Citáty filozofov

Čo je to dobro?   Ako žiť?   Je majetok dobrý alebo zlý?   

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili...
----
Benedictus de Spinoza : ...nadobúdanie peňazí alebo zmyselná rozkoš a sláva sú človeku na škodu potiaľ pokiaľ po nich baží len pre ne samy, a nie ako po prostriedkoch umožňujúcich mu iné, ďalšie veci. Prirodzene, ak po nich bažíme ako po prostriedkoch, vtedy v nich zachováme mieru, takže nám vôbec nebudú na škodu, lež naopak, ako to ukážeme na patričnom mieste, ešte napomôžu cieľ , pre ktorý po nich bažíme.
----
Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Seba ako tohto skutočného jednotlivého si je vedomie vedomé v živočíšnych funkciách. Namiesto toho, aby sa tieto funkcie vykonávali nenútene ako čosi, čo je osebe a pre seba ničotné a čo pre ducha nemôže dosiahnuť nijakú dôležitosť a podstatnosť..sú skôr predmetom vážneho úsilia a stávajú sa priamo tým najdoležitejším... pričom obsah jeho usilia je zároveň namiesto podstatného ten najnižší, namiesto všeobecného ten najjednotlivejší, takže vidíme iba seba a na svoje malicherné konanie obmedzenú o sebe hĺbajúcu osobnosť, ktorá je rovnako nešťasná ako je úbohá.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza    
Takisto nemálo sa duša rozrušuje i domáhaním sa pôct a bohatstva, najmä len čo sa začínajú zhŕňať pre ne samy, kedže sa o nich vtedy predpokladá, že sú najväčším dobrom. Pritom, tieto človeka neomrzia ako zmyselná rozkoš, lež čím viac jedného i druhého máme, tým väčšia býva naša radosť a v dôsledku toho tým nás to viac a viac pobáda oboje zveľaďovať. Ale ak sa v niektorom prípade nadarmo nádejáme, vtedy nastáva veľký zármutok. Napokon honor býva veľkou prekážkou i v tom zmysle, že ak ho chceme dosiahnuť musíme sa nevyhnutne v celom svojom živote správať tak, aby sme sa ľuďom zapáčili...
O
Aristoteles : Podľa v čom vidí človek šťastie, rozoznávame tieto typy ľudí - rozkošnícky, politický, teoretický
O
Platon (pov. Aristokles) : Samotná duša sa delí na tri časti. Jednu božskú časť -rozum a dve časti vztiahnuté k zmyslovo vnímateľnému svetu -srdnatá myseľ (vznešenejšia časť) a žiadostivosť (nižšia, odporujúca časť). Toto trojité členenie duše vyjadruje Platon obrazom záprahu - Rozum odpovedá pohoničovi, srdnatá myseľ povoľnému a žiadostivosť vzpurnému koňu.

Zdroj: Rozprava o náprave rozumu - úvod
Vaše tipy na citáty alebo vaše odpovede zasielajte na efilozof@centrum.sk