Pravdivé slová nebývajú príjemné. Príjemne slová nebývajú pravdivé.

Najpríťažlivejší bod všetkých učení (náboženských i filozofických) je dogma o nesmrteľnosti. Nesmrteľných bohov sa držia ľudia preto, lebo sami dúfajú v nesmrteľnosť a tiež pre možný vplyv na súčasné udalosti. Materialistické a skeptické systémy nemôžu nikdy získať väčší vplyv.

Samotné ľudstvo stále trpí následkami týchto kňazských liečebných naivít! Pomyslime napríklad na určité formy stravovania (vyhýbanie sa mäsu), pôst, sexuálnu zdržanlivosť, útek „do púšte“ ... k tomu sa treba prirátať celú kňažskú a jemnú metafyziku nepriateľskú voči zmyslom, ktorá robí človeka lenivým a zároveň rafinovaným, ich samohypnotizácia na spôsob fakírov a Brahmanov - ... a to nakoniec ... nič (alebo Boh - túžba po unio mystike s Bohom je budhistickou túžbou po ničom, nirváne - a nič viac!).

To že mučeníci dokazujú niečo o pravde veci, je tak málo pravdivé, že sa mi chce úplne poprieť, že by ktorýkoľvek mučeník mal niečo dočinenia s pravdou.

Smrti mučeníkov sú nešťastím histórie: zvádzajú... úsudok všetkých idiotov, žien a ľudu, že na veci, pre ktorú niekto išiel na smrť (alebo, ktorá vyvolala pandémiu smrtichtivosti ako za prvého kresťanstva) niečo je.

Ako povedal Zarathusra: Krv je najhorší svedok pravdy; krv otrávi aj to najčistejšie učenie šialenstvom a nenávisťou v srdci.

Tak treba chápať aj presvedčenie, vieru. Človek presvedčenia má v nej svoju chrbticu. Veľa vecí nevidieť, v žiadnom bode nebyť nestranný, byť skrz naskrz prívržencom, mať prísny a nejednoznačný názor na všetky hodnoty, bez čoho nevie žiť. Ale vďaka tomu je protikladom, zarytým odporcom pravdivého - Pravda.. nie je pre veriaceho voľne k dispozícii ...

Prehnané postoje týchto chorých duchov, týchto epileptikov pojmu, pôsobia na masy ľudí - fanatici sú pôvabne zvláštny, ľudstvo radšej vidí tváre ako počúva dôvody.

Pri posudzovaní cirkví sa častejšie kladie rovnítko medzi pravosťou a prvosťou ako je to pri posudzovaní filozofií. Napr.: Katolicka je pravá, lebo bola skôr, a protestanská je nepravá, lebo sa len odštiepila. Grekokatolická vznikla z Pravoslavnej na území Uhorska, preto Pravoslavna je pravá. (Aj keď aj pri filozofiách niektorí majú tendenciu sa vracať k starým zabudnutým múdrostiam.)