
Zdroj: Lesko: Filozofia dejin filozofie s.23
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na
efilozof@centrum.sk