Aristoteles

-384 až -322

klasická grécka filozofia,Staigera,Grecko

Filozofická škola: klasická grécka filozofia nominalizmus v otázke univerzálií pluralizmus Hylémorfizmus veľkí aténčania etika cností

Diela :

Povedali o ňom

Niekto : Monistické pozície sú charakteristické preferovaním buď telesnej (materializmus) alebo duševnej (idealizmus) stránky človeka. idealizmus (Platón, Aristoteles, Tomáš Akvinský): Podľa Platóna duša doslova padla do tela zo sveta ideí. Telesnú formu existencie považuje za nedokonalú. Úlohou duše je smerovať k dokonalosti a vrátiť sa do sveta ideí, zbaviť sa telesnosti. Takýto pohľad prezentuje duchovné ako nadradené telesnému. Kladie ich v antickom Grécku do protikladu ako dokonalé a nedokonalé, neskôr v kresťanskom ponímaní ako dobré a zlé. materializmus (Thomas Hobbes, Willard Van Orman Quine, Darwin, Daniel Dennett): V materialistických teóriách sú duševné procesy prezentované ako súčasť fyzického (fyzikalistický materializmus) alebo je existencia duše úplne popieraná ako napríklad v behaviorizme, ktorý chápe ľudský organizmus ako stroj a tzv. duševné procesy sú iba odpoveďou na telesné podnety. >>

Niekto : Všetky evolučne, ale aj kultúrne podmienené a na základe osobných skúseností nadobudnuté emocionálne predispozície a morálne intuície označuje súhrnným termínom automatické nastavenia (automatic settings).7 Okrem automatických nastavení ľudský mozog disponuje schopnosťou používať vedomé kognitívne procesy (manuálny mód), ktoré v súvislosti s morálkou umožňujú k spomenutým automatickým nastaveniam pristupovať troma spôsobmi. Tvrdí: „Môžeme používať vedomé procesy pre presné opisovanie našich automatických nastavení (Aristoteles). Môžeme naše vedomé procesy použiť pre snahy naše automatické nastavenia ospravedlňovať (Kant). A môžeme naše vedomé procesy použiť pre prekonanie limitov našich automatických nastavení (Bentham a Mill)“ . Znamená to, že sú tri hlavné normatívne etické teórie (etika cnosti, deontológia a konzekvencionalizmus) iba prejavmi uvedených troch spôsobov ako pomocou vedomých kognitívnych procesov k automatickými nastaveniami pristupovať. >>

Aristoteles
na otázku Čo je človek?

Človek je Zoon Politikon t. j. politická čiže sociálna bytosť alebo spoločenský tvor. Jeho prirodzenou podstatou je život v štáte.

Aristoteles
na otázku

Podľa v čom vidí človek šťastie, rozoznávame tieto typy ľudí - rozkošnícky, politický, teoretický

Aristoteles
na otázku

Šťastie chceme pre šťastie samé a nie pre to,aby sme pomocou neho dosiahli niečo ine, zatiaľ čo slávu, pôžitok, vedomosti...si chceme preto,že veríme, že s nimi budeme šťastnejší.

Aristoteles
na otázku

Hence, of necessity, life must be coincident with the maintenance of heat, and what we call death is its destruction.However, it is to be noticed that there are two ways in which fire ceases to exist; it may go out either by exhaustion or by extinction. That which is self-caused we call exhaustion, that due to its opposites extinction. [The former is that due to old age, the latter to violence.]

Aristoteles
na otázku Prečo musíme zomrieť?

Preto musí byť život nevyhnutne spojený s udržaním tepla, a čo voláme smrťou je jeho strata. Treba však povedať, že sú dva spôsoby ako plameň prestáva existovať; buď prestáva zahasením alebo vyhasnutím. To čo je zapríčinené sebou samým voláme vyhasnutím, to čo je zapríčinené protikladom voláme zahasením.

Aristoteles
na otázku Čo je podstata a čo akcident?

Podstata to sú tie častí veci, ktorých odstránením sa zničí celá vec.