Čo teda je ušľachtilá pravda utrpenia? Zrod je utrpenie, starnutie je utrpenie, umieranie je utrpenie; strasť a nárek, bolesť, smútok a zúfalstvo sú utrpenie; byť spojený s nemilovaným je utrpenie a byť oddelený od milovaného je utrpenie; nedosiahnuť želaného je utrpenie; v súhrne päť skupín lipnutia je utrpenie.

A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda vzniku utrpenia? Tá žiadostivosť to je, ktorá spôsobuje znovuzrodzovania. Sprevádzaná potešením a chtíčom, hneď tu hneď tam nachádza rozkoš; totiž čoby zmyslová žiadostivosť, žiadostivosť po rozvíjaní bytia a žiadostivosť po zničení bytí.Žiadostivost po existencii je túžba po neustálom pokračovaní života alebo po věčnosti. Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamnej materialistickej predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

A čo je, žiaci, ušľachtilá pravda konca utrpenia (stresu)? Práve tejto žiadostivosti úplné zaniknutie vo voľnosti; je to ponechanie, zbavenie sa, oslobodenie, nezávislost. Kde však táto žiadostivosť začína miznúť, kde vykorenená zaniká? Tam kde je vo svete milé a príjemné, tam táto žiadostivosť začína miznúť, tak vykorenená zaniká. Či už v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktokoľvek vidí veci, ktoré prinášajú potešenie a rozkoš, ako pominuteľné, podliehajúce utrpeniu (stresu) a bez ja, ako chorobu a hrôzu , ten prekonáva žiadostivosť.

Či už sú či nie sú pravdivé názory a teórie, že svet je buď věčný anebo dočasný, konečný alebo nekonečný. Avšak určité je zrodení, je stárnutie, je smrť, určite je strasť a nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo, ktorých prekonanie v tomto živote učím.

Čo sa mení nie je pravdivé.

Treba si vazit krasy, cnosti a podobne veci ak sposobuju slast. Ak ju nesposobuju, treba sa snimi rozlucit. / a co s pravdou ked je v protiklade so slastou?

Those who deny the first principle (In classical logic, the law of (non-)contradiction,It states that contradictory statements cannot both be true in the same sense at the same time) should be flogged or burned until they admit that it is not the same thing to be burned and not burned, or whipped and not whipped.

Tí, ktorí popierajú prvý princíp. (v klasickej logike, zákon (ne-)kontradikcie, ktorý hovorí, že protikladné výroky nemôžu byť pravdivé v tom istom zmysle zároveň ) by mali byť bičovaný a pálení dovtedy, kým nepripustia, že nie je tá istá vec byť pálený a nebyť pálený, alebo byť bičovaný a nebyť bičovaný.

Pravda je spojená s radosťou a jasom duchovnej krásy. Pravda je krásna sama od seba.

Všetky bytosti sa domáhajú dobra, no nie všetky poznávajú pravdu.

Pravda je súhlas veci a rozumu.

Pravdu rozumu spôsobuje bytie veci a nie jej pravda.

Pravda vystupuje rýchlejšie z omylov než zo zmätku.

Kritéria pravdivosti sú: jasnosť, zreteľnosť a neprotirečivosť.

Bytie a nebytie su abstrakcie bez pravdivosti, az dianie je prvou pravdou.

Prekonane inobytie ciže omyl je nevyhnutným momentom pravdy.

Mame umenie, aby sme nezahynuli od pravdy.

Prv než posúdim pravdivosť výroku, musím pochopiť jeho význam.

Čo by malo existovať vo svete, aby bola táto teória pravdivá? ..elektróny, energia, čas, hmota...farby,myšlienky,presvedčenia,emócie...

it is one of the only principles about which one can be certain, and at the same time one can not see at all what it offers to us. It is certain, but it is empty. This famous principle is the principle of identity. The principle of identity has a classical formula, A is A. That is certain. If I say blue is blue or God [is] God, I am not saying with this that God exists, in a sense I am in certainty....Let us nonetheless try to say what results from this principle of identity. It is presented in the form of a reciprocal proposition. A is A means: subject A, verb to be, A attribute or predicate. There is a reciprocity of subject and predicate.

The vulgar formulation of the principle of identity: the thing is what the thing is, the identity of the thing and of its essence. The scholarly formulation of the principle of identity: every analytical proposition is true.

The vulgar formulation of the principle of identity: the thing is what the thing is, the identity of the thing and of its essence. The scholarly formulation of the principle of identity: every analytical proposition is true.

Thus, every analytical proposition is true.Leibniz's stroke of pre-philosophical genius is to say: Let's consider reciprocity! ....Leibniz emerges and says: every true proposition is analytical.

2+2=4 occurs in all time and in all places. Thus, there are grounds to distinguish truths of essence from truths of existence.The truth of the proposition /Caesar crossed the Rubicon/ is not the same type as 2+2=4. And yet, by virtue of the principles we saw the last time, no less for truths of existence than for truths of essence, the predicate must be in the subject and included in the notion of the subject; included therefore for all eternity in the notion of the subject, including for all eternity that Adam will sin in a particular place at a particular time. This is a truth of existence.....The /sinner/ must be contained in the individual notion of Adam, just look: if the sinner is contained in the individual notion of Adam, it's the entire world that is contained in the individual notion of Adam, if we follow the causes back and if we track down the effects, as it's the entire world, you understand, that the proposition /Adam sinned/ must be an analytical proposition, only in that case, the analysis is infinite. The analysis extends to infinity.

In truths of essence, the analysis is finite, in truths of existence, the analysis is infinite. the infinite analysis in which sinner is contained in the notion of Adam is an indefinite analysis, that is, I can move back from sinner to another term, then to another term, etc... Exactly as if sinner = 1/2+1/4+1/8, etc., to infinity.

truths of essence refer to two cases: the pure and simple identity in which we demonstrate the identity of the predicate and the subject, and the discovery of an inclusion of the type /every number divisible by 12 is divisible by 6/

It really is a nice theory. The only defect I think it has is probably common to all philosophical theories. It's wrong.

Pravda boli. Sloboda boli. Ak pozname pravdu a ziskame slobodu, neznamená to , že sa budeme cítiť iba šťastní.