Martin Heidegger

1889 až 1976

existencionalizmus

Diela : Rozvrh fenomenologickej interpretácie Aristotela
Základné problémy fenomenológie
Sofista
Fenomenologická interpretácia Kantovej Kritiky čistého rozumu
Bytie a čas (1927)
Kant a problém metafyziky(1929)
Čo je metafyzika (1929)
Základné pojmy metafyziky (1929)
O pravde a bytí
Aristotelova Metafyzika IX,1-3
Sebaurčenie nemeckej univerzity (1933)
Európa a nemecká filozofia (1936)
Úvod do metafyziky
Príspevky k filozofii (1936-38)
Nietzsche I-II.
Platonovo učenie o pravde
O bytnosti pravdy
Vek obrazu sveta
Parmenides
Herakleitos
List o humanizme (1946)
Anaximandrov výrok
Obrat
Holzwege (1950)
Čo znamená myslieť?
Otázka techniky
Vec
Básnicky obýva človek..
Prekonanie metafyziky
Onto-teo-logická štruktúra metafyziky
Čo je to filozofia? (1955)
k veci myslenia
Identita a rozdiel
Veta o dovode
Hegel a Gréci (1958)
Princípy myslenia
Čas a bytie (1962)
Kantova téza o bytí (1962)
Koniec filozofie a úloha myslenia
Gesamtausgabe 1-102
Ranné spisy
Wegmarken
Základné pojmy Aristotelovskej filozofie
Platon - Sofista
Základné pojmy antickej filozofie
Dejiny filozofie od Tomáša Akvinského po Kanta
Hegelova fenomenológia ducha
Úvod do metafyziky
Ontologia (Hermeneutika fakticity)
Dejiny Bytia
O počiatku

Povedali o ňom

Rudolf Carnap : V prednáške - Was ist Metaphysik? - je konštrukcia viet -Hľadáme nič. Nechádzame nič. Poznáme nič - založená na chybnom používaní slova - nič- ako podstatného mena. V správnom jazyku nie je zvláštnym menom ale logickou formou vety.(ad Martin Heidegger) >>

Hans Georg Gadamer : Čarodejník z Messkirchu.(ad Martin Heidegger) >>

Richard Rorty : Podla Heideggera je ulohou sucastnej filozofie nanovo premysliet tradiciu a polozit si otazku, co tato filozoficka tradicia z nas urobila.(ad Martin Heidegger) >>

Niekto : Novokantovstvo sa chápalo ako jadro (Mag) vedy. Ak sa filozof chápe takto, tak má menšiu tendenciu prepadnúť nejakej politike ako sa to stalo Heideggerovi. (Ad Martin Heidegger,marburská škola,bádenská škola) >>

Martin Heidegger
na otázku Čo je človek?

Na rozdiel od budhistickej náuky, sa v západnom myslení robí výrazný rozdiel medzi človekom a inými živými bytosťami, rastlinami a zvieratmi. Človek je výnimočný tým, že má jazyk, to znamená, že sa nachádza vo vediacom (vedomom) vzťahu k Bytiu. Otázka čo je bytie sa však v doterajšom myslení nekládla. Jej zodpovedanie je však pre zopdovedanie otázky čo je človek nevyhnutné. (ad Budhistická filozofia)

Martin Heidegger
na otázku Čo je človek?

Človek je súcno, ktoré má veľmi špecifický vzťah k bytiu. Človek je súcno, o ktorom sa nedá povedať, že sa medzi iným súcnom len vyskytuje. Toto súcno sa onticky vyznačuje skor tým, že mu v jeho bytí o toto bytie samo ide .

Martin Heidegger
na otázku Čo je to filozofia?

Bytie je pravá a jediná téma filozofie. Filozofia nie je veda o jestvujúcne, ale o bytí.

Martin Heidegger
na otázku

Mit der Geburt ist uns der Tod immer schon mitgegeben, und der Zeitraum zwischen Geburt und Tod ist ein Sterben, ein Sein zum Ende. Der Tod ist etwas, wozu wir uns fliehend oder nicht fliehend verhalten. Wir können ihn also ignorieren oder annehmen. Es bietet sich damit in ausgezeichneter Weise die Möglichkeit, unser Sein auf den Tod hin zu hinterfragen. Das ständige Aus- und Daran- Festhalten am Wissen um den eigenen Tod, das nicht-fliehende Verhalten zu ihm, eröffnet die Möglichkeit, uns aus dem Verfallen an die Dinge zurückzuholen. Mit der Vorstellung der eigenen Sterblichkeit zu spielen, läßt das Leben in einem anderen Licht erscheinen. Was will ich denn überhaupt für ein Leben gelebt haben, wenn meine Todesstunde gekommen ist? Was will ich hinterlassen haben? War mein Leben nur eine vergeudete Zeit?.

Martin Heidegger
na otázku Prečo musíme zomrieť?

S narodením je nám vždy daná už aj smrť, a časový úsek medzi narodením a smrťou je umieranie, bytie ku koncu. Smrť je niečo ku čomu sa správame buď vyhýbavo alebo nevyhýbavo.Môžeme ju ignorovať alebo akceptovať. Ponúka sa tým výborná príležitosť, pýtať sa naše bytie s ohľadom na smrť. Neustále výchadzanie z vedomia vlastnej smrti a držania sa ho, nevyhýbavé správanie sa k nemu, otvára nám možnosť dostať sa z prepadnutia veciam. Hrať sa s predstavou vlastnej smrteľnosti nám dáva možnosť objaviť život v inom svetle. Čo chcem mať v živote odžité v okamihu keď príde smrť? Čo chcem po sebe zanechať? Bol môj život len zbytočným časom?

Martin Heidegger
na otázku

Wissenschaft denkt nicht. Wissenschaft bewegt sich nicht in der dimension der Philosophie. Sie ist aber, ohne dass sie es weisst auf diese Dimension angewiesen. Zum Beispiel, Physik bewegt si in Reich von Raum und Zeit und Bewegung. Was Raum, was Zeit, was Bewegung ist kann wissenschaft als Wissenschaft nicht entscheiden. Was die Phyzik ist, kann Physik mit seiner Metoden nicht sagen.

Martin Heidegger
na otázku Čo je to filozofia?

Veda nemyslí. Veda sa nepohybuje v dimenzii filozofie. Ale je závislá na tejto dimenzii bez toho, aby o tom vedela. Napríklad fyzika sa pohybuje v oblasti priestoru a času a pohybu. Veda ako veda nemôže rozhodnúť, čo je priestor, čo je čas, čo je pohyb. Fyzika svojimi metódami nedokáže povedať, čo je to fyzika.

predchádzajúci filozof nasledujúci filozof