Citáty filozofov

Ako vzniká nenávisť?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Podceňovanie znamená zmýšľať o niekom horšie, ako je správne.	----	Benedictus de Spinoza : Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Milosrdenstvo je láska, pokiaľ vyvoláva v človeku taký stav, že sa raduje zo šťastia druhého a naopak je zarmútený z nešťastia druhého.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.	----	Benedictus de Spinoza : Pýcha znamená, že si pre samoľúbosť myslíme o sebe viac, ako je správne.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Pýcha znamená, že si pre samoľúbosť myslíme o sebe viac, ako je správne.	----	Benedictus de Spinoza : Preceňovanie ľahko robí človeka, ktorý je vážený, pyšným.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Sebapodceňovanie značí, že pre smútok zmýšľame o sebe horšie, ako je správne.	----	Benedictus de Spinoza : Veľmi veľká pýcha alebo veľmi veľké sebapodceňovanie je najväčšia neznalosť seba.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Hanba je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom si predstavujeme, že ho iní hania.	----	Benedictus de Spinoza : Želanie je žiadostivosť čiže pud zmocniť sa nejakej veci, ktorý je podnecovaný rozpomienkou na ňu a zároveň obmedzovaný rozpomienkou na iné veci, ktoré vylučujú existenciu žiadanej veci.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Želanie je žiadostivosť čiže pud zmocniť sa nejakej veci, ktorý je podnecovaný rozpomienkou na ňu a zároveň obmedzovaný rozpomienkou na iné veci, ktoré vylučujú existenciu žiadanej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Vďaka čiže vďačnosť je žiadostivosť čiže snaha daná láskou robiť dobre tomu, kto nám z rovnakého afektu lásky preukázal nejaké dobrodenie. Pozri tvrdenie 39 a poznámku k tvrdeniu 41 tejto časti.	----	Benedictus de Spinoza : Len slobodní ľudia sú si navzájom zvrchovane vďační.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Dobromyseľnosť je túžba dobre robiť tomu, koho nám je ľúto. Pozri poznámku k tvdeniu 27 tejto časti.	----	Benedictus de Spinoza : Zloba je túžba, ktorá nás podnecuje z nenávisti robiť niečo zlé tomu, koho nenávidíme. Pozri tvrdenie 39 tejto časti.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Zloba je túžba, ktorá nás podnecuje z nenávisti robiť niečo zlé tomu, koho nenávidíme. Pozri tvrdenie 39 tejto časti.	----	Benedictus de Spinoza : Pomstychtivosť je túžba, ktorá nás podnecuje zo vzájomnej nenávisti robiť niečo zlé tomu, kot nám v rovnakom afekte ublížil. Pozri dôsledok 2 tvrdenia 40 tejto časti a poznámku k tomuto dôsledku.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Pomstychtivosť je túžba, ktorá nás podnecuje zo vzájomnej nenávisti robiť niečo zlé tomu, kot nám v rovnakom afekte ublížil. Pozri dôsledok 2 tvrdenia 40 tejto časti a poznámku k tomuto dôsledku.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Bázeň je túžba vyhnúť sa menším zlom väčšiemu zlu, ktorého sa bojíme. Pozri poznámku k tvrdeniu 39 tejto časti.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Preceňovanie ľahko robí človeka, ktorý je vážený, pyšným.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Priazeň neodporuje rozumu, ale môže sa s ním zhodovať a z neho vzniknúť.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Spokojnosť so sebou samým môže vznikať z rozumu a len spokojnosť, ktorá vzniká z rozumu, je najvyššia možná spokojnosť.	----	Benedictus de Spinoza : Sláva neodporuje rozumu, ale môže z neho vzniknúť.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Pokora nie je cnosť, čiže nevzniká z rozumu.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Ľútosť nie je cnosť, čiže nevzniká z rozumu, ale ten, kto ľutuje nejaký čin, je dvojnásobne úbohý čiže bezmocný.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Veľmi veľká pýcha alebo veľmi veľké sebapodceňovanie je najväčšia neznalosť seba.	----	Benedictus de Spinoza : Veľmi veľká pýcha alebo veľmi veľké sebapodceňovanie svedčí o najväčšej bezmocnosti ducha.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Pyšný človek má rád prítomnosť príživníkov alebo pochlebovačov, kým prítomnosť ušľachtilých ľudí nenávidí.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Sláva neodporuje rozumu, ale môže z neho vzniknúť.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Len slobodní ľudia sú si navzájom zvrchovane vďační.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.	----
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Z tohto tretieho druhu poznania vzniká najvyššia možná spokojnosť mysle.	----	Benedictus de Spinoza : Zo všetkého, čo poznávame tretím druhom poznania, sa radujeme, a to radosťou sprevádzanou ideou boha ako príčinou tejto radosti... Pozn: nie pokiaľ si ho predstavujeme ako prítomného, ale pokiaľ si ho chápeme ako večného..
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Zo všetkého, čo poznávame tretím druhom poznania, sa radujeme, a to radosťou sprevádzanou ideou boha ako príčinou tejto radosti... Pozn: nie pokiaľ si ho predstavujeme ako prítomného, ale pokiaľ si ho chápeme ako večného..	----	Benedictus de Spinoza : Rozumová láska k bohu, ktorá vzniká z tretieho druhu poznania je večná.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Rozumová láska mysle k bohu je sama láska boha, ktorou miluje sám seba, nie pokiaľ je nekonečný, ale pokiaľ ho možno vysvetliť na základe esencie ľudskej mysle postihovanej ako večnej, t. j. lásky, ktorou boh miluje sám seba.	----	Benedictus de Spinoza : Blaženosť nie je odmena za cnosť, ale je to cnosť sama. Netešíme sa z nej preto, že ktoríme svoje chúťky, ale naopak môžeme krotiť svoje chúťky, pretože sa z nej tešíme.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Arthur Schopenhauer : Ak poznáme druh a veľkosť svojich síl a slabostí a ušetríme si tým veľa nepríjemností, pretože je príjemne používať a cítiť vlastné sily a nie je nič nepríjemnejšie ako pociťovať nedostatok síl tam, kde ich potrebujeme.	----	Friedrich Nietzsche : Čo je šťastie? - Pocit,ze moc narastá....
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Arthur Schopenhauer : šťastie človeka sa zakladá na nerušenom uplatňovaní jeho vynikajúcich schopností, podáva neskôr aj Stobäos, vo svojom výklade peripatetickej etiky (Ecl. eth. II, c. 7, s. 268-278), napr. Šťastie je statočná činnosť v záležitostiach, ktoré majú očakávaný úspech. Na iných miestach ešte stručnejšie a s vysvetlením, že areté je každá virtuozita. Sily, ktorými príroda vyzbrojila človeka, sú pôvodne určené na boj proti núdzi, ktorá naňho zo všetkých strán dolieha. Keď však tento boj na chvíľu ustane, stávajú sa mu nezamestnané sily ťarchou, preto sa s nimi teraz musí hrať, t.j. použiť ich bezúčelne, inak hneď padne za obeť druhému prameňu ľudského súženia, nude.	----	Arthur Schopenhauer : Ak sme už preskúmali, aké sú naše sily a slabiny, budeme sa snažiť rozvíjať svoje prirodzené prednosti, všelijako ich používať a vždy sa obraciať tam kde sa hodia a platia. Pritom sa celkom a so sebazaprením budeme vyhýbať snaženiam, ku ktorým máme od prírody malé schopnosti a ktoré sa nám tak aj tak nepodaria. Ak sa dokonale poznáme, nebudeme tiež predstierať sily, ktoré nemáme,nebudeme hrať s falošnými kartami, lebo by sme si tým pripravili kopu nepríjemností.
----
Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Marcus Tulius Cicero : Najvačšíim pozemským štastím je spomienka na dobré skutky.	----	Niekto : Treba robiť dobré skutky.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.
O
	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.
O
	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.	Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.

Zdroj: B.Spinoza: Etika,3DAXX