Boh sa skrýva. (citácia: Naozaj, ty si Boh, ktorý sa skrýva, Boh Izraela, spasiteľ.)

Potom oblak zakryl svätostánok a sláva Hospodinova naplnila príbytok...lebo oblak Hospodinov bol nad príbytkom vo dne, ale v noci bol v oblaku oheň pred očami celého domu izraelského počas celého ich putovania.

Za táborom budeš mať miesto, kam budeš chodiť von. Vo svojej výstroji budeš mať rýľ a keď si vonku kľakneš, vykopeš ním jamku a zahrabeš svoj výkal. Lebo Hospodin ,tvoj Boh, kráča prostriedkom tvojho tábor....

Požehnaný je Hospodin zo Siona, Ten, ktorý prebýva v Jeruzaleme! Haleluja!

Boh sa naveky usadil v Jeruzaleme.

Spievajte Hospodinu, ktorý sídli na Sione..

Ďaleko je Boh od bezbožných, vyslýcha však modlitbu spravodlivých.

Vrch Bášán je Božím vrchom, vrch Bášán je kopcovitý vrch. 17 Vy, kopcovité vrchy, prečo hľadíte úkosom na vrch, čo Boh si zvolil za príbytok? Veru, tam bude večne tróniť Hospodin!

Keď zaznel zvuk trúb, cimbalov a iných hudobných nástrojov a chválospev Hospodinov, že je dobrý, lebo naveky trvá jeho milosť oblak naplnil dom Hospodinov, takže kňazi nemohli nastúpiť do služby, lebo sláva Hospodinova naplnila Boží dom.

Všetko je plné bohov. / PANTA PLÉRÉ THEÓN,

V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? 3 Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4 A cestu, kam idem, poznáte. 5 Tomáš mu povedal: Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať cestu? 6 Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. 7 Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca. Odteraz ho už poznáte a videli ste ho. 8 Ozval sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí! 9 Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca? 10 Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne?

Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi.

Otče náš, ktorý si na nebesiach...

Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.

A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske zostáva v Bohu a Boh v ňom.

Niektorí ľudia si myslia, že Boha uvidia, akoby on stál tam a oni tu, ale tak tomu nebude. Boh a já jedno sme. Tím, že boha poznávam, privádzam ho k sebe, láskou k nemu doň prenikám.

V malej bielej hostii Ježiš sa skrýva, myšlienka táto hlboko do duše sa vrýva. Hľa z lásky k nám zostúpil vznešený boh z neba. Hľa z lásky k nám ukryl sa do kúska chleba. Veď je to úžas rozum sa diví, v bielej hostii je Ježiš živý.

Je to doležitá otázka, ak sa chce človek dostať bližšie k Bohu. Byť bližšie k Bohu znamená byť podľa Bahaistov v nebi, byť ďaleko od Boha v pekle.

Boh je všade.

Svet je v Bohu, Boh je však aj mimo svet.

Blúdi vo svete a nikde ho nechcú prijať. Klope na srdcia ľudí a ten kto mu otvorí...

Boh je tak blízko nás, že ho až nemôžeme vidieť.

Boh je na nebi, konkrétne v Slnku.

Podľa fyzikov, dochádza v čiernych dierach k zrúteniu časopriestoru. Boh je tiež mimo priestor a čas a teda je v čiernej diere, alebo za ňou.

Katedrály sú technologické zázraky, ktoré o celé stáročia predbehli svoj čas...Existujú len z jediného dôvodu: aby boli príbytkami, nie však pre človek, ale pre Boha, pre Ježiša Krista, vteleného Božieho syna, ktorý tam je reálne prítomný v Eucharistii... Pôvod a inšpirácia týchto katedrál očividne pochádza z neba. Vidieť to nie je ťažké; je ťažké to nevidieť...Neboli to protestanti, kto ich postavil...