Ľudia si hľadajú miesta, kam by sa uchýlili: vidiek, prímorie, hory. Však aj ty často zatúžiš po niečom takom. Ale to všetko je príliš pomalé, pretože v ktorúkoľvek chvíľu sa ti zachce, môžeš sa uchýliť do seba samého. Veď nikde nemá človek kľudnejší ani nerušenejší útulok než vo svojej vlastnej duši, najmä ten, kto má v sebe také hodnoty, že stačí do nich nahliadnuť, a ihneď sa ocitá v dokonalej pohode; táto pohoda potom podľa môjho údudku nie je nič iné ako pocit mravnej sporiadanosti.