Robíme zásadnú chybu, keď o dobre uvažujeme ako o podstatnom mene, ako o niečom čo sa niekde nachádza a čaká že okolo toho prejdeme a všimneme si to. Naopak, dobro má povahu prívlastku a teda je prídavným menom ktorého význam priamo súvisi a mení sa od povahy podstatného mena ktorého je atribútom. Príklad: Nedáva zmysel povedať vetu "Tento nôž je dobrý" a následne hľadať nezávislý význam slova "dobrý". Správne je formulovať vetu "Toto je dobrý nôž". Význam dobrý je tu obmedzený povahou noža. aký je dobrý nôž - ostrý.