Citáty filozofov

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že vec, ktorú nenávidí, smúti, bude sa radovať. Ak by si naopak predstavil, že táto vec sa raduje, bude zarmútený. Obidva tieto afekty budú tým silnejšie alebo slabšie, čím väčší alebo menší je opačný afekt vo veci, ktorú nenávidí.	----	Benedictus de Spinoza : O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Budeme sa usilovať robiť všetko to, na čo ľudia pozerajú podľa našich predstáv s radosťou, a naopak budeme odmietať robiť to, čo podľa našich predstáv ľudia odmietajú.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že niekto niečo miluje, po niečom túži alebo niečo nenávidí, čo sami milujeme, po čom túžime alebo čo nenávidíme, tým pevnejšie to budeme milovať atď. Ak si však predstavujeme, že to čo milujeme, sa niekomu protií, alebo naopak, naša myseľ bude kolísať.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Ak niekto vykonal niečo, o čom si predstavuje, že to iným pôsobí radosť, vyvolá to v ňom radosť sprevádzanú ideou samého seba ako jej príčinou, čiže bude sám o sebe uvažovať s radosťou. Ak naopak vykonal niečo, čo podľa jeho predstavy iných zarmúti, bude aj o sebe samom uvažovať so smútkom.	----	Benedictus de Spinoza : Čím väčší afekt sme podľa našej predstavy vyvolali v milovanej veci, tým viac budeme na to hrdí.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že niekto niečo miluje, po niečom túži alebo niečo nenávidí, čo sami milujeme, po čom túžime alebo čo nenávidíme, tým pevnejšie to budeme milovať atď. Ak si však predstavujeme, že to čo milujeme, sa niekomu protií, alebo naopak, naša myseľ bude kolísať.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že milovaná vec je tým istým putom priateľstva, ktorým ju sám vlastnil, alebo ešte pevnejším pripútaná k druhému, bude pociťovať k nej nenávisť a závisť k tomu druhému.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že sa niekto teší z veci, ktorú môže vlastniť len on sám, pokúsime sa spôsobiť, aby ju nevlastnil.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že ho niekto miluje, hoci sa domnieva, že na to nedal nijaký podnet (čo sa môže stať podľa dôsledku tvrdenia 15 a podľa tvrdenia 16 tejto časti), bude jeho lásku opätovať.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že ho niekto miluje, hoci sa domnieva, že na to nedal nijaký podnet (čo sa môže stať podľa dôsledku tvrdenia 15 a podľa tvrdenia 16 tejto časti), bude jeho lásku opätovať.	----	Benedictus de Spinoza : Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Radosť, ktorá vzniká z toho, že si predstavujeme, ako nenávidená vec zaniká alebo je postihnutá nejakým zlom, nevzniká bez akéhosi smútku mysle.	----	Benedictus de Spinoza : Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.	----	Benedictus de Spinoza : Rozličných ľudí môže rozličným spôsobom podnietiť jeden a ten istý predmet; jeden a ten istý predmet môže v rozličnom čase podnietiť rozličným spôsobom jedného a toho istého človeka.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Na predmet, ktorý sme predtým videli zároveň s inými predmetmi, alebo o ktorom si predstavujeme, že niet ničoho, čo by nemal spoločné s viacerými iným predmetmi, nebudeme myslieť tak dlho ako na predmet, o ktorom si predstavujeme, že má niečo zvláštne.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Súcit je smútok sprevádzaný ideou zla, ktoré sa prihodilo niekomu inému, podľa našej predstavy nám podobnému. Pozri poznámku k tvrdeniu 22 a poznámku k tvrdeniu 27 tejto časti.	----	Benedictus de Spinoza : Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Rozhorčenie je nenávisť k niekomu, kto urobil druhému zlo.	----	Benedictus de Spinoza : Podceňovanie znamená zmýšľať o niekom horšie, ako je správne.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom.	----
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Dobromyseľnosť je túžba dobre robiť tomu, koho nám je ľúto. Pozri poznámku k tvdeniu 27 tejto časti.	----	Benedictus de Spinoza : Zloba je túžba, ktorá nás podnecuje z nenávisti robiť niečo zlé tomu, koho nenávidíme. Pozri tvrdenie 39 tejto časti.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Ctižiadosť je nemierna túžba po sláve.	----
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný.	----	Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní.	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.
O
	Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.	Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo miluje, pôsobí radosť alebo smútok, tiež pocíti radosť alebo smútok a obidva tieto afekty budú v milujúcom tým silnejšie alebo slabšie, čím budú silnešie alebo slabšie v milovanej veci.	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že vec, ktorú nenávidí, smúti, bude sa radovať. Ak by si naopak predstavil, že táto vec sa raduje, bude zarmútený. Obidva tieto afekty budú tým silnejšie alebo slabšie, čím väčší alebo menší je opačný afekt vo veci, ktorú nenávidí.	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.
O
	Benedictus de Spinoza : Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe.	Benedictus de Spinoza : Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou.	Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.	Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.	Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.

Zdroj: B.Spinoza: Etika,3P27