Čo je podstata a čo akcident?



Nadotázky: Čo existuje?  Ako existuje ?  

Čo je podstata a čo akcident?

Podotázky: Kto som? / a kam idem  

Guatama Buddha (-563)
..všetky veci sú bez ja (bez podstaty, anattá).
Keby to nebolo vecou filozofa, kto by potom skúmal, či je to isté 'Sokrates' a 'sediaci Sokrates'. (pozn. t.j. čo je na veciach podstatné a čo nepodstatné)

Aristoteles (-384)
Väčšina tých, čo sa prvý zaoberali filozofiou, si myslela, že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú veci a z čoho ako prvého vznikajú a do čoho ako posledného zanikajú, pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú prvok a počiatok (arché) vecí, a to, že nič nevzniká ani nezaniká, veria preto, lebo sú tej mienky, že sa takáto podstata (fysis) vždy zachováva.. Teda musí byť určitá podstata, buď jediná, alebo viaceré, z ktorých všetko ostatné vzniká, zatieľčo ona sama ostáva zachovaná. (ad milétska škola - Thales z Miletu, Anaximandros Miletsky / Talesov ziak, Anaximenes)

Aristoteles (-384)
Podstata to sú tie častí veci, ktorých odstránením sa zničí celá vec.

Aristoteles (-384)
Podstata je príčinou bytia vo veciach.

Aristoteles (-384)
Prvé podstaty (napr. určitý kôň, určitý človek) nie sú v podmete a ani o ňom nevypovedajú. Naopak sú podmetom všetkého ostatného. Druhé podstaty ( napr. kôň, človek ) vypovedajú o prvej podstate ako svojom podmete. (Ak niečo totiž vypovedá o podmete, platí to aj pre podmet. ak niečo povieme o človeku vo všeobecnosti, platí to aj pre každého jednotlivého človeka.).

Aristoteles (-384)
Slová bez spojenia označujú buď :
podstatu (napr. človek, kôň)
alebo:
kvantitu
kvalitu
vzťah
miesto
čas
polohu (napr. ležiaci)
vlastníctvo
činnosť (napr. reže)
trpnosť (napr. je rezaný)

Aristoteles (-384)
Najzrejmejšia je podstata v prípade telies. Niektorí sa preto domnievajú, že podstata je to, čo ohraničuje teleso (plochy, čiary, bod, jednotka)

Aristoteles (-384)
Látka nie je podstatou, lebo to nie je nič určité, nič odlúčené, na čo by sme mohli povedať "toto tu".

Aristoteles (-384)
Dĺžka, hĺbka a šírka sú kvalitatívne určenia, nie podstaty.

Aristoteles (-384)

Nágárdžuna (150)
Nielen živé bytosti sú bez jakékoli podstaty nebo duše (átman), ale i všechny věci jsou bez svabhávy, jinak řečeno bez vlastní podstaty. Jsou-li tedy bez skryté esence, jsou prázdné (šúnjata). Je tomu tak proto, že vznikají podmíněně, nikoli svou vlastní silou, ale v závislosti na podmínkách, které vytvářejí jejich současnou existenci. Podle zákona závislého vznikání je všechno vzájemně zřetězeno, propojeno a spjato, každá věc je vlastně průsečíkem vzájemných vztahů, věci nemohou existovat samy o sobě, jsou ovlivňovány, jsou pomíjivé, nemají svou vlastní podstatu. Věci tedy neexistují samy o sobě, jsou zbaveny vlastních charakteristických rysů, jelikož jsou jen průsečíky vzájemných vztahů, vlastně vůbec jako takové neexistují. Ale jestliže neexistují, neznamená to, že všechno je pouhé nebytí. Právě naopak, protože není bytí (bháva), nemůže být ani nebytí (abháva) jako jeho protiklad. Jedinou skutečností je prázdnota.
Představa stálé substance s proměnnými atributy jen důsledek lidského zvyku

David Hume (1711)

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
.. logické určenia majú aj ontologický charakter. Mali by sa chápať nielen ako obsah vedomia, ale aj ako „podstata sveta“

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
Otázka po podstate veci, alebo po podstate všetkého sa stavia negujúco ku tomu čo aktuálne z veci vnímame. Ten, kto hovorí o tom podstatnom, kvalifikuje mnohé z vlastností toho, o čom hovorí ako o nepodstatných, vedľajších. Je to umenie jemnej negácie, ktoré delí vlastností jednej veci na dôležitejšie a menej dôležite pre danú vec. Napr. Je dôležité pre divadelnú hru, aby mala tri dejstvá? Patrí k podstate človeka mať dve nohy?..

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)
Ostrejšiu negácia Bytia pomocou určenia toho podstatného robíme v prípade Zdania, t . j. vtedy, ak hovoríme, že niečo vôbec nie je tak ako sa vidí. Zdanie je to čo ostane z Bytia po odstránení podstatného (Bytia).
Z pojmov ako základu zrovnakosťovania, zozákoňovania, zjednodušovania, spodstatňovania a tak ďalej vychádza teda skresľovanie a znásilňovanie žitej skutočnosti, ale užitočné, nezabúda Nietzsche často dodať.

Friedrich Nietzsche (1844)
Pojem substancie je dôsledkom pojmu subjektu: nie naopak! Je to teda pseudopojem, ktorého základ, Ja sme preniesli do objektu a tam sme ho urobili substanciou celého sveta, stojacou, večnou, bytím, kým naše Ja nazývame niekdy substanciou, niekedy len podstatou, duchom, ale s takým vlastnosťami aké má aj substancia. Substancia je zase teda len antropomorfizmus.

Friedrich Nietzsche (1844)

Bertrand Russell (1872)
Leibniz rovnako ako Descartes a Spinoza založil svoju filozofiu na pojme substancie (podstaty). Líšil sa od nich čo sa týka vzťahu mysle a hmoty a čo sa týka počtu substancíí : Descartes uznával 3 substancie (telo, myseľ a boh), Spinoza len jednu (boh) a Leibniz nekonečné množstvo substancií. (ad Gottfried Wilhelm Leibniz, Benedictus de Spinoza, Rene Descartes)
Buddhizmus slovami Aristotela: Podstata je vedomie a vsetky obsahy vedomia su akcidenty.. ( ad budhistická filozofia , presnejšie jej podškola "only mind")

Niekto (2019) & budhistická filozofia
Sme navyknuti označovať si veci. Dunaj v Bratislave a v Budapešti je ten istý či iný? Priraďujeme mu istý invariant. Tak existujú kvarky up a down a tieto ešte majú viac farieb - červený, zelený a modrý. Jedna sa o skupinu roznych kvarkov, alebo jeden kvark ktorý nadobúda rozne vlastnosti. Zaroven typov je malo, kusov vela.

Niekto (2019)
Boh - Ens entium. Podstata podstat.

Niekto (2019)
Boh - Ens realissimum. Najrealnejsia podstata.

Niekto (2019)
"Na počiatku" je v latinskom preklade "In principium". Teda boh je našou podstatou, princípom.

Niekto (2019)
Človek sa vo fyzickej rovine skladá z piatich prvkov a v rovine psychofyzickej z piatich skándh. Neexistuje žiadna nemenná podstata, žiadne nemenné ja.

Niekto (2019) & budhistická filozofia
Dogma o premene podstaty chleba a vína na Kristovo telo a krv, ku ktorej dochádza napriek tomu, že to tak nevyzerá, si vyžaduje metafyzické rozlíšenie medzi podstatou (skutočným, podstatným bytím ) a akcidentom (zovňajškom).

Niekto (2019)
Ak Spinoza uznával iba jednu substanciu - boha, potom to znamená, že všetky ostatné veci sú podľa neho bez podstaty, čím sa Spinozovo učenie približuje buddhizmu. Takisto Spinoza učil, že ak si predstavíme vec ktorú nenávidíme ako neslobodnú, t.j. že robí to čo robí v dôsledku veľkého množstva príčin a nie zo slobodnej vôle, nebudeme ju už až taj nenávidieť. To sa podobá na budhistickú teóriu o závislom vznikaní, o tom že veci nemajú vlastnú podstatu, budhistickému učeniu o prázdnote. Veľa príbuzností s budhizmom sa dá nájsť aj v Spinozovej snahy oslobodiť sa od afektov a že "Ozajstné dobro pre človeka je poznanie jednoty duše s celou prírodou" .(ad Benedictus de Spinoza)

Niekto (2019)
Ak ti vymenia pečeň, alebo obličku, stále si to ty. Ale keď ti vymenia mozog, tak to garantovane neostaneš ty. My sme totiž náš mozog.

Niekto (2019)


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk