Georg Wilhelm Friedrich Hegel

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Pozri tiež: Jeho východiská a závery

1770 až 1831

nemecká klasická filozofia,dialektický idealizmus,ontologicky dynamizmus a panlogizmus,monizmus, Nemecko. Ide mu o to ,v osvietenskom zmysle premenit krestanske nabozenstvo na ucenie o slobode a zmenit tak strnuly cirkevny system vynucovania. S pomocou filozofie chcel zachytit do pojmov, to co nova zmluva hlasa v obrazoch a prirovnaniach. Chcel pochopit evangelium a jeho najvacsie mysterium - trojjedinost Boha./youtube - Georg Wilhelm Friedrich Hegel - Die Welt ist Geist.


Filozofická škola: nemecký idealizmus monizmus panteizmus


Diela : Vertrauliche Briefe Ueber das vormalige Staatsrechtliche Verhältnis des Waadtlandes (Payes de Vaud) zur Stadt Bern, 1798
Komentár k nemeckému vydaniu Skúmania o základoch politickej ekonómie od J. Stuarta, 1799
Die Differenz des Fichteschen und Schellingschen Systems der Philosophie, 1801
Über das Wesen der philosophischen Kritik, 1802 /štúdia
Wie der gemeine Menschenverstand die Philosophie nehme, 1802 /štúdia
Verhältnis des Skeptizismus zur Philosophie, 1802 /štúdia
Glauben und Wissen, 1802 /štúdia
Fenomenologia ducha (Phänomenologie des Geistes), 1807 /dokončené v noci 14. 10. 1806 Prelozil: Patocka 1960, Patricia Elexova 2015
Wissenschaft der Logik,1812-1816 (Logika ako veda 1, 2; Prel. T.Munz, Blava Pravda; 1986)
Enzyklopedia filozofickych vied.(Enzyklopädie der Wissenschaften), 1817, 1827, 1830, Prelozil: T. Munz
Grundlinien der Philosophie des Rechts (Základy filozofie práva), 1821
Sämtliche Werke (Zobrané spisy, vydané priateľmi a žiakmi), 1832-1845
Philosophie der Religion (Filozofia náboženstva), 2 zv., 1832
Geschichte der Philosophie (Dejiny filozofie), 3. zv., 1833-1836
Ästhetik (Estetika), 1835
Philosophie der Geschichte (Filozofia dejín), 1837
Jubiläumsausgabe (Jubilejné vydanie, H. Glockner), 1927 an.

Povedali o ňom

Arthur Schopenhauer : Najvseobecnejsie pojmy su najprazdnejsie /nekryte peniaze, ak sa analyzou nedostaneme k predstavam/ a filozofia pozostavajuca iba z takych pojmov je Wortkram. /ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel. >>

Arthur Schopenhauer : Fichte - Hegel -Schelling ´...Zdanlivá filozofia..dvojzmyselnosť pri používaní slov / Scheinphilosophie..Zweideutigkeit in Gebrauch der Worte..(ad Johann Gotlieb Fichte,Friedrich Wilhelm Schelling,Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Moritz Schlick : V 19.stor.sa objavila určitá atmosféra nepriateľstva na strane filozofa k vedcovi a na strane vedca k filozofovi...Schelling, Fichte a Hegel verili, že k pravde vedie akási kráľovská cesta, ktorá je vyhradená filozofom, kým vedci kráčajú po nekultivovanej a veľmi nudnej ceste experimentálnej metódy, ktorá do istej miery vyžadovala iba mechanickú zručnosť...podľa mňa je to prekonané. (ad Johann Gotlieb Fichte,Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Wilhelm Schelling) >>

Martin Heidegger : Stále znovu som sa obracal proti tomu, aby sme hovorili o zrútení Hegelovho systému. Zrútené, teda poklesnuté, je to, čo nasledovalo - vrátane Nietzscheho. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel,Friedrich Nietszche). >>

Martin Heidegger : Hegel je posledným veľkým Grékom. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel). >>

Theodor Munz : Hegel teda v celom svojom diele ukazuje, ze ani Boh nie je od zaciatku uplne hotovy, dokonaly, ako hlasala krestanska teologia a teologizujuca filozofia pred nim, ale ze sa dialekticky vyvij, ze obsahuje aj negacie, chyby a omyly,zlo...na jeho zlo doplaca aj clovek, hoci mu to nakoniec prinasa dobro.(ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Theodor Munz : Hegel sa snazi pochopit z bytia, myslenia a konania vsetko a neodsudzovat ako zbytocnost nic, lebo vsetko ma ako cast vyvijajuceho sa celku význam. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Georg Wilhelm Friedrich Hegela inšpirovala francúzska revolúcia. Jej princípy - Sloboda, Rovnosť, Bratstvo sa v jeho filozofii nachádzajú. Princíp slobody sa môže v dejinách ľudstva uskutočniť iba keď sa vzájomne uznáme za rovnocenných a toto uznanie za rovnocenných bude len vtedy trvácne ak si budeme vedomí spoločenstva - bratstva ľudí. >>

Soren Kierkegaard : Mysliteľ postaví obrovskú budovu, systém, taký systém, ktorý zahŕňa celý ľudský život, celé dejiny sveta atď. - no keď pozrieme na jeho osobný život, udivene zistíme strašnú a smiešnu vec, že on sám nebýva v tomto obrovskom paláci s vysokými klenbami, ale v blízkej stodole, alebo v psej búde, alebo v najlepšom prípade v byte pre vrátnika. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Pre vybudovanie nového sveta treba novú logiku. To marxizmus dobre pochopil od Hegela. Nopochopil ho však úplne dobre, preto sa treba k Hegelovi vrátiť. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Pri téme vývoja je u Hegela kľúčový pojem "negativity". Pre lepšie pochopenie tohto pojmu je lepšie si no niekedy nahradiť slovom "kreativita" (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Bez Hegela a Marxa by história nedávala zmysel. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx) >>

Niekto : Počnúc osvietenstvom až po Hegela, rozum je to najvyššie. Na rozumom nie je ešte Boh, ale maximálne rozum je Boh. (ad osvietenstvo,Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Otto Neurath : Hegelov panteizmus je hraničným bodom medzi teizmom a ateistickou vedou. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Schelling hovorí o silách a protisilách, Hegel o negativite myslenia. (Ad Friedrich Wilhelm Schelling, Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Myslenie musí spĺňať prinajmenšom dva predpoklady: Kto chce myslieť potrebuje niečo o čom by mohol myslieť...problém, predmet myslenia, tému. Ďalej sa nemyslí len o niečom, ale aj pomocou niečoho. Myslí sa pomocou pojmov a viet a úsudkov. Za tretie podľa Hegela k mysleniu potrebujeme negativitu. Myslenie sa stále pohybuje v rozporoch a protikladoch. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel) >>

Niekto : Utkvelou myšlienkou vo filozofii od Descarta, je nájsť jednu pravdu alebo vetu od ktorej by sa všetko ostatné dalo odvodiť. Odpoveď ktorú na tento problém dáva Hegel je začína niečím čo sa mu vidí úplne bez predpokladov, pretože nemá žiaden myšlenkový obsah : Bytím. (Ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Rene Descartes) >>





Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Človek je proces.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Logika je metafyzika. Metafyzika je logika.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Logika je metafyzika. Metafyzika je logika.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
..rozum je účelná činnosť.
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Boh je absolútno.

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk