Ak chápeme Boha nie ako bežný stred vedomia (ľudského typu), ale ako Stred stredov, a človeka nie ako stred sveta, ale ako os (alebo šípku) namierenú v smere, ktorým postupuje svet (ku stále silnejšiemu vedomiu a väčšiemu zosobneniu), potom nám antropomorfizmus ani antropocentrizmus nehrozí, a pritom zachováva všetko, čo vyžaduje kresťanská náuka.