1. Jedno jediné nekonečno sa manifestuje v tendencii, ktorá je zároveň protikladná a doplňujúca sa, v jin a jang, a to v ich ustavičnej premene. 2. Jin a jang vznikajú z nekonečného a večného pojmu vesmíru, nepretržite. 3. Jin je odstredivá sila, jang je dostredivá sila. Spolu vytvárajú energiu všetkých fenoménov. 4. Jin priťahuje jang a jang priťahuje jin. 5. Jin odpudzuje jin a jang odpudzuje jang. 6. Jin a jang, kombinované v rozličných pomeroch, vytvárajú navzájom nepodobné javy. Príťažlivosť alebo odpudivosť javov je úmerná rozdielu síl jin a jang. 7. Všetky javy sú pominuteľné. Pomer jinu a jangu sa v nich ustavične mení. Jin sa premieňa na jang a jang sa premieňa na jin. 8.Nič nie je úplne jin ani úplne jang. Všetko je na rozličných stupňoch vyvážené obidvoma týmito tendenciami. 9. Neexistuje neutrálny stav. Vždy prevažuje buď jin alebo jang. 10. Veľké jin priťahuje malé jin, veľké jang priťahuje malé jang. 11. Extrémne jin sa mení na jang a extrémne jang sa mení na jin. 12. Všetky javy sú vnútri jang a na povrchu jin.

Bolo by lepšie pre nepoučeného svetského človeka, keby považoval za svoje ja svoje telo, vybudované zo štyroch prvkov, skôr než svoju myseľ. Pretože je úplne zrejmé, že toto telo môže trvať rok, dva, tri, päť alebo desať rokov alebo sto rokov a viac, ale to, čo sa nazýva myslenie alebo myseľ alebo vedomie, nepretržite dňom i nocou vyvstáva ako jedna vec a odchádza ako iná vec.

To nemenné je oblasť, v ktorej nie sú ani prvky pevnosti, tekutosti, tepla, pohybu, ani priestor, ani vedomie, ani ničota, ani tento svet, ani žiadny iný svet, ani slnko, ani mesiac. Taká oblasť skutočne je. Nie je tam ani prichádzanie, ani odchádzanie, ani zostávanie v pokoji, ani vznikanie, ani umieranie. Nie je tam ani únava, ani rozvoj, ani predmety. Toto je ten úplný koniec utrpenia. Hovorím, žiaci, je Nezrodené, Nevzniknuté, Nestvorené, Nezformované. Keby nebolo tohto Nezrodeného, tohoto Nevzniknutého, tohoto Nestvoreného, tohoto Nezformovaného, nebol by možný únik zo sveta zrodeného, vzniknutého, stvoreného a zformovaného. Pretože je, žiaci, Nezrodené, Nevzniknuté, Nestvorené, Nezformované, je teda možné zo světa zrodeného, vzniknutého, stvoreného, zformovaného uniknúť.

Tri charakteristiky existencie (tí-lakkhana):Všetky formácie sú pominuteľné (aniččá), všetky formácie sú podrobené utrpeniu, stresu (dukkhá), všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).

sankhára - tento pojem v najširšom zmysle zahŕňa všetky podmienené alebo zložené veci (sankhatá dhammá) - na rozdiel od Nibbány, ktorá nie je pominuteľná a nie je na ničom závislá

Čo sa mení nie je pravdivé.

Jestvujuce nie je deliteľné, pretože je celé rovnaké a nejestvuje nic silnejšie, čo by mohlo prekážat jeho spojeniu, ani nič slabšie, lebo všetko je vyplnené jestvujúcim. A ako to isté ostáva na tom istom miesta a nehybné v sebe samom, pevne zotrvavajúc na svojom mieste.

Telá vraj umierajú, ale To, čomu telo patrí, je večné.

Čo neexistuje, nemôže byť nikdy v prejavenom bytí, a preto nemôže ani nikdy zaniknúť. Tí, ktorí poznali pravú Skutočnosť, poznajú podstatu je a nie je. Pravá Skutočnosť, prestupujúca celý vesmír, je nezničiteľná. Nikto nemá silu, aby zmenil Nepremenné.

Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.

Pokiaľ rozum verí, že môže uchopiť niečo nepremenlivé a večné, tak len blázni.

Neexistuje ziadne trvale bytie v nasom byti ani v byti veci.

Trocha emócie vznikajúcej pri slove, teda pri nazeraní podobných obrazov, pre ktoré máme jedno slovo - táto emócia je to spoločné, základ pojmu..... Akýmsi sprostredkovateľom medzi týmito základmi a skutočnou metafyzikou je bytie - pojem vytvorený v poznaní na základe zdanlivého státia, ale prenesený do transcendentna ako transcendentný základ skutočnej metafyziky. V tejto metafyzike tiež vyjadruje stojatosť a aj jeho trvalosť, nemennosť, večnosť dokonalosť. Nietzsche ho ako takéto odmietal, pretože státie a dianie sa vylučujú...

Pojem substancie je dôsledkom pojmu subjektu: nie naopak! Je to teda pseudopojem, ktorého základ, Ja sme preniesli do objektu a tam sme ho urobili substanciou celého sveta, stojacou, večnou, bytím, kým naše Ja nazývame niekdy substanciou, niekedy len podstatou, duchom, ale s takým vlastnosťami aké má aj substancia. Substancia je zase teda len antropomorfizmus.

Koreň predstavy substancie je v jazyku, nie v bytujúcne mimo nás.